Okolo Slovenska je na vrchole druhej kategórie UCI, je čas ísť ďalej

Pravidlá žurnalistiky striktne vyžadujú oddeľovať spravodajstvo od názorových žánrov, pre tento článok to porušíme, keďže nemáme priestor ani čas a spojíme sumár 60. ročníka Okolo Slovenska aj s názormi šéfredaktora.

 

 

Pelotón štartuje 1. etapu pretekov (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Stanislav Holec a jeho partia sa pokúsili zostaviť trasu tak, aby nerozhodla prvá etapa a skúsili pomôcť aj Slovákom, hoci takéto niečo je vždy iba v teoretickej rovine, pretože do cieľa nesmerovali žiadne nebezpečné prudké zjazdy, ktoré by bolo potrebné poznať, a v rovinatých etapách sa ešte aj jazdili okruhy. Rozhodovali teda nohy, sila tímu a taktická vyspelosť.

 

Prológ na Námestí SNP v Banskej Bystrici a okolitých uliciach vyhral Holanďan Dennis Bakker z Parkhotela Valkenburg, s ktorým sme popravde nerátali. Doteraz nemal žiadne výraznejšie výsledky z tejto disciplíny. Štartoval medzi prvými a porazil aktuálne bronzového cyklokrosára z MS Kevina Pauwelsa (Marlux). Tretí skončil Maroš Kováč (Dukla BB), čo už považoval za malé sklamanie, keďže takéto prológy mú náramne sedia a chcel vyhrať. Prečo šiel o sekundu dlhšie ako chcel rozoberať nebudeme, hoci by to na pár viet bolo. Všetko je o detailoch. Prekvapil Juraj Bellan (Dukla BB), ktorý mal v predchádzajúcich slabšie obsadených pretekoch slušné výsledky v tejto disciplíne, ale že to v utorok vytiahne až na siedme miesto nečakal nikto. Zjavne mu to aj vďaka nízkej váhe ide v zákrutách, vie ovládať bicykel, má výborné zrýchlenie. Len tak ďalej.

 

 

Juraj Bellan (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Dá sa uvažovať o regulárnosti prológu, pretože pretekári na konci mali citeľne zníženú viditeľnosť. Našťastie, nikto sa vyslovene nesťažoval. Pár pretekárov z konca štartovej listiny dokázalo zajazdiť výborný čas, takže tento problém vyšumel pomedzi banskobystrické ulice. Absolútne to nevyhovovalo ani televízii, s ktorou boli rokovania veľmi ťažké a dlho sa nevedelo, či to vlastne vysielať budú. Magistrát zasa nechcel povoliť skorší štart kvôli slávnostnej bohoslužbe o 18:00. Práve v tomto čase organizátori pôvodne mienili prológ odjazdiť.

 

Prvá etapa nebola vyslovene rovinatá, ale mala jednoduchý charakter slúžiaci na rozbeh, ktorý nemal zastaviť nikoho. 106 pretekárov aj prišlo do cieľa bez akejkoľvek straty a Matteo Malucelli (Unieuro) si pripísal cenný triumf. Až päť Slovákov ale dostalo limit a ďalší dvaja odstúpili. Komentár k tomu nižšie.

 

Tatranský štvrtok ukázal pravú tvár všetkých pretekárov, hoci úvod bol rozpačitý a trojčlenný únik dostal takmer až trinásť minút výhody. Dlho nikto nechcel prevziať iniciatívu, a to sa odzrkadlilo aj vo výsledkoch, keď to dvaja z troch útočníkov dotiahli do cieľa. V stúpaní do Starého Smokovca atakovala trojka Mauro Finetto (Unieuro), Kiril Pozdnjakov (Synergy) a Vitalij Buts (Kolss), ktorá bola daný deň jednoducho najsilnejšia a v konečnom zúčtovaní si aj rozdelila pódiové priečky. So stratou dvoch minút prišlo do cieľa 22 ľudí. Zo Slovákov iba Marek Čanecký (Amplatz-BMC) a Patrik Tybor (Dukla BB), takže bolo jasné, ktorí Slováci sú na domácich pretekoch najlepší. Tejto etapy sa zúčastnil aj prezident Európskej cyklistickej únie a prezident Francúzskej cyklistickej federácie v jednej osobe David Lappartient, ktorý rozhodne nejazdí po každých druhých ani desiatych pretekoch.

 

 

David Lappartient a Mauro Finetto (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

V tretej etape sa mohutne útočilo. Stále odchádzali iní cyklisti a keďže tu nie sú vysielačky, chvíľu trvalo hlavnej skupine, kým presne zistila, kto je vpredu a únik zlikvidovala. Ten najdlhší trval až do posledného kilometra, no Markus Eibegger (Felbermayr) bol mimoriadne silný a pelotónu dokázal nastúpiť v čase, keď na neho strácal iba sto metrov a všetko nasvedčovalo tomu, že ho dostihne. Odmenou mu bol posun do Top 10.

 

Aj v Bojniciach sa radoval únik. Znova bol v ňom víťazný Felbermayr a Stephan Rabitsch, ktorý ošpurtoval Liama Holohana z Wigginsu. Unieuru nechcel nikto pomôcť v sťahovaní. Aj oni dvaja sa dostali do Top 10.

 

 

originálny výtvor fanúšikov v obci Lazany počas 4. etapy

 

 

V poslednej etape bola korunovaná rakúska dominancia. Únik skvelých tempárov Floriana Bissingera (WSA) a Jana Tratnika (Amplatz-BMC) slávil úspech z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcich dňoch. Unieuro bol v stíhaní úniku sám a ostatné tímy chceli iba vyťažiť z ich snahy a špurtovať. Taliani mali na mále, veď Bissinger skočil na konečné štvrté miesto iba so stratou jedenástich sekúnd. Nemec so Slovincom z rakúskych celkov sa dohodli a v závere netaktizovali ani nešpurtovali. Situácia vyhovovala obom a Bissinger vedel, že Tratnik je v špurte lepší. Rovnako ako všetci unikajúci borci na týchto pretekoch, aj oni dvaja sa dostali vysoko do celkového poradia.

 

Na Slovensku sa výborne ukázali všetky tri rakúske celky Felbermayr, Amplatz aj WSA. Podľa očakávaní tiež Unieuro, Kolss a Synergy. Ale pomyselnú korunu najaktívnejších celkov si od nás vyslúžili Klein Constantia a Wiggins, tí boli každý deň minimálne pol hodiny v úniku. René Andrle je známy tým, že sa v mechaničáku nerád nudí a minulý týždeň veru nemusel. Počas etáp zabezpečoval únik i pelotón a ešte stíhal aj svoje typické nákupné zastávky.

 

 

Záverečný videoklip pretekov

 

 

 

Marek Čanecký s Patrikom Tyborom ako najlepší Slováci obsadili 14. a 15. miesto celkovo. Čakalo sa viac. Príčina je veľmi jednoduchá, všetci borci z Top 10 sa počas minulého týždňa dostali do úspešného úniku. Naši tam chýbali. Faktom je, že všetci pretekári Dukly útočili a boli vpredu niekoľkokrát. V poslednej etape sa dokonca črtal únik, kde bol Čanecký so Zimánym. Podľa najlepšieho Slováka pretekov ale prvoročák z Dukly nestriedal a nechcel mu pomôcť. Nebudeme to analyzovať, pravdou je, že rakúske aj talianske celky sa dohodnúť na pomoci vedeli. Práve z tejto väčšej skupiny vznikla konečná dvojka, ktorá prišla do cieľa. Naši teda boli aktívni každý deň, Tybor i Mahďar útočili atď., no na druhej strane si priznajme, že to, že nikto zo Slovákov nebol členom víťazného úniku, nie je iba náhoda. Pozitívom je, že do cieľa prišli bez problémov všetci pretekári Dukly vrátane nováčika Zimányho.

 

Po prvej etape sa znova rozprúdili vášne o "jednonohých Slovákoch", ktorí zbytočne zvyšujú rozpočet pretekov alebo zaberajú miesto iným tímom a v štartovej listine i hoteloch nechávajú prázdne miesta. Škrtali sme ich sedem. Málo Slovákov - zle, veľa Slovákov - zle. Ťažká dilema. Osobný názor: stačia dva tímy, Dukla a reprezentácia zložená podľa jasného kľúča. Odstúpenie v prvej etape nikomu nepomôže.

 

Organizátori sa už dlhšie zamýšľajú nad tým, ako to postaviť na Slovákov. Buď sa to nedarí im, alebo sú samotní jazdci slabí. Príčiny sú zrejme niekde medzi tým ale už bližšie v neprospech cyklistov. Prológ bol dobrou voľbou, je ho ale potrebné ešte viac prepliesť zákrutami. Samozrejme, klasická časovka v itinerári správne nemá čo hľadať. Patrik Tybor aj Marek Čanecký vo svojej kariére vyhrali preteky / etapy s cieľom do krátkeho prudkého stúpania. Takúto etapu je rozhodne potrebné zaradiť do itinerára. Problémom je len taká maličkosť - kam dať cieľovú pásku? Etapové mestá totiž tvoria nezanedbateľnú časť rozpočtu pretekov a ak vhodné mesto nemá záujem, alebo sa vhodný dojazd nachádza niekde v lese, znamenalo by to výpadok z rozpočtu. Nie sme si istí, či si to preteky môžu dovoliť. Ak by sa to podarilo, klobúk dole.

 

 

Najlepší Slovák Marek Čanecký (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Preteky mali veľmi silnú kontinentálnu konkurenciu. Rozhodne najvyššiu z podujatí 2.2 v okolitých krajinách. Jasne o tom svedčí aj zaujímavý rebríček ProCyclingStats, ktorý posudzuje kvalitu pretekov podľa pretekárov na štarte a ak odrátame veľmi ohnuté čísla čínskych podujatí, Okolo Slovenska 2016 je zo všetkých podujatí 2.2 za posledný rok na delenej štvrtej pozícii! Vedie chorvátska Jarná trofej Istrie, kde tímy radi rozbiehajú sezónu a tento marec prišli na Istriu aj dva prokonti celky. Potom sú dve francúzske etapáky a 40 bodov pridelili aj Tour de Beauce a Tour Alsace. Rozhodne odporúčame prezrieť si tento rebríček. Vidieť tiež môžete, že už pri súčasnej štartovej listine boli naše preteky kvalitnejšie ako preteky Okolo Estónska 2.1.

 

Na základe toho teda nevyznievajú do vzduchu slová hlavného rozhodcu Taliana Davide Bardelliho, že také dobré preteky 2.2 ešte nezažil, niektoré záležitosti dal až na úroveň HC. Kvalitná bola organizácia, práca polície i traťových komisárov. Pelotónu nevybehlo žiadne auto v protismere. Tento rok boli až na pár úsekov v poriadku i cesty, rovnako ubytovanie. Tímy spali už vo viacerých štvorhviezdičkových hoteloch, ktoré organizátor kompletne zaplatil (napr. narozdiel od spomínanej Istrie). SZC rovnako vypláca finančné odmeny tímom v UCI stanovenom termíne, čo je na strednú a východnú Európu rarita. Tímy našim organizátorom dôverujú, chvália ich, chcú tu štartovať. Športový riaditeľ Lotta Soudal U23 sa dokonca riaditeľovi pretekov ospravedlňoval, že nedosiahli výsledok, lebo preteky boli ťažké a priviedol sem primladý tím. Že sa už toho vyvarujú.

 

 

hlavný rozhodca Davide Bardelli (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Je zjavné, že prišiel čas na posun podujatia do kategórie 2.1. Nebude to však ľahké. Najjednoduchšie sa transformuje organizácia ako taká, ktorá má iba minimálne muchy. Základným problémom budú, ako vždy, peniaze. Pred pár rokmi boli hlavnými sponzormi Slovenské elektrárne, ktorých prítomnosť dostalo nové vedenie SZC akoby do daru na prechodné obdobie, kým získa vlastných partnerov. To sa podarilo a zatiaľ čo elektrárne po zmene vedenia budget radikálne znižujú, záujem majú noví. Prezident SZC a zároveň generálny riaditeľ pretekov absolvuje počas roka viac ako stovku sedení. Rozpočet sa zvyšuje. Na vyššiu kategóriu je však potrebný ďalší rast minimálne o 50 tisíc eur, aby bol dodržaný tohtoročný štandard a nemuselo sa napr. ubytovanie zhoršovať. Podľa našich prepočtov by iba 23 000 eur stálo navýšenie prize money pri zachovaní modelu prológu a piatich etáp, no a keby mali prísť lepšie tímy, tie pracujú s väčším množstvom bafíkov, ktorých treba ubytovať. Mať viac motorkárov, možno zábran, v každej sfére to mierne vylepšiť a veľmi ľahko sa dostaneme k vysokej sume.

 

Do budúceho roka budú musieť organizátori popracovať na neutrálnej mechanickej pomoci, ktorá sa po odchode Oslan postupne zhoršuje. "N-ká" nemali takmer žiadne typické prvky. Výzor, "záhradku", na prvý pohľad neboli vidieť ani kolesá, rovnako tak nespĺňalo vyššie štandardy vybavenie týchto vozidiel. Nemali ani žiadne bicykle - rámy. Ťažko povedať, či by v kľúčovej chvíli pretekárovi nerobila problémy orientácia, ktoré auto to vlastne je.

 

Ďalšími maličkosťami pred presunom vyššie sú napr. výraznejšie značenie smeru cesty pretekov nie vo formáte A4 ale A3. Príťažlivejšie značenie prémií i zostávajúcich kilometrov do cieľa. Používajú sa dlhé roky tie isté "kolíky". Riaditeľ marketingu pretekov nám síce povedal, že brány vídame na vyšších pretekoch najmä kvôli televízii, s čím súhlasíme, ale lepšie by mohli byť zorientovaní aj samotní cyklisti. Napriek vysokej konkurencii sú vo špecifickom rozpise prinízko počítané rýchlostné priemery. Až na najťažšiu druhú etapu zvládli pretekári všetky ostatné rýchlejšie ako bol najrýchlejší počítaný priemer. Rekord bol v Piešťanoch, kde sa dokonca počítalo iba s 39 - 41 - 43 km/h a Tratnik to zvládol za 45,8 km/h.

 

 

špurt 1. etapy medzi Malucellim a Fortinom (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Už sme písali, že organizačne majú preteky na vyššiu kategóriu. Medziročne sa napríklad zlepšil kultúrny program. Prezentovali sa naši úspešní sáloví cyklisti i trialista. Spieval Samuel Tomeček, vystúpili i miestne kultúrne telesá / osobnosti, ktoré mali záujem. V minulosti sa fanúšikovia sťažovali, že si nebolo možné kúpiť žiadny upomienkový predmet. Tento rok mali ľudia k dispozícii stánok aj s reprezentačnými vecami. Vraj sa toho ale veľa nepredalo...

 

Rozhodne by sme tiež zmenili názov pretekov. Nech sa na nás ten kto to vymyslel nehnevá, ale "Tour de Slovaquie" je v dnešnej dobe už iba nezmyselným kopírovaním Tour de France a výraz "Slovaquie" okrem Francúzov, ktorí majú spoločné s našimi pretekmi pramálo, nehovorí nikomu nič. Na UCI je to potrebné jednoznačne premenovať na "Tour of Slovakia" ako sa to už našťastie uvádza na anglickej verzii webu pretekov aj Twitteri.

 

Apropo web, tunajšie informácie, ich aktuálnosť, fotogalérie, videá, sociálne siete. Všetko má svoje muchy a dá sa to zlepšovať, ale v tejto sezóne v redakcii sledujeme všetky weby pretekov od World Tour po 1. kategóriu a okoloslovenska.com patrí na úroveň HC podujatí. Žiadne preteky 2. kategórie na svete nemajú taký prepracovaný a aktuálny web, ktorý priamo počas etapy live informuje o všetkom dôležitom. Ak s tým nesúhlasíte, naštudujte si weby pretekov. To všetko znamená, že aj vo vzťahu k zahraničiu tieto preteky pôsobia profesionálne. Cudzie tímy, ak sa chcú dostať na preteky, web je vždy miestom prvého kontaktu. Ak tu aj štartujú, na svojich stránkach potrebujú mať k dispozícii čo najviac informácií, fotografií a podobne.

 

 

po 3. etape dostávali pretekári aj pamätné medaily na Zuberec (© J. Maliňák, C-I.sk)

 

 

 

Prípadné zvýšenie kategórie pretekov by pomohlo aj Dukle Banská Bystrica a slovenskej cyklistike v diplomacii - politike. Napríklad Synergy Baku každý rok štartuje na Okolo Slovenska výmenou za štart slovenského tímu na ich pretekoch kategórie 2.1. Reprezentácia Maroka sem prišla vďaka tomu, že v marci poskytuje ťažký miestny etapák Slovákom kilometre v teple, navyše štyria ich pretekári budú štartovať na OH v Riu a tiež sa niekde potrebovali rozjazdiť. Maroko je zároveň najsilnejšia africká krajina v cyklistickej diplomacii. A takýchto príkladov je viac. Ak by Slovenský zväz cyklistiky organizoval preteky, ktoré by nerozdávali 20 000 eur a 220 UCI bodov ako tomu bolo tento rok, ale pri zachovaní rovnakého modelu počtu dní i subklasifikácií 43 000 eur a 742 UCI bodov v kategórii 2.1, získal by výrazne vyššiu vyjednávaciu pozíciu. Pozveme ťa, ale čo nám vieš dať ty? Toto je cesta ako by mohla rásť naša cyklistika a mladíci ako Bellan, Zimány, neskôr Štoček a ďalší mohli získavať skúsenosti na kvalitných podujatiach. A keď motyka vystrelí, dá sa získať aj množstvo bodov.

 

Zlým prípadom je napríklad tohtoročné pozvanie troch rakúskych tímov, ktoré viac či menej nápadne spolupracujú, sú kvalitne poskladané a situácie vedia riešiť vo svoj prospech, preteky si podmaniť. Slovenský tím sa však na žiadne rakúske preteky, tobôž nie na to ich ťažké HC-čko, nedostane. Naši majú rovnako slabosť na české tímy, tiež tu boli tri, čo je do určitej miery v poriadku, ale na Czech Cycling Tour zrejme slovenský tím neuvidíme. S Čechmi i Rakúšanmi rozhodne ťaháme za kratší koniec. Pretekmi vyššej kategórie by sme dostali do rúk lepšie karty.

 

 

konečné pódium Pozdnjakov - Finetto - Buts (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Netreba hneď prvý rok pozývať tímy World Tour, platiť vysoké štartovné, plniť im túžby, a potom mať existenčné problémy, nevyplácať prize money a prísť o dobré meno ako sa to stalo už mnohým. Nech prídu tímy, ktoré tu štartovať budú chcieť bez prehnaných nárokov. A keď v tej štartovej listine bude iba pár prokontinentálnych tímov, o to väčšiu šancu budú mať domáci na to, aby sa presadili, hoci to určite budú mať ťažké. Kontinentálne celky sa o 1. kategóriu vždy bijú, žiadne požiadavky by nemali, práve naopak.

 

Na záver iba vyjadrime klišé, že každá krajina, ktorá o sebe tvrdí, že je cyklisticky vyspelá, má svoju národnú Tour vyššie ako v druhej kategórii. Iba Nemecko svoju Tour nemá. 2.1 už nájdete aj v Chorvátsku, Slovinsku, Estónsku a dokonca aj Rumunsku.

 

 

 

Zhodnotenie od riaditeľa pretekov (Oficiálny Youtube kanál pretekov)

 

 

Video zhodnotenie športového riaditeľa Dukly Banská Bystrica

 

 

Video zhodnotenie najlepšieho Slováka Mareka Čaneckého

 

 

Športový riaditeľ pretekov Ľudovít Lučanič:   "Ja si myslím, že pelotón bol dobre vyskladaný. Roky bojujem s dilemou, či pozvať slabé tímy, aby Slováci vynikli, alebo silné, aby ľudia videli dobrú cyklistiku. Viac sa prikláňam k druhej možnosti a verím, že tak našim aspoň stúpne motivácia a snaha vytiahnuť sa. Tento rok som sklamaný. Vybojovali jeden jediný UCI bod z domácich pretekov, to je málo. Viem, že tam boli aj zdravotné problémy, ale bohužiaľ. Dukla išla na pol plynu, ostatní ani na to. Pekne šiel aspoň Čanecký s jeho tímom, ktorý je silný. Aj keď tie rakúske tímy boli až tri, čo sa tiež nie každému páčilo. Sú organizátori, ktorí si urobia preteky tak, aby im doma ostalo 80 bodov, ale u nás by jednoducho úroveň nemali.   Pre mňa je potešujúce, že tímy sem radi chodia, ďakujú nám a prosia, aby sme ich pozvali aj o rok, čo nie je samozrejmosťou. Nie je to už tak, že by sa sem báli prísť. Ja zasa pre budúci rok nikomu nič nesľubujem. Každému som povedal, že sa mi oni musia v zime ozvať a uvidíme. Ja chcem sem vždy pritiahnuť pár nových kvalitných tímov. Ak by sme sa posunuli na 2.1, určite by sme to postavili na pár prokontinentálnych tímoch. Otázne je, či je tento termín v prvej polovici júna vhodný na takéto preteky. Ak sponzori a vládni predstavitelia splnia svoje sľuby, že tu chcú mať výborné a kvalitné preteky, ktoré budú prezentovať Slovensko, radi budeme pracovať na raste. Vieme, že všetko je o peniazoch. Samozrejme, nie je všetko stopercentné. Vieme o nutnej potrebe zlepšenia neutrálnej mechanickej pomoci. Inak to sú iba maličkosti, ale ak by sme sa mali posunúť, kvapka ku kvapke a zrazu potrebujeme niekoľko tisíc eur viac. Spokojný som z diváckej kulisy. Banská Bystrica v norme, Tatry napriek absencii domáceho obyvateľstva prekvapili, Orava bola výborná ako sme aj čakali, Bojnice tiež. Ľudia boli aj na kopcoch - hlavne Fačkovskom sedle i ďalších. Trochu som sa obával Piešťan, ale ani tie nesklamali."     Zostavovateľ trate Stanislav Holec:   "Verím, že s trasou bola tento rok spokojnosť. Samozrejme, nikomu sa nedá na sto percent vyhovieť a urobiť všetko ideálne, ale bolo to v poriadku. Snažili sme sa pomôcť aj Dukle, ale tentoraz to nevyšlo, čo bolo hlavne dôsledkom športovej stránky, nie trasy. Ja by som ju osobne koncipoval trošku ťažšie, lebo z roka na rok sem chodí kvalitnejší pelotón, ktorý sa ťažšie delí, ale nevadí. Ľudia často trasu alebo dojazdy kritizujú, ale treba si uvedomiť, že sme limitovaní množstvom faktorov. Nefunguje to tak, že si niečo nakreslím a je to. Máme určený štart, cieľ, často aj šprintérske prémie, treba sa vyhýbať horším cestám, ale naopak aj mimoriadne vyťažným komunikáciám, robiť čo najmenej problémov vlakom atď. Vždy sa teším, keď sa podarí vymyslieť nejakú časť etapy s peknou scenériou. Tento ročník sme mali možno najmanej problémov s opravami ciest za posledné roky. Nemuseli sme nič závažné meniť. Teším sa z diváckej kulisy, ktorá je na našich pretekoch veľmi slušná. Vedenie miest vždy chce končiť v centre, hoci my z toho až takí nadšení nie sme, lebo je to niekedy nebezpečná divočina, ale chvalabohu, nič zlé sa tento rok nestalo."     Druhý najlepší Slovák Patrik Tybor:   "Myslel som si, že v celkovom poradí to dopadne lepšie. Pripravoval som sa, žiaľ, forma neprišla v pravý čas. Snažili sme sa ukázať, bojovať. Telo nepustilo. Samozrejme, škoda, že ani ten dres najlepšieho Slováka sa nám nepodarilo získať, ale bolo to medzi nami s Čaňom tesné, ešte sme aj súperili na prémiách v poslednej etape, takže bolo to zaujímavé. Tentoraz vyhral on. Konkurencia bola dobrá, na 2.2 si takú ani nepamätám. V posledných rokoch majú tieto preteky výbornú úroveň po všetkých stránkach. Je tu o nás postarané. Premávka je zastavená, vlaky nepremávajú, sťažovať sa nemôžeme na nič."     Najskúsenejší pretekár Dukly Maroš Kováč v audio podobe: {play}images/music/2016/okolo-slovenska/kovac-2016-okolo-slovenska-reakcia.mp3|zdroj: Cycling-Info.sk{/play}     Líder regionálneho výberu Juraj Karas:   "Potvrdilo sa to, čo som predpokladal a povedal už pred štartom. Tento ročník bol výrazne rýchly a ťažký. Každá etapa sa išla naplno a priemerné rýchlosti okolo 45 km/h a skoršie časy dojazdov etáp to len potvrdzujú. Tým najlepším vôbec neprekážalo, či má etapa cez 190 km alebo náročné a dlhé stúpania. Bolo to šialené, všetci sa tlačili dopredu a pretekali naplno. Skutočnosť, že sa nám zo Západoslovenského regionélneho timu podarilo trom preteky dokončit (Ja, Tomáš Višňovský, Filip Taragel) hodnotím veľmi pozitívne, aj keď úspechom by som to nenazýval. Avšak keď sa na to pozrieme z pohľadu, že my nie sme profesionáli, ktorí jazdia v tímoch s rozpočtom niekoľko desiatok a stoviek tisíc eur a za pretekanie nedostávame výplatu, je to úspech. Taktiež musím pochváliť organizátorov za profesionálne zabezpečenie, skvelé ubytovanie a stravu a celkovo veľký kvalitatívny progres aj v organizačnom smere oproti 11 rokom, kedy som tu štartoval. Pre mňa a zverenca Tomáša Višňovského je to skúsenosť na nezaplatenie a už teraz sa tešíme na ďalší ročník."