L'Eroica: Návrat do dôb Fausta Coppiho

Súčasné „retro“ trendy sa nevyhli ani cyklistike. Samozrejme, začalo sa to celé v krajinách považovaných za kolísku pretekárskej cyklistiky, v Taliansku a Francúzsku.

 

Najslávnejšie a najstaršie podujatie retro cyklistiky, talianska L'Eroica, začala písať svoju históriu v roku 1997. Toskánski nadšenci sa rozhodli organizovať jazdu po klasický prašných cestách Toskánska. Štartovacie balíčky a občerstvenie, ktoré sa neminuli na veľkom cestnom cyklomaratóne „Gino Bartali“ sa rozhodli investovať do prvého ročníka Eroici, všetci štartujúci z „Bartaliho“ mali štartovné grátis.

 

 

 

 

Na štarte sa stretlo 92 nadšencov, ktorí absolvovali prvý ročník podujatia. Ojedinelé a prvé podujatie svojho druhu začalo lákať viac a viac cyklistov z blízkeho i širokého okolia, no začiatky neboli vôbec jednoduché. V prvých siedmych ročníkoch pribúdal počet štartujúcich v desiatkach veľmi pomaly, no v ôsmom ročníku ich bolo takmer 500 a v deviatom sa už atakovala tisícka. V každom ďalšom pokračovaní sa počet štartujúcich zvyšoval o päťsto i viac účastníkov. V roku 2009 sa organizátori rozhodli, že okrem klasickej prašnej vozovky, toskánskych Strade Bianche (biele cesty) zavedú striktné pravidlá retro bicyklov, ktoré sa ujali neskôr na všetkých ostatných podujatiach, rovnako i v kategórii Eroica na Tour de Volcano.

 

Bicykle musia byť vyrobené pred rokom 1987 (rozmýšľal som, prečo zrovna tento rok, a prišiel som na to, že to bol posledný rok výroby sady Campagnolo Super Record s klasickými radiacimi páčkami a bowdenmi vedenými vrchom). Jediným dovoleným materiálom na výrobu rámov je oceľ, výnimku tvoria prvé hliníkové rámy tej doby Alan a Vitus. Radiace páčky musia byť na ráme, bowdeny vedené vrchom a samozrejme pedále s klipsňami, či minimálne 32 špicové kolesá s 20mm ráfikmi. Výnimku majú drevené ráfiky, ktoré sa vyrábali i mierne vyššie. Samozrejme je možné štartovať aj na starších strojoch s jedným prevodom. Je tu aj možnosť štartu na retro cestovných, tandemových, či poštárskych bicykloch, no len na najkratšej, 46km trati. MTB, ako aj cyklokrosové bicykle, či použitie moderných karbónových súčiastok je zakázané.

 

 

 

 

Eroica motivovala i organizátorov RCS Sport organizujúceho medzi iným i Giro d´Italia k podobnému podujatiu Strade Bianche, neskôr premenované na Eroica Pro v kategórii UCI 1.1, neskôr presunuté do kalendára ako HC podujatie. Prvý ročník Eroici Pro v roku 2007 ovládol Kolobnev, medzi ďalšími víťazmi boli Cancellara, Gilbert, Kwiatkovski, Moser a z posledného ročníka sa radoval Čech Štybar. V roku 2015 zaradili organizátori i preteky HC kat. žien. Eroica Pro má síce viac ako 200 kilometrov, no len približne 50 km sa ide úsekmi bielych prašných ciest, najmä zvlnené pasáže klasickej Eroici. Najstrmšie úseky 209 km trate profíci neabsolvujú, bolo by to už na úkor bezpečnosti a veľkých strát materiálu.

 

 

 

 

Organizátorom  sa aj pre popularitu klasickej Eroici, či Eroici Pro, podarilo v spolupráci s úradom pre cestovný ruch zabezpečiť permanentné dopravné značenie celej najdlhšej 209 km trate. Teda každý cyklista, ktorý na územie Toskánska zavíta, si môže kedykoľvek prejsť celú trať Eroici štartujúcu z Gaiole in Chianti, resp. na akomkoľvek úseku absolvovať časť trate. Biele cesty vinicami takto nezívajú prázdnotou ani v priebehu roka. Samozrejme, každý správny fanúšik cyklistiky chce zažiť to nevídané prostredie tisícky cyklistov roztrúsených v kúdli prachu po toskánskych cestičkách na Eroice, ktorá sa koná pravidelne prvú októbrovú nedeľu a v sedle klasického bicykla omotaný galuskami sa vrátiť v čase 70 rokov späť.

 

 

 

 

V roku 2012 pre obrovský záujem bol počet štartujúcich obmedzený na 5000 účastníkov, ktorí sú losovaní z takmer rok dopredu prihlásených účastníkov podľa presného kľúča, vyhradené sú extra miesta pre ženy a cyklistov nad 65 rokov. Neskoro prihlásení môžu využiť možnosť dostať sa na Eroicu príspevkom na Eroica nadáciu. Celkový počet sa každoročne navyšuje o VIP pozvaných hostí, či novinárov, na celkový počet 5 500 – 5 700 cyklistov, spolu s doprovodom sa teda v maličkej dedinke medzi pahorkatinou Toskánska zíde viac ako 10 000 fanúšikov cyklistiky z celého sveta. Medzi nimi nechýbajú ani celebrity. Na štarte v roku 2014 ste mohli pozdraviť Marianne Vos, či Pauline Ferrand-Prevot, bežne akcie tohto typu navštevujú i legendy Felice Gimondi, či Francesco Moser.

 

Obrovská popularita podujatia nenechala dlho čakať vzostupom ostatných. V roku 2015 sa  konal už piaty ročník Giro d´Italia Classico, ktorý v sebe zahŕňa 16 etáp (jednotlivých podujatí po celom Taliansku s vloženou klasikou Tour of Flanders po belgických kockách). Jednotlivé podujatia začínajú už februárom a končia neskoro v októbri, niečo podobné, ako naša MTB cyklomaratónska séria, so záverečnou tabuľkou, kde sa ohodnotí celkový počet prejdených kilometrov. Jednotlivé podujatia Giro d´Italia Classico väčšinou majú krátku (40 – 60 km) a dlhú (90 – 130 km) trať a sú vyhodnocované aj samostatne, aj ako jednotlivé etapy Giro d´Italia Classico.

 

Okrem podujatí Giro d´Italia Classico a klasickej Eroici v Gaiole in Chianti však kalendár retro akcií zahŕňa i iné jednorázovky z rodiny Eroica, pretože popularita Eroici primäla organizátorov rozšíriť pole pôsobnosti, a tak môžete v kalendári nájsť Eroica California, Eroica Primavera v Taliansku, Eroica Japonsko, Eroica Španielsko, Eroica Británia a v roku 2016 po novom i Eroica Juhoafrická republika. V jednaní pre budúcnosť sú napr. i Rusko, či Uruguaj. Samozrejme najťažším, najdlhším, najstarším a najväčším podujatím klasických akcií Eroica je matka retro akcií, “Woodstock epickej doby cyklistiky“  L´Eroica v talianskom mestečku, či skôr dedinky Gaiole in Chianti,  zakončuje sezónu jednorázoviek.

 

 

 

 

Podujatie má 4 rôzne dĺžky trate, pre začiatočníkov sú určené dĺžky 46 resp. 75 km, ktoré majú štart od 8,30 do 10,00 hodiny. Pre trénovaných cyklistov je určená 135 km trať a pre naozajstných hrdinov trať 209 km, ktorí štartujú medzi 5,00 a 7,00 hod. ráno, väčšina za úplnej tmy s osvetlením. L´Eroica nie sú naozajstné preteky, neexistuje poradie, štart je v rámci rozpätia individuálny, cyklisti musia absolvovať celú trať, kde na určených kontrolných staniciach získajú potvrdenie o prejazde. V cieli sú pri absolvovaní celej trate vyhlásení za cyklistov absolvujúcich Eroicu originálnym plechovým príveskom.

 

Celkový zámer usporiadateľov bol usporiadať akýsi festival cyklistiky, ktorý spojí cyklistov zo všetkých kontinentov a ukáže krásy toskánskej prírody, nádherné biele prašné cesty Strade Bianche vedúce vinicami s možnosťou zážitku pretekania predvojnových dôb. Účasť viac ako 5 000 cyklistov z viac ako 50 krajín sveta ukazuje, že zámer sa podaril. Už sobota pred samotným podujatím je výborná. Tisíce cyklistov preberajú štartovný balíček, originálne suveníry šiltovku a cyklistickú kapsičku Eroica, hliníkovú retro fľašku, či fľašu toskánskeho vína, to všetko zabalené v nádhernej dobovej plechovej škatuli. Okolo miesta štartu sa to hmýri pri bazároch predávajúcich dobové súčiastky a oblečenie, nechýba výstava bicyklov veľkých pretekárov (postupne ich predstavíme v Histórii cyklistickej techniky)

 

 

 

 

Štart so svetlami za úplnej tmy v nedeľu ráno, i neskorý príchod opäť za tmy večer pre účastníkoch najdlhšej 209 km trasy, totálne unavených a zmasakrovaných, je naozaj jedinečným zážitkom na konci sezóny. To, že absolvovať 209 km „hrdinskú“ trať s celkovým prevýšením 4000 metrov a z veľkej časti (150 km) vedúcou prašnými až kamenistými cestičkami, za ktoré by sa nemusel hanbiť nejeden MTB maratón,  nie je zadarmo, sme zistili na vlastnej koži veľmi tvrdo (kompletná reportáž z priebehu 209 trasy). Napriek tomu, že sa vlastne nepreteká nadoraz, už len obísť tento 11 hodinový cyklokros chce veľkú formu, pretože je nutné stíhať časové limity prejazdov kontrolnými bodmi a tie sú vcelku tvrdé. Totálne zmasakrovaní sme boli rozhodnutí, že už nikdy viac. No po pár hodinách únava a totálne vyčerpanie opadá, a opäť sme pripravení na ročník 2016. Verím, že sa nás, Slovákov, na podujatí zíde viac. Tie fantastické občerstvovacie stanice popri trati plné chleba s prosciuttom crudom, toskánskymi syrmi, slivkovým koláčom a potokmi kvalitného toskánskeho červeného vína, dokážu dodať opäť silu na ďalšie putovanie po prašných cestách Toskánska a zažívanie na vlastnej koži tvrdú a neúprosnú cyklistiku v predvojnovom období.