Okolo Slovenska: Buďme hrdí na naše preteky a poďme ďalej (sumár a komentár)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Začíname názorovú časť sumára, v ktorej zhodnotíme to, čo sme na vlastné oči videli a pokúsime sa charakterizovať lepšie i horšie elementy podujatia. Okolo Slovenska sú čoraz väčším a preto aj náročnejšie zorganizovateľným podujatím, ktorých u nás napočítame na prstoch jednej ruky. Preto je nutné všetkých zainteresovaných pochváliť za to, že celý týždeň dopadol veľmi dobre. Prvoradá je vždy bezpečnosť všetkých zúčastnených, a to dopadlo na jednotku. Cesty boli kvalitné, dovolíme si povedať, že najkvalitnejšie v histórii. Málo dier, málo výtlkov, hanbiť sme sa nemuseli. Rovnako bola perfektná aj práca polície, ktorá má svojich ľudí takmer všade, nasadzuje maximálne kapacity a aj prejazd veľkými mestami zvládli dobre. Proti cyklistom nešlo ani jedno auto v protismere, nastalo málo kolízných situácií a z tohto hľadiska boli preteky zabezpečené na úrovni World Tour. Rozhodne lepšie ako v okolitých krajinách. Napríklad v Poľsku je tá kooperácia ďaleko horšia.

 

Stavba trate. Vieme, že príjem z mestských pokladníc je pre preteky veľmi dôležitý a keďže sa hlásili kráľovské mestá, bolo jasné, že to bude ročník stredovekých kráľovských usadlostí. Najprv teda organizátori poznali mestá a až následne vyberali cesty, po ktorých sa pôjde. Tento rok sa bojovalo o sekundy v každej etape a všetci ostávali v napätí. Chceli získať k dobru pár miest i UCI bodov, ktoré sú v tejto kategórii hlavne pre kontinentálne celky štedrou záležitosťou. Z tohto pohľadu boli teda preteky atraktívne, žiaden únik si nevypracoval viac ako štyri minúty náskoku, v poslednej etape dokonca iba 1:20. V dlhých etapách sa ale pretekalo trochu menej ako sa čakalo. Jazdci sa báli a nechceli to prestreliť, lebo si boli vedomí roviny pred cieľom, kde sú všetci radšej v pelotóne. Ten sa najviac rozdelil v prvej etape a poslednej kvôli pádu. Neboli to ale výrazné selekcie. Áno, tiež si myslíme, že kopce v prvej časti etapy nie sú podstatné a je dôležité využiť každú jednu príležitosť na kopec v blízkosti cieľa. Aspoň tak ako to bolo v Banskej Bystrici. Možno sa malo urobiť viac okruhov s tým kopcom, ale už to limitoval počet kilometrov. Rozdiely v GC boli na päťdňový etapák na tradičnej úrovni. Názor, že by sa žiadali väčšie rozdiely je z viacerých dôvodov nezmyselný.

 

Radi by sme upozornili, že cieľové stúpanie pretekom nepridáva na atraktivite, pretože menej zdatní horolezci celé preteky na GC kašľú, nie sú takí aktívni a priebeh je ešte nudnejší. Tento rok by v tom prípade bolo jasné, že poradie opanujú jazci Androni s Manzanou. V Top 10 by zrejme nebol Slovák, vypadol by organizátorovi príjem a nastali by aj logistické problémy. Treba si totiž uvedomiť, že nestačí mať iba niekde 500 lôžok, ale potrebujete veľa priestoru pre technické zabezpečenie tímov. Mnohé hotely to odmietajú a nechcú takéto podujatie k sebe pustiť. Rovnako je všetko o peniazoch a organizátori sa logicky snažia vybaviť čo najlepšie podmienky, teda dohodnú sa s hoteliérmi, ktorí majú záujem a súhlasia so všetkými špecifikami medzi ktoré patrí aj to, že musia tímom poskytnúť veľa vody na umývanie s čím sú bežne veľké problémy, hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať.

 

Po celom svete sa preteky pripravujú pre domácich jazdcov. Stačí sa pozrieť do Poľska. Majú tam množstvo pretekov, kde náročky nepozývajú dobré tímy, aby domáci vyhrali. Neporovnávajme sa s Tour de Pologne, kde WT celky musia prísť, a to je úplne iná situácia. My robíme opak ako mnoho organizátorov a Lučanič s Privarom robia všetko pre to, aby tu prišla čo najkvalitnejšia konkurencia, tak aspoň našich nezastavujú horolezeckými vsuvkami. Podľa nás je pre Okolo Slovenska v tomto časopriestore s poznaním desiatok detailov v pozadí dojazd na ťažký kopec nezmyslom. Na Štrbskom Plese bolo vlani kvôli pretekom asi dvadsať ľudí (ostatní boli klasickí návštevníci Tatier), na Čiernom Váhu pred štyrmi rokmi asi štyria ľudia. To je divácka kulisa? To chceme? Nech vypisuje na internete o kopcoch ten, kto sa na ten dojazd príde osobne pozrieť. Férová dohoda?

 

Áno, ak sa najbližší ročník posunie na septembrový termín a budú na spadnutie príchody silných tímov, ktoré sa budú chcieť pripraviť na rakúske MS, situácia sa zmení a v tom prípade si 62. ročník dojazd na kopec pýta. Príchodom tímu/tímov World Tour by bola evolúcia zaručená. Ale z dlhodobého hľadiska sme skôr za krátke kilometrové stúpania do cieľa, ktoré Tyborovi s Čaneckým sedia, či kopce neďaleko cieľa, ktoré by dokázali vyselektovať zo desať najsilnejších, ale ešte ich preverili aj v zjazde či rovinatom alebo technickom dojazde. Napríklad našej trojici J. Sagan - Kolář - Baška by práve skončený ročník sedel perfektne presne taký aký bol a vedenie pretekov ich chcelo aj takto prilákať, no nepodarilo sa. Bora mala iné plány, Martin Velits reprezentovať nechce. Termín bol naozaj zlý.

 

Štartová listina bola znova lepšia ako rok pred tým. Silnejšie tímy ukázali svoju kvalitu, ale aj kontinentálne s nimi ešte dokázali bojovať a práve zvlnený charakter udržiaval všetkých v strehu i nádeji na úspech. Myslíme si, že zahraničné družstvá odišli zo Slovenska s dobrými pocitmi, samozrejme, športové šťastie a výkony boli rôzne, ale určite sa nestalo nič, prečo by nechceli prísť o rok, a to je pre vedenie podujatia dôležité, pretože určite chcú pokračovať v progrese.

 

Diskutovalo sa o zákrute tesne pred cieľom sobotňajšej etapy. Podľa vedenia chcela mať dojazd na danom mieste samospráva. Zákrutu 80 metrov pred cieľom nikto nezakazuje. Pretekári si záver študujú a ak do nej šli prirýchlo, bola to ich chyba. Rozhodne by sme ale takéto kontroverzie v budúcnosti nepripúšťali. Načo si komplikovať život. Mal byť dojazd rovno, v nedeľu to po zmene bolo výborné. Neveríme, že si mesto nedá vysvetliť, že zákruta by mala byť od cieľa čo najďalej.

 

Organizátori sa v posledných rokoch snažia vychádzať v ústrety tímom, ktoré ich žiadajú, aby sa preteky končili v posledný deň čo najskôr, pretože sa chcú vrátiť domov či pretekári odletieť tam, kam majú. Viacerí už v utorok alebo stredu štartovali na ďalších pretekoch. Súhlasíme, že o 18:00 by v nedeľu prišlo na námestie asi o 50 ľudí viac ako o 13:30 (neklamme si o počtoch), ale okrem tímov potrebuje ísť v pondelok ráno do práce aj sto dobrovoľníkov a všetkých, ktorí sa starajú o chod podujatia a už aj tak prišli domov v nedeľu večer alebo v noci. Ani nehovoriac o tom, že náklady na ďalšie ubytovanie a stravu večera + raňajky by boli veľké. Predpokladáme, že na tom sa nebude nič meniť. Bola by to hlúposť.

 

Ubytovanie je rozporuplnou zložkou. Na jednej strane konvoj býva v kvalitných hoteloch iba kategórie *** a **** hviezdičiek, za čo by sa znova nemuseli hanbiť ani vo World Tour a v daných lokalitách to bolo často to najlepšie možné, no ako sme už vyššie písali, problémy nastávali v neochote niektorých hotelierov pomôcť tímom v rôznych veciach. Problémom boli malé parkoviská, spomínaná voda. Krútili hlavami nad časmi raňajok či obedov a stalo sa aj to, že na švédskych stoloch už ku koncu večere čo-to chýbalo. Ale ani kvalitou ubytovania sme rozhodne neprepadli, práve naopak.

 

Čo ostalo v kategórii 2.2 bolo vysielačkové spojenie, ktoré nebolo dostačujúce, ba priam až na hranici regulárnosti podujatia UCI, pretože ak mechanické vozidlo s číslom 25 nepočuje takmer nič a autá pred či za únikom to, čo sa deje v pelotóne a naopak, to je neprípustné. Nemá to jednoduché riešenie, pretože na Slovensku jednoducho potrebné vysielačky v počte 60 kusov nemáme a požičanie zo zahraničia je vraj veľmi drahé.

 

Neposunulo sa značenie na trati. Teda, výnimkou je nafukovačka označujúca kilometer pred cieľom, to bola novinka, ale značenia prémií, bufetu a km do cieľa ostali ešte v štýle bývalého režimu a pretekári do tých kolíkov už dlhé roky narážajú. Bránu je vidieť zďaleka, prípadne zvoliť aspoň niečo na štýl dopravnej značky, čo je vyššie a viditeľnejšie. Napríklad v Kalifornii to mali pekne jednoducho vymyslené. Tiež sa už snáď nestane to, aby prémia nebola vyznačená čiarou na asfalte. Stalo sa, že sa v takomto prípade pred "kolík" postavil rozhodca a aj kvôli veľkému davu ľudí sme netušili, kde presne tá prémia je, teda napokon nebola na kamere ani fotografii. Nemusia byť všade nafukovačky, ale SZC by už malo kolíkom poďakovať za dlhoročnú spoluprácu a poslať ich kade ľahšie.

 

Okolo Slovenska je celosvetovým unikátom aj v zavadzaní rozhodcov. V Nitre to dospelo do extrému, keď sa rozhodcovské auto J2 rútilo do cieľa doslova päť metrov pred pretekármi, dokonca im ešte aj rozrážalo vzduch. Diváci, médiá a následne tým pádom aj široká verejnosť, dojazd takmer vôbec nevideli (video tu). To je neprípustná záležitosť! Všimli ste si už v televízii, žeby ste napríklad špurt nevideli, lebo pred pretekármi šlo auto? Podobné je to aj s našimi moto rozhodcami. Tí si tiež nenechávajú dostatočný odstup pred cieľovou páskou. Žiadne výhovorky nemôžu existovať, keď tieto situácie vo všetkých pretekoch vysielaných v TV vidíme fungovať bez problémov.

 

Na internete kolovali zábery z ťahania sa pretekárov v grupette v kopci. My sme žiadne takéto veci nevideli ani nezachytili. Vieme podľa komuniké, že z pretekov bol za nešportové správanie vylúčený športový riaditeľ Massi - Kuwajt, ale o ničom ďalšom nemáme informácie. To je záležitosť rozhodcov. Rozhodne to neboli pretekári, ktorí by narušili priebeh alebo vývoj pretekov, na ktorý dohliadali licencovaní rozhodcovia.

 

Z faktorov, ktoré kompetentní až tak neovplyvnia, spomenieme dobré počasie. Pre cyklistov až ideálne. Bolo teplo, ale nie horúco, preteky neovplyvnili žiadne búrky či pády na kĺzskych cestách. Divákov bolo zhruba toľko ako posledné roky, teda zasa viac ako v okolitých krajinách, ale menej než vidíme na najväčších pretekoch cez televíznu obrazovku. V dedinách mali miestni ľudia záujem pozrieť sa. K cestám vychádzali školy aj škôlky či na chvíľu sa zatvárali aj predajne. Sami sme vo viacerých počuli hlásenia obecného rozhlasu, ktoré informovali o prejazde pelotónu. Organizátori oznamy posielali všetkým mestám i obciam. Veľkú zásluhu na burcovaní ľudí má Roman Barényi, ktorý jazdieva so svojím megafónom pätnásť až päť minút pred pretekármi a myslíme si, že je to svetový unikát. Svojim spôsobom tak nahrádza reklamnú karavánu. Mať svojho Barényiho by určite chcel každý organizátor. Páči sa nám aj to, že organizátor dáva vyrobiť odznaky s logom pretekov, ktoré dostávajú traťoví komisári i naši motorkári a vo vhodných chvíľach, ak je čas, ich rozdávajú deťom stojacim pri trati. To je veľmi milá záležitosť.

 

Smutné je mediálne pokrytie pretekov zo strany celoštátnych médií. Preteky sa presúvajú regiónmi, takže ak v danom mieste má redaktor iné témy (napríklad letná príprava hokejistov), Okolo Slovenska má smolu. Jedine SITA, denník Šport a takmer aj RTVS poslali človeka na celé podujatie, ktorý tak ľuďom sprostredkoval celistvú informáciu v kontexte. To je žalostne málo. V mnohých popredných periodikách sa neobjavilo nič. Na priame prenosy nie sú financie. V tomto prípade by musel prísť veľký skok. Prológ je zaujímavou voľbou a zatiaľ asi jedinou, ale nikdy nehovor nikdy...

 

Jediným šťastím je, že samotné preteky majú webovú stránku na vysokej úrovni a keďže autor článku pozná weby všetkých pretekov WT, HC a 80 % 1. kategórie, dovolí si povedať, že na svete nie sú preteky 2.1, ktoré by mali takú kvalitnú webovú stránku s takmer všetkými informáciami, live priebehom či tento rok už dokonca vrátane video sumárov. Facebook prinášal live streamy z cieľa i pódia. Aj tu je ešte kam rásť, ale už teraz prekonali všetkých francúzskych organizátorov okrem A.S.O. A aj pár podujatí World Tour je na tom v tomto smere horšie.

 

V čom nás vedenie dlhodobo nepočúva je oficiálny názov pretekov, ktorý drvivá väčšina Slovákov nevie napísať ani vysloviť. Sme za to, aby "Tour de Slovaquie" (spolu s tými prémiovými kolíkmi) odkráčali kade ľahšie a všade sa používalo Tour of Slovakia. Pravdepodobne o tom dáme hlasovať na našom webe, aby sme poznali aj názor širšej verejnosti. Do budúcnosti rozhodne organizátorom odporúčame aj zmenu termínu na september a ak chcú začínať prológom, tak nech je technický a má okolo dvoch kilometrov. Tímová časovka je hlúposťou. Zmenili by sme aj dres bodovacej súťaže, ktorý je so svojimi modrými bodkami veľmi nevýrazný a zbytočne splýva s vrchárskym. Až štyri z piatich dresov obsahujú bielu farbu.

 

Pár viet na záver. Preteky boli rozhodne hodné kategórie 2.1 a je úžasné sledovať ich každoročný progres, na ktorý môžeme byť pred zahraničným pelotónom právom hrdí. Stará sa o neho partia veľmi príjemných ľudí. Tá staršia časť má obrovské skúsenosti s ich dlhoročnou organizáciou a mladý kolektív SZC aj agentúry Drift s dobrovoľníkmi majú zasa potrebný elán a dobrý prístup. Sme presvedčení, že pod týmto vedením môžu preteky rásť ďalej a zvyšovať svoj rozpočet, ktorý je alfou a omegou kvalitného podujatia, no vyžaduje si hlavne obrovské manažérske schopnosti, ktoré sú na verejnosti nedocenené a ani si nevieme predstaviť, aké náročné je získať desiatky partnerov. Buďme hrdí na Okolo Slovenska!

 

 

- bezpečnosť, práca polície: World Tour

- web pretekov: World Tour

- kvalita ubytovania: HC kategória

- kvalita štartovej listiny: 1. kategória

- výber a kvalita trate: 1. kategória

- záujem divákov: 1. kategória

- výkon rozhodcov: 1. kategória

- záujem médií: 2. kategória

- ochota hoteliérov: 2. kategória

- označenie trate: 2. kategória

- vysielačkové spojenie: 2. kategória

- reklamná karavána: žiadna