MSR: Nibali ovládol Poggio a vyhral po sólovom útoku, Sagan skončil šiesty

Sezóna monumentov začne rozdávať vavríny v San Reme, na nevyspytateľnej klasike, kde rozhodujú pevné nervy a dobré nohy na konci takmer 300-kilometrovej špacírky.

 

Po minuloročnom útoku na Poggio sa všetci obávali revanšu zo strany Petra Sagana, jeho zadné koleso tak malo byť vyhľadávaným artiklom na poslednom kopci. Ale v balíku sa nachádzalo len niekoľko jazdcov, ktorí si mohli trúfnuť na sledovanie svetového šampióna, jeho starí-známi Kwiatkowski a Alaphilippe boli pripravení na súboj číslo dva. V prípade vytvorenia malej skupiny sa mohli objaviť na čele pretekov aj rýchli Colbrelli s Trentinom, na špurt pelotónu sa spoliehali Viviani, Démare alebo Kristoff.

 

Najdlhšie preteky v sezóne sú samo-sebou vyčerpávajúcou záležitosťou pre každého jazdca, ale podmienky na trati zhoršilo ešte počasie. Najmä v prvej polovici malo pršať s teplotami v okolí desiatich stupňov. V samotnom San Reme už nemal padať dážď, ale predchádzajúce prehánky mohli vytvoriť mokrý záverečný zjazd, čo takisto mohlo prehovoriť do výsledkovej listiny. Vo finále malo väčšinou fúkať z bočnej strany alebo spredu, čo sťažovalo situáciu dlhým útokom. Na vrchole Poggio nebol hlásený nepríjemný protivietor, ale malo fúkať zboku. 

 

Na štarte v Miláne pršalo, cyklisti boli na to patrične pripravení. Pri prezentácii Peter Sagan držal líniu svojich predchádzajúcich vyjadrení a zopakoval, že najdôležitejšie je ukázať šou. V ťažkých podmienkach sme nečakali dlho na vytvorenie vedúcej skupiny, do ktorej sa odvážilo až deväť jazdcov. 

 

 

 

 

Do dlhého úniku vyrazili Mirco Maestri, Lorenzo Rota (obaja Bardiani), Jevgenij Koberniak (Gazprom), Guy Sagiv, Dennis Van Winden (obaja Israel Cycling Academy), Sho Hatsuyama (Nippo-Vini Fantini), Charles Planet (Novo Nordisk), Matteo Bono (UAE Emirates) a Jacopo Mosca (Wilier-Selle Italia).

 

Kompozícia brejku neprekvapila, o značnú pozornosť mali záujem menšie celky. Tím Novo Nordisk chcel využiť túto príležitosť, aby inšpiroval ľudí, že cukrovka nie je žiadnou prekážkou pre plnohodnotný život. Vpredu nesmeli chýbať zástupcovia domácich pro-konti celkov, Jacopo Mosca vyhral bodovaciu súťaž na Tirreno - Adriatico. Na tomto nedávnom podujatí jazdili aktívne aj zástupcovia Israel Cycling Academy, Sagiv a Van Winden si tam natrénovali jazdu v únikoch, aby na MSR vydržali bojovať pred balíkom čo najviac. Vo vedúcej skupine sa prezentoval aj jediný japonský cyklista na štarte Sho Hatsuyama a aj talentovaný ruský borec Jevgenij Koberniak. Z WT tímov vyslal do brejku svojho pretekára len UAE Emirates, ktorý tak nemusel v pelotóne pracovať a mohol šetriť energiu na finále.

 

Na začiatku pretekov dostávajú utečenci voľnosť, aby si vytvorili pomerne veľký náskok, rozdiel medzi skupinami sa ustálil na piatich minútach. V daždivých podmienkach sledoval vedúcu skupinu tím Bora - hansgrohe. Záujem nemeckého celku bol jasný, vo finále vytvoriť čo najlepšiu pozíciu pre Petra Sagana, aby svetový šampión mohol nájsť víťaznú taktiku. V popredí sa objavovali aj farby tímu Sky, čo len signalizovalo, že na Poggio môžeme uvidieť repete minuloročného dojazdu. Po hodine jazdy dážď na chvíľu ustal, utečenci zvýšili svoj náskok na sedem minút.

 

Juraj Sagan si vyskúšal účasť na tomto podujatí druhýkrát v kariére a bol to práve on, kto jazdil za Boru na čele balíka a takýmto spôsobom pomáhal svojmu bratovi. Pelotón aj únik išli stabilným tempo, ale podmienky na trati neboli jednoduché. Aj keď nepršalo, bolo stále chladno. Priemerná rýchlosť prvých dvoch hodín dosiahla takmer 40 km/h, na čele balíka stále jazdili Bora a Sky, prestalo pršať.

 

 

 

 

Potom začal pracovať v pelotóne aj Quick-Step Floors, belgický celok sa mohol spoliehať vo finále na viacero stratégii. Tú útočnú reprezentovali Alaphilippe s Gilbertom, ale bol tu aj Viviani, ktorý mal dobré šance v prípadnom špurte hlavnej skupiny. A taliansky jazdec mohol byť spokojný s prichádzajúcimi informáciami, že na Cipresse a Poggio sa ozval vietor, čo vždy limituje útočníkov. 

 

Cyklisti sa približovali k najvyššiemu bodu pretekov Passo del Turchino, rozdiel medzi únikom a hlavnou skupinou stále presahoval šesť minút. Utečenci prechádzali cez toto mierne stúpanie pomalšie ako balík a stratili dve minúty zo svojho náskoku. V pelotóne zrýchlil tím BMC, aby sa pokúsil unaviť niektorých rýchlych jazdcov, a tesne pred vrcholom tu spadlo niekoľko pretekárov. Najhoršie obišli Wisniowski (Sky) a Arndt (Sunweb), ktorí na podujatí skončili, a spadol aj André Greipel. Na tomto kopci nečakali na cyklistov zhoršené podmienky, naopak, miestami sa objavili aj slnečné lúče. 

 

Pád spôsobil nervozitu v balíku a v klesaní sa išlo veľmi rýchlo. A rýchlo klesal aj náskok vedúcej skupiny. Rozdiel medzi skupinami, ktorý sa dostal pod dve minúty, znížil tím Sky. Potom sa už objavili jazdci na pobreží a priamou cestou si to namierili do San Rema. Všetci boli zvedaví, aký tu bude fúkať vietor. Balík následne spomalil a utečenci opäť dostali väčšiu voľnosť. Pre favoritov nebolo vhodné, aby bol brejk zlikvidovaný takto skoro.

 

 

 

 

Opäť začalo pršať a fúkal protivietor, čo spomaľovalo priebeh pretekov. Pelotón bol zoradený za tímami Sky, Quick-Step a Bora, nemeckú zostavu tu naďalej zastupoval Juraj Sagan. Podmienky sa zhoršili, sto kilometrov pred cieľom bičoval cyklistov silný dážď. Na druhom bufete bol rozdiel medzi skupinami tri a pol minúty. Pobrežie Stredozemného mora nebolo prívetivé, chlad a premenlivé podmienky vyčerpávali jazdcov, čo sa malo odraziť na záverečných dvoch stúpaniach, kde si mali udržať potrebnú energiu len tí najdolnejší jazdci.

 

Tesne pred príchodom na Capo Mele, Capo Cervo a Capo Berta sa však počasie umúdrilo a začalo aj svietiť slnko. Jazdci sa vyzliekli a my sme mohli vidieť na čele balíka slovenský majstrovský dres, ktorý ukazoval Juraj Sagan. Ten strávil na tejto pozícii okolo dvesto kilometrov, čo bol parádny výkon.

 

Na troch krátkych kopcoch sa už natlačili dopredu všetci favoriti, Bora priviedla dopredu Petra Sagana. Po druhom stúpaní zostali na zemi dvaja zástupcovia tímu EF Education, čo ešte zvýšilo ostražitosť. Po treťom kopci vypadol z balíka Marcel Kittel, brejk sa rozpadol a vpredu zostali iba Maestri, Rota, Van Winden a Bono. Nemecký borec sa síce vrátil späť, ale na Cipresse ho nečakalo nič ľahké. Pôvodný únik bol chytený tridsať kilometrov pred cieľom.

 

 

 

Pred stúpaním Cipressa sa zrýchľovalo a všetci favoriti sa snažili kontrolovať vedúce pozície v pelotóne. Na predposlednom kopci sa neudiala žiadna akcia, tím Groupama - FDJ nastavil stabilné tempo, s ktorým boli všetci spokojní. Potom zvýšil intenzitu Sky, Kwiatkowski chcel čo najviac unaviť rýchlych jazdcov. Pred vrcholom sa posunul dopredu aj Peter Sagan, aby mal dobrú pozíciu pred zjazdom.

 

 

 

Na Poggio mieril veľmi početný pelotón, nikto sa neodvážil doteraz útočiť kvôli protivetru, v podstate všetci favoriti zostávali na čele pretekov. Preto sme boli zvedaví, či bude úspešný prípadný útok na poslednom kopci, či sa niekomu podarí utiecť takejto početnej skupine. Príjazd na Poggio strážili tie tímy, ktoré si želali záverečný šprint. Ešte pred samotným výstupom urobil veľkú chybu Mark Cavendish, ktorý riskantne preskakoval obrubník, škaredo spadol a stiahol zo sebou niekoľkých jazdcov. A najviac na to doplatila Astana, ktorá tu stratila väčšinu svojich lídrov. Mark aktuálne ťahá sériu troch pádov za tri súťažné štarty.

 

 

Video pádu Marka Cavendisha

 

 

Na finálnom kopci Burghardt (Bora) nechcene vystrelil dopredu Druckera z BMC, pred vrcholom to vyskúšali aj ďalší jazdci a najsebavedomejší atak podnikol Vincenzo Nibali. Taliansky pretekár ako jediný našiel odvahu na skutočne kvalitný nástup a na čele si vybudoval menší náskok. Na jeho pokus musel reagovať Oss pre Petra Sagana. 

 

Za Nibalim zostávala veľmi početná skupina favoritov, aj ich pomocníkov, ale domáci jazdec letel ako víchor a pripravil perfektnú a napínavú koncovku. A Vincenzo Nibali to dokázal. Prvý monument vyhral po sólovom útoku na Poggio. V špurte hlavnej skupiny sa presadil Caleb Ewan, tretí skončil Arnaud Démare.

 

 

Finále pretekov

 

 

Všetko smerovalo k tomu, že v San Reme sa bude rozhodovať v špurte hlavnej skupiny. Nasvedčovalo tomu správanie sa favoritov a aj početnosť pelotónu pred Poggiom. Ani jeden z hlavných favoritov nechcel míňať energiu na záverečnom kopci, ale túto ostýchavosť využil Vincenzo Nibali, ktorý sa objavil na vrchole ako prvý a získal k dobru desať sekúnd. A  napokon sa to ukázalo ako dostatočná časová výhoda, lebo ostatní jeho pokus trošku podcenili a v samotnom finále ani nepredviedli potrebnú spoluprácu, aby chytili domáceho pretekára. 

 

Vincenzo Nibali tak vyhral svoj tretí monument v kariére. Po dvoch úspechoch na Il Lombardia pridal do zbierky aj tretí veľký klasikársky úspech z domácej pôdy a vo všetkých prípadoch sa presadil po sólom útoku. Na konci mu pomohlo, že nebol pod takým drobnohľadom ako ďalší favoriti, no predviedol vynikajúcu koncovku a všetkým ukázal, že víťazný sólový atak na Poggio je možný. Primaveru vyhral ako prvý víťaz Grand Tour od roku 1995, keď triumfoval Laurent Jalabert a spomedzi tých cyklistov histórie, ktorí vyhrali všetky tri GT sa v San Reme pred Žralokom z Messiny radovali iba Eddy Merckx a Felice Gimondi.

 

 

Triumf Vincenza Nibaliho (© LaPresse/Marco Alpozzi)

 

 

Vo finále sme nevideli potrebnú spoluprácu v skupine favoritov, tím Quick-Step Floors sa začal snažiť neskoro a na páske ich potom nepotešil Viviani, ktorý sa nedostal ani do najlepšej desiatky. Naopak, veľmi dobrú koncovku ukázal Caleb Ewan a Mitchelton - Scott teraz môže ľutovať, že Trentin na konci radšej nepomohol svojmu mladšiemu kolegovi, ale útočil v zjazde. No po vojne je každý generál. Ewan si však mohol vychutnať túto edíciu a určite posilnil svoju túžbu, že v San Reme môže raz vyhrať. Druhý titul do zbierky nepridal Arnaud Démare. Jeho kolegovia sa šetrili celý deň na záverečné úseky, a zvládli ich veľmi dobre, ale na konci už nemali kapacity, aby viac zatlačili na Nibaliho.     

 

Do koncovky sa dostali aj Kristoff, Roelandts a Matthews, ktorým padla vhod pokojnejšia jazda na záverečných kopcoch, a česť Astany pozdvihol Magnus Cort. Tím Bahrajn - Merida držal ako zálohu v hlavnej skupine Colbrelliho a medzi najlepšími sa objavil aj Trek - Segafredo, Degenkolba s Nizzolom nahradil Stuyven. Lepšiu koncovku si predstavoval Kwiatkowski. Celodenná práca tímu Sky vyprchala na posledných kilometroch a do záverečného súboja sa nezapojil ani Van Avermaet.  

 

Peter Sagan nepredviedol na Poggio očakávaný pokus, z početnej hlavnej skupiny sa to nezdalo ako dobré riešenie. Po Nibaliho útoku sa rozohrala taktická bitka, nikto z favoritov nechcel chytať talianskeho pretekára za svoje. Svetový šampión po klesaní čakal, ako sa vyvinie situácia, a napokon to skončilo nepriaznivo pre prenasledovateľov. Na Poggio mu pomáhal Oss, ale potom už nemal pri sebe ďalšieho kolegu. Tesne pred cieľom sa ešte snažil vybojovať čo najlepší výsledok, ale v hlavnej skupine zostalo dostatok rýchlych jazdcov. Tohtoročná edícia sa tak neskončila podľa jeho predstáv. Výborný výkon predviedol Juraj Sagan, ktorý v náročných podmienkach ťahal balík v podstate od začiatku pretekov až do troch Capi a držal na uzde utečencov.     

 

 

Vyjadrenie Vincenza Nibaliho (víťaz)

"Bol to dlhý deň v daždivých podmienkach. Na finále som sa pripravoval spolu s Colbrellim. Po Cipresse som sa cítil veľmi dobre. Na Poggio som najskôr len sledoval jazdcov, ktorí vyrazili dopredu, ale keď som počul, že mám náskok, išiel som naplno až d cieľa. Je to skvelý deň a skvelý výsledok."

   

 

Vyjadrenie Petra Sagana (6. miesto)

"Po upršanom začiatku sa počasie zlepšilo a dážď našťastie neovplyvnil finále pretekov. Vďaka pomalšiemu tempu nebola na konci veľká selekcia a do cieľa prišla početná hlavná skupina. Počas celého dňa sme pracovali veľmi dobre a na Poggio sme boli zoradení na čele. Potom zaútočil Nibali a ja som zostal so skupinou šprintérov. Myslel som si, že bude chytený a bude sa šprintovať. Ale Nibali bol veľmi silný, udržal to až do cieľa a vyhral. Blahoželám mu, tento titul si zaslúžil."