Deväť pohľadov na Tour: Nečakané odstúpenia či druhá najrýchlejšia edícia v histórii

 

 

 

Už štvornásobný víťaz Tour de France je jasným suverénom posledných ročníkov, jeho víťaznú sériu prerušilo len odstúpenie po páde v sezóne 2014. Britský jazdec sa "nebezpečne" približuje k rekordu piatich triumfov a disponuje veľkou príležitosťou, aby sa dostal do vyberanej spoločnosti Merckxa a spol., alebo ju dokonca prekonal. Froome doteraz nemal na Starej dáme takého protivníka, ktorý by ho prinútil siahnuť na dno síl, a veľkú zásluhu má na tom aj tím Sky, ktorý sa dokáže prispôsobiť akejkoľvek trase. Hlavný tréner britskej zostavy Tim Kerrison tvrdí, že Froomovou najväčšou výhodou je všestrannosť, že dokáže vyhrávať s veľkým, ale aj s malým počtom časovkárskych kilometrov.

 

Dôležitým benefitom zoskupenia je aj perfektná personálna politika, veď všetci nominovaní prichádzajú na Tour v maximálnej forme, čo sa iným celkom podarí len výnimočne. Taký Kirienka predvádza svoje najlepšie výkony práve na Tour, tentoraz udivoval svojou nezlomnosťou Kwiatkowski. S Mikelom Landom mali problémy aj lídri ostatných tímov, a ak by na pretekoch zostal Geraint Thomas, Sky mohol mať ďalšieho člena v Top 10. Pokiaľ bude britská zostava prichádzať na Starú dámu v takomto silnom a nepriestrelnom zložení, bude len a len na Froomovi, ako dokáže pracovať so svojou motiváciou.

 

 

 

Tohtoročná edícia dosiahla priemernú rýchlosť 40,995 km/h, čo ju v tomto smere radí na druhú priečku v histórii pretekov. Rýchlejšie sa jazdilo len v sezóne 2005, keď priemer vyskočil na 41,654 km/h. Veľmi rýchly ročník spôsobilo najmä to, že sme videli veľký počet rovinatých etáp, väčší ako zvyčajne, a že sa pretekalo v dobrých poveternostných podmienkach. Na druhej strane ťažkých horských previerok bolo pomenej. Zavážilo aj to, že pelotón nevypustil ani jeden deň, kde by sa išlo výrazne pomaly, a platí to aj pre devätnástu etapu, v ktorej únik prišiel do cieľa s 12-minútovým náskokom, ale priemerná rýchlosť etapy prekročila 43 km/h.

 

V tomto trende sa pokračovalo aj na niektorých stúpaniach, kde boli zlomené rýchlostné rekordy. Na La Planche des Belles Filles prekonal Fabio Aru výkon Chrisa Frooma z roku 2012 o osem sekúnd. Alberto Contador sa môže pochváliť tým, že nikto nevyliezol na Croix de Fer rýchlejšie ako on, pričom na tomto dlhom kopci dosiahol priemernú rýchlosť 25 km/h. Podľa očakávania padol rekord aj na Izoarde, keďže prvýkrát sa finišovalo na jeho vrchole. Warren Barguil tu dosiahol čas 38:15 a dovtedajší rekord Riccarda Ricca bol pokorený o dve minúty. Zaujímavosťou je aj to, že kombináciu Telegraphe - Galibier prekonala Froomova skupina o päť sekúnd rýchlejšie ako Marco Pantani v roku 1998.

 

 

Video najlepších momentov Tour

 

 

 

V predchádzajúcej sezóne čakal na pretekárov brutálny posledný týždeň a podľa toho vyzerala aj ich príprava na Tour. Tentoraz dosahovali favoriti menšie čísla z hľadiska priemerného wattového výkonu na dlhých stúpaniach. Kým v minulom roku Chris Froome dosiahol priemer 419 W/kg, v tejto sezóne to bolo "iba" 410 W/kg, ale aj tak to bola najvyššia hodnota spomedzi pretekárov, ktorí sa umiestnili v Top 10. V ostatnej edícii finišovali v elitnej spoločnosti aj Romain Bardet s Danielom Martinom a aj výkony týchto cyklistov boli menšie. Francúzsky borec poklesol z 418 W/kg na 407 W/kg a jazdec tímu Quick-Step Floors mal v minulom roku priemerný výkon 414 W/kg a teraz 406 W/kg.

 

Jedno z najlepších predstavení v tomto ročníku predviedol Chris Froome na Peyra Taillade po výmene kolesa, keď za 22 minút dosiahol priemerný výkon 435 W/kg, k čomu sa niektorí terajší účastníci Top 10 ani nepriblížili. Ale v predchádzajúcom roku predvádzali podobné výkony na Emosson alebo Le Bettex jazdci ako Bardet, Porte, Adam Yates, Valverde a spomínaný Froome.

 

 

 

Jeden poriadny horský finiš na Tour de France je málo, navyše Izoard prišiel veľmi neskoro, takže selekcia prebiehala len smerom dozadu a útočná bitka sa neodohrala. Organizátori si sľubovali veľa od Mont du Chat a Galibieru, ale príliš dlhé zjazdy do cieľa nepriali útočníkom. Presvedčil sa o tom Bardet v deviatej etape, ktorý bol ľahkou korisťou pre skupinku favoritov. Nepochybujeme, že ak by bol ponechaný kratší príchod do cieľa, ako sme to videli na Dauphiné, odohralo by sa ešte viac atakov. 

 

Svoju úlohu splnila 100-kilometrová pyrenejská etapa, hoci tí hlavní favoriti mohli vytvoriť väčšie bojisko. Intenzívna horská previerka prinúti každého jazdiť na limite od začiatku do kopca a ponúka priestor na prekvapujúci ťah a vytvorenie chaosu. Iste, na Tour s maximálnym tímovým vybavením sa môže odohrať druhý Formigal len vo výnimočnom prípade, ale tá možnosť bude vždy visieť vo vzduchu. A to bude lákadlom a fóbiou zároveň.

 

 

Najväčší favoriti na Izoarde (© Slipstream Sports)

 

 

 

Francúzske preteky sa dokážu správať nemilosrdne k niektorým favoritom na titul, ale v tomto ročníku si to odskákalo až šesť borcov, ktorí mali atakovať pozíciu v najlepšej desiatke. Hneď prvý deň zostal šokovaný tím Movistar, ktorý stratil Alejandra Valverdeho. Bez španielskeho cyklistu bola zostava paralyzovaná, navyše, tohtoročná trasa bola ušitá priamo pre neho. Cez úvodnú časovku sa nedostal ani Ion Izagirre, ktorý sa mal prvýkrát otestovať ako líder tímu na GT.

 

Krutú daň si vyžiadala aj náročná deviata etapa. Po škaredom páde v záverečnom klesaní skončil na pretekoch jeden z najsilnejších jazdcov v štartovom poli Richie Porte a jeho životná forma nedostala možnosť doraziť do Paríža. V tento deň skončil účinkovanie aj Geraint Thomas, ktorý mohol rovnako bojovať o životný výsledok na Tour, a ťažký pád zastavil aj Rafala Majku, ktorý to ešte na chvíľu skúsil v desiatej etape. Potom rátala straty Astana, po spoločnej kolízii v jedenástej etape nepokračoval na pretekoch Dario Cataldo, ale Jakob Fuglsang sa nechcel vzdať za žiadnych okolností. No bolestivo zranená ruka vypovedala poslušnosť o dva dni neskôr. A šestnásta etapa sa stala osudnou pre Georga Bennetta, ktorý tu jazdil vo výbornej forme. Valverde, Porte a Fuglsang boli veľkou stratou v súboji o žltý dres, s ich prítomnosťou by to mal Froome o čosi ťažšie. Na druhej strane tím Sky prežil bez ujmy odstúpenie Thomasa.                   

 

 

 

Rozhodcovská komisia bola na očiach viac, ako by si želala. Koncovka štvrtej etapy a najmä rozhodnutie jury o diskvalifikovaní Petra Sagana sa stali top udalosťou tejto sezóny, ktorá rozvírila vášne po celom svete a vygenerovala množstvo argumentov, prečo nemal byť svetový šampión vylúčený z pretekov. Túto situáciu vyhrotila rozhodcovská komisia. Najskôr Saganovi udelila pokutu, zobrala mu etapové pódium a potrestala ho aj časovou penalizáciou, no svoje rozhodnutie zmenila a pristúpila na najvyšší možný trest. Bez toho, aby sa slovenský jazdec mohol obhajovať. Ľudia z vnútra vravia, že rozhodcovia zmenili meter po konzultácii s vedením Dimension Data, no asi nikto túto záležitosť oficiálne neprizná. Každopádne jury rozhodujúcim spôsobom zasiahla do bodovacej súťaže a sme presvedčení, že ovplyvnila aj koncovky mnohých nasledujúcich etáp.  

 

Po tomto rozsudku boli pod tlakom aj samotní rozhodcovia. Okamžite im bolo vyčítané, že nebezpečný špurt predviedol v tej istej previerke aj Arnaud Démare, ale zástupca tímu FDJ nebol potrestaný. V cieli desiatej etapy obvinil tím Quick-Step Floors Nacera Bouhanniho, že vo finále udrel päsťou Jacka Bauera, a aj keď to bolo zachytené na televíznom zábere, Bouhanni dostal len malú pokutu za nešportové správanie. Podobným spôsobom sa prezentoval John Degenkolb, ktorý po dojazde šestnástej etapy vyskočil na Michaela Matthewsa, ale nemecký jazdec vyviazol bez trestu. 

 

Komisia musela riešiť konflikt aj medzi pretekármi na celkové poradie, ktorí v závere dvanástej etapy prijali nepovolenú pomoc pri občerstvení tesne pred cieľom, a použila pri tom dvojaký meter. Za rovnaký priestupok boli potrestaní 20-sekundovou penalizáciou Urán a Bennett, ale Bardetovi sa nič nestalo. Jury zmenila rozhodnutie až na druhý deň a po tvrdom apelovaní zo strany Can-Drapac a obidvom spomínaným jazdcom boli tresty zmazané.

 

 

Mark Cavendish s Petrrom Saganom (© BORA - hansgrohe / VeloImages)

 

 

 

Peter Sagan sa vypracoval na ikonu Starej dámy, a keď sa k tomu pridal aj dúhový dres, slovenský cyklista bol obrovským magnetom pre fanúšikov na celom svete. Preto po jeho vynútenom odchode francúzska Grand Tour stratila na atraktívnosti pre mnohých priaznivcov. Tí boli naučení, že ich majster sveta bavil na mnohých profiloch, počas celých troch týždňov a na podobné divadlo sa tešili aj tentoraz.

 

Jeho hlavný záujem smeroval na zelený dres, keď mal pred sebou posledný krôčik, aby vyrovnal šesťročnú víťaznú sériu Erika Zabela v bodovacej súťaži. Peter Sagan však prišiel o túto unikátnu príležitosť. Bola to pre neho veľká výzva, pretože organizátori vytvorili viacej rovinatých etáp ako zvyčajne, a všetci čakali, ako si s touto situáciou poradí. Mal to byť jeden z hlavným momentov celej edície, aké eso z rukáva vytiahne pri zbieraní bodov, ale fanúšikov stihol zabaviť "len" jedným etapovým triumfom. S odstupom času vieme, že sme prišli o parádne súboje medzi ním a Matthewsom minimálne na rýchlostných prémiách v náročných etapách.      

 

 

 

Bodovacia súťaž dostala novú dimenziu, na uvoľnený trón si robili zálusk viacerí kandidáti. Nástupnícku bitku rozohral na výbornú Marcel Kittel, ktorý bol neprekonateľný v špurtoch v prvej časti podujatia, vďaka čomu si vybudoval pekný náskok v tejto klasifikácii. Lenže v druhej polovici bol čoraz viac vyčerpanejší, prišli zdravotné problémy a nakoniec ho definitívne zastavil pád v sedemnástej etape. V bodovacej súťaži si veril aj Arnaud Démare, ale domáceho pretekára vypojilo z hry už ťažké finále úvodného týždňa.

 

Do Paríža tak prišiel v zelenom Michael Matthews, ktorý nadviazal na svojich krajanov Robbie McEwana a Badena Cooka, ktorí túto súťaž ovládli v rokoch 2002 až 2004. Jazdec tímu Sunweb dlhý čas poškuľoval po úspechu v tejto klasifikácii, ale vždy mu zahatali cestu buď smoliarske momenty, alebo Sagan. Tentoraz mu všetko vyšlo na sto percent a aj sám bol veľmi motivovaný. Bolo to vidno na jeho prejave, ako sa nevzdával ani po tom, čo si Kittel vybudoval značný odstup. Austrálsky pretekár predviedol niekoľko skvelých výkonov či už v únikoch, ako v brutálnej deviatej etape, alebo v tej šestnástej, keď tím Sunweb zrežíroval úplne celú etapu. Opäť tak vyšli naprázdno klasickí šprintéri, ktorí sa presvedčili, že úspech im neprinesie len obrovská rýchlosť na páske, ale potrebujú byť aj dostatočne vytrvalí, aby boli rovnako rýchli aj na konci pretekov.

 

 

 

Belgická zostava si polepšila o päť triumfov, pričom rovnaký počet etáp vyhrali aj na Gire, a je zaujímavé, že až deväť z nich vybojovali ich elitní šprintéri. Marcel Kittel nepustil k slovu nikoho ďalšieho z tímu, ale všetci členovia celku ochotne pracovali na nemeckého šprintéra, pretože takúto formu treba maximálne využiť. Quick-Step Floors sa stal v tomto meradle najúspešnejším zoskupením a aj bez zeleného dresu musel byť veľmi spokojný.

 

Najlepšie predstavenie na Tour vo svojej histórii predviedol celok Sunweb, ktorý príkladne podporoval svojich lídrov, a tí sa mu za to odmenili zeleným a bodkovaným dresom a štyrmi etapami. Michael Matthews mal na podujatí jasnú stratégiu a musel byť veľmi rád, keď sa stretla s pochopením celej zostavy. Warren Barguil prejavil záujem skákať do dôležitých únikov, aby siahol na vrchárske body, a aj v tomto prípade mu značne pomohli kolegovia na začiatku etáp. V celku Sunweb tak fungovalo všetko perfektne, preto si mohli dosýta vychutnať záverečný ceremoniál v Paríži.