Patrik Tybor je pripravený a teší sa na olympiádu, negatívne reči o Riu ho nezaujímajú

 

To je už minulosť a budúcu sobotu 6. augusta sa na štart pretekov s hromadným štartom postaví jediný pretekár s dvojkrížom na drese Patrik Tybor. S 28-ročným cyklistom Dukly Banská Bystrica sme sa tesne pred odletom do Brazílie rozprávali.

 

 

 

 

 

 

"Tesne pred odchodom na Sibiu Tour, čiže v prvých júlových dňoch. Fraňo mi povedal, že Martin je ochotný miestenku mi posunúť, že sa necíti v životnej forme či jasne lepšej ako ja. Zároveň som sa dozvedel, že preto nepoletím do Číny, ale absolvujem sústredenie na Chopku."

 

 

 

 

"Jasné, hneď som sa snažil nájsť všetky informácie, ktoré sa dali. Pozeral som profil, čítal vyjadrenia a komentáre, čo o trati povedali povolaní ľudia. Samozrejme, že to budú veľmi ťažké preteky, Peter Sagan povedal, že pre horolezcov, tie najväčšie hviezdy v kopcoch. Dúfam, že si trať budem môcť ísť dopredu pozrieť naživo. Kopce by mali byť na naše kontinentálne pomery dlhšie a tempové, takže by mi mohli vyhovovať. Čo som si pozeral ich parametre, tak z jari som veľa stúpaní s podobným profilom odjazdil v Maroku. Vlani bolo pár takých v Bulharsku a šli sa mi dobre. Tu to bude, samozrejme, iná liga z hľadiska konkurencie."

 

 

 

"Áno, tak on sa vracia zajtra z Číny a hneď na druhý deň cestuje do Brazílie, čiže nedivím sa, že sa mu do toho až tak nechcelo. Ja pôjdem v pondelok ráno sám s časťou slovenskej výpravy. Takže Martin to bude mať zaujímavé, pôjde takmer rovno z Ázie do Južnej Ameriky. Budeme tam iba my dvaja a ako prví z olympiády odletíme domov."

 

 

 

 

"Z jari som sa cítil výborne. V Afrike to dopadlo super, bol som na tom výkonnostne dobre, nabral som aj sebavedomie, no pred V4 prišla choroba a ešte som dobre ozjazdil Maďarsko, ale v Čuňove som sa už cítil zle. Za týždeň som sa ale z toho dostal a tesne pred Azerbajdžanom som si povedal, že paráda, cítim sa dobre, mohlo by to vyjsť, ale choroba sa mi vrátila, asi z tej klímy v lietadle, alebo neviem čím to bolo. Každý deň sa mi šlo horšie. Potom som sa mal poriadne preliečiť, ale mal som šancu skončiť vysoko celkovo na V4, tak som chcel absolvovať aj tie zvyšné dve, ale nedopadlo to tam dobre. Potom som sa snažil už z toho konečne dostať a pred Okolo Slovenska som už bol v dobrej kondícii. Tam sa mi šlo obstojne, ale choroba prišla znova pred majstrákmi. Teraz som ale kvalitne potrénoval, takže som optimisticky naladený."

 

 

 

"Bol som tam desať nocí. Prvé tri som bol iba hore, neschádzal som dolu, takže to bolo bez bicykla, oddychoval som, iba chodil na prechádzky. Od štvrtého dňa som už začal spolu s Kikom Zimánym trénovať. Robili sme objemnejšie tréningy, ale pomalé, aby som nešiel do únavy. Čiže klasika ako vo vyšších výškach. Teraz posledné dni som sa viac zameral na rýchlosť."

 

 

 

"Minulú sezónu sme mali málo pretekov, ale rovnako ako teraz som veľa trénoval a v auguste sa mi darilo v Maďarsku i Bulharsku, skončil som vysoko v obidvoch pretekoch, takže to ma utvrdilo v názore, že to môže byť dobré aj teraz. Na jar som veľa pretekal, teraz viac trénoval, takže forma by mala prísť. Verím v to a hneď po návrate z Ria chcem pokračovať a využiť formu i prípravu na ďalších pretekoch."

 

 

 

"No, to je ťažko povedať. Musíme sa na tvare miesta dohodnúť s Martinom Fraňom, ako to vymyslíme. Chcel by som dôjsť do cieľa, ale možno by nebolo zlé dostať sa do úvodného úniku a takto sa ukázať. Ťažko sa odhaduje priebeh. Ak silné tímy nebudú pretekať hneď od úvodu, tak by bolo super byť v úniku napríklad 150 kilometrov, to by som bral, hoci by som už zrejme do cieľa neprišiel. Ale ak takýmto pretekárom favoriti a ich jazdci nedajú žiadny priestor, vystrieľal by som sa skoro zbytočne.

 

Ak sa rozhodneme, že na to pôjdem pasívnejšie, alebo sa mi do úniku dostať nepodarí, v druhej polovici pretekov bude mojou hlavnou úlohou dostať sa do skupiny, ktorá bude mať záujem prísť do cieľa, pretože sa ľahko môžem ocitnúť v nejakej partii profíkov, ktorých už umiestnenie nebude zaujímať, prípadne budú unavení po robote pre svojich lídrov a po jednom kole krúženia odstúpia, čím ma stiahnu so sebou, lebo sám to neutiahnem. Takže budem sa musieť za každú cenu držať v pelotóne čo najdlhšie.

 

Ale to všetko je teória, rozhodnú aj tak moje nohy, či sa mi pôjde dobre, alebo sa niečo pokazí, neaklimatizujem sa a pod. No a už ani nehovorím o šťastí, lebo vieme, že ak má niečo dopadnúť dobre, všetko musí ideálne klapnúť."

 

 

 

"Je to veľmi špecifické podujatie. Vieme dobre, že na MS má desať najsilnejších tímov deväť pretekárov, tu budú najsilnejšie tímy iba päťčlenné, a to, tuším, iba päť krajín. Ďalšie so štyrmi pretekármi atď. To je obrovský rozdiel, družstvá budú akoby polovičné. Oveľa ťažšie sa budú preteky kontrolovať a pamätáme si, ako dopadol Peking aj Londýn. Medaily si rozdelili úniky, a to mali šprintéri a najmä Cavendish pred štyrmi rokmi hviezdnych pomocníkov. V Riu sa môže ľahko stať, že odíde skupina dvadsiatich ľudí a nebude mať vzadu kto ťahať. Ten, kto zaváha, bude mať smolu. Preteky by mohli byť nevyspitateľnejšie a tým zaujímavejšie pre diváka, takže verím, že sa nebudete nudiť. Minimálne ja isto nie (úsmev)."

 

 

 

"Samozrejme. Mali sme najprv na Dukle stretnutie s ministrom obrany, ktorý nám zablahoželal k nominácii a povedal, aby sme sa pobili o čo najlepšie výsledky a úspešne reprezentovali krajinu. S pánom prezidentom to už bola väčšia akcia so športovcami aj mimo Dukly. Poprial nám šťastie, dostali sme diplomy. Malo to svoj priebeh skoro na celý deň aj s autogramiádou. Snažil som sa to všetko užiť. Človek to zažije možno raz za život, takže na tie chvíle určite nezabudnem."

 

 

 

"Jasné, z Dukly poznám skoro všetkých, aj v Trenčíne sa sem-tam stretávam s niektorými kaniostami, máme dobré vzťahy, tak snáď tam bude dobrá atmosféra. Neviem vôbec, ako to bude s ubytovaním, predpokladám, že asi budem na izbe s Martinom Fraňom, keď sme len my dvaja spolu. Ale, samozrejme, to je jedno, kľudne budem s hocikým akokoľvek to zariadia."

 

 

 

"Týmto sa ja vôbec nezaoberám, kadejakými rečami, bolo by to zbytočné. Samozrejme, že som zvedavý na to, ako to bude vyzerať. Veľmi sa teším a je to pre mňa splnením sna, takže aj keby sa vyskytli nejaké chybičky, nebudem to riešiť. Veď my chodíme po pretekoch aj v Ázii či Afrike a dá sa všetko zvládnuť. Absolvoval som už univerzitnú olympiádu v Šen-čene pred piatimi rokmi, tam tiež bola olympijská dedina a Číňania chceli ukázať, že to majú dobre zorganizované, takže uvidím čo Brazílčania, hoci tu to bude, samozrejme, o inej veľkolepejšej scéne."

 

 

Kováč - Tybor - Zimány - Mahďar na Okolo Slovenska (© Jaroslav Maliňák, C-I.sk)

 

 

 

"Veď práve, to ma najviac mrzí. Ceremoniál skončí najskôr o polnoci a kým by som sa dostal do postele, bolo by strašne neskoro. Zdá sa mi, že hneď ráno o siedmej sa už presúvame smerom na preteky, takže musím byť oddýchnutý, pripravený a koncentrovaný. Škoda, že to nie je vymyslené inak. Cyklisti nie sú sami, ktorí tam nemôžu ísť. Potom sú tie výpravy ochudobnené, športovci ukrátení o zážitok. Ale chápem, že nemôže byť všetko ideálne. Dokonca, keď tak rozmýšľam, nezúčastnil som sa ani toho v Šen-čene, tam sme mali tiež hneď štart."

 

 

 

"Tým, že letíme skoro domov, neviem či nie už v pondelok popoludní, šancu na také niečo vidím iba v nedeľu, tak dúfam, že niečo pôjdeme pozrieť. To ale vymyslíme až tesne pred tým. Do pretekov sa budem sústrediť iba na ne."