Plzeň s radostnými i bolestnými správami pre našu cyklistiku + videoklip a extra galéria

 

 

Náš videoklip k MČR a SR

 

 

Jednotlivým pretekom sa nebudeme venovať klasickým štýlom mapovania priebehu, všetky disciplíny sme podrobne rozobrali v daných dňoch, videli ste aj video reportáže. Svoj pohľad sa preto budeme snažiť rozšíriť a dať dôraz na to, čo ešte neodznelo.

 

Časovky sú u nás veľkou nočnou morou a tento stav sa v posledných rokoch nemení. Platí tu status quo, ktoré sme písali vlani. Zrekonštruovaná dráha je iba v Prešove, ale okrem toho, že je to pre mnohých zo západu ďaleko, väčšina pretekárov túto disciplínu jednoducho trénovať nechce. Naši profesionáli o štart záujem nemali, aj preto sme opäť výraznejšie zaostali za Čechmi.

 

V elitnej kategórii sa to ukázalo o to tvrdšie, že naši medailisti boli Čanecký (úplne mimo formy), Tybor (po zranení s boľavou rukou problém zaľahnúť do aero pozície) a Haring (absolútny nečasovkár bez špeciálu). Platí, že na štvrtok sa prakticky nijako nepripravovali. Zaujímavé je, že oproti vlaňajšku skončil Čanecký v porovnaní s Čechmi o dve priečky vyššie ôsmy, ale to je kozmetika.

 

V ženskej kategórii zaujali prvé dve pozície pre cyklistiky, ktoré sa cyklistikou nijako neživia. Tatiana Jaseková s Líviou Hanesovou porazili platené pretekárky Alžbetu Bačíkovú s Terezou Medveďovou. Tie im to ale zúčtovali v pretekoch, kde sa ukázalo, kto má koľko skúseností. Medzi juniormi bol prekvapením iba "zemiak" pre CyS Akadémiu, Adam Foltán potvrdil rolu favorita. U junioriek je ale CyS neporaziteľná.

 

 

Marek Čanecký s obhajobou titulu (© Ján Melicher)

 

 

 

V pretekoch s hromadným štartom to bol galakoncert a až exhibícia Petra Sagana. V úvode sa nechcel zapliesť do nejakého pádu, a tak sám odišiel s taktikou vyčkávania, že čo sa bude diať za ním a koho si počká. Toto rozhodne bola predštartová taktika. Druhý sólo únik už nie. Reagoval na neustále nastupovanie Elkovu-Author, ktoré sa žiadnemu WT jazdcovi nepáčilo, no tí si jasne uvedomovali, že v kolektíve je ich sila. Chcel si ísť svoje tempo a už z úvodu vedel, že sa mu to aplikovalo bez problémov. Tiež sa chcel odvďačiť fanúšikom, že mnohí merali do Plzne takú dlhú cestu a ukázal sa im sám. Juraj Sagan s Michaelom Kolářom jazdili tiež veľmi pekne. Nemali sa kam plašiť, vedeli, že sú lepší ako Dukláci a Česi ich odvezú do cieľa. Opäť raz to bola dominancia Bory. Naposledy sa na pódium nedostal Borák/Tinkoffák pred troma rokmi v Žiline, keď Kolářa zdolali Tybor s Kováčom, ale Saganovci boli teraz prvý-druhý už štvrtý raz po sebe.

 

Od úvodu veľmi aktívne pretekal Juraj Bellan, ktorý sa psychicky posilnený slušným Slovinskom dostal do úniku, ale tam precenil svoje sily. Spolu s Čechom Záhalkom vyše dve a pol kola naháňali Sagana, čo je kamikadze aj pre hviezdy svetového pelotónu. Peter sa s nimi výborne pohral, pretože ho stále videli pred sebou. Počkal ich až vtedy, keď dostal informáciu, že za nimi už nie je pelotón, ale skupina s Elkovom a profi Čechmi.  Nečudo, že neskôr pri toľkých nástupoch Elkovu a Kreuzigera so Štybarom to Bellan neustál a padol dozadu. Prekvapenie to ale bolo od Patrika Tybora, ktorý v takejto konkurencii nemával problémy.

 

 

Peter Sagan si šiel vlastnú ligu (© Igor Stančík pre Cycling-Info.sk)

 

 

Šampionát snov prežil Matúš Štoček. Ako prvoročák nevedel, čo ho čaká, jazdil defenzívne, ale zároveň s výborným pretekárskym inštinktom. Správne odhadol scenár pretekov a využil ho. Striedať nemusel, a tak si vedel aj dobre oraziť a následne silou vôle zvládal krízové okamihy. Už vo štvrtok si veľmi dobre rozložil sily v časovke. Na Matúša sme boli zvedaví, pretože stále nad ním visel otáznik, či sa medzi mužmi dokáže presadiť a na čo má. Po minulom týždni je definitívne jasné, že z neho bude výborný cyklista. Samozrejme, aj on ešte potrebuje čas. Nech ale slúži ako príklad mladým, ktorí už medzi sebou nezažili Kolářa či Bašku, že sa dá presadiť a Štoček sa určite živiť cyklistikou bude.

 

Mimoriadne odhodlaný šampionát predviedol aj Adrián Babič. Strieborný muž časovky, ktorý vo Firefly vďaka deaflympijským financiám pracuje so slušným rozpočtom a vnímal to ako svoju záverečnú šancu v U23, sa ukázal vo veľmi dobrom svetle. Nechcel, aby mu Bellan so Štočkom ušli, a tak sa po tuhom boji dostal dopredu, ale trať i tempo boli na neho priťažké a napokon ostal bez výsledku. Jeho problémom ale je, že po sezóne, keď vypadne z kategórie U23, nebude mať kam chodiť na UCI preteky.

 

 

Spokojný Matúš Štoček v cieli (© Ján Melicher)

 

 

 

Dukla opäť zažila zlý šampionát. Odniesli si síce šesť medailí, ale v nedeľu nedokázali vydržať s najlepšími. Je to odraz ich aktuálnej formy aj keď Haringov pád a veľké problémy hneď v prvom kole akoby symbolizovali nešťastie, ktoré ich sprevádza na každom kroku. Zbytočne to budeme vypisovať. Ale jednu informáciu ešte dáme. Počuli sme, že keď štyri kolá pred cieľom jazdili v menšej skupine od piateho po deviate miesto Tybor, Haring, Bellan, Cully a ešte Babič, veľké grupetto dostalo od rozhodcov varovanie, že sa blíži k limitu a keďže v ňom nie sú už ani žiadne medaily, musí zrýchliť, inak ho stiahnu. Veľká partia ale začala lepšie spolupracovať, skupinku s Bellanom a Babičom došla a už bola voči limitu imúnna. To je ďalší príklad, ako sa Dukle nedarí, aj keď je aktívna.

 

Súčasnej výkonnosti Duklákov nerozumie ani Maroš Kováč, ktorý na Dukle pôsobí takmer dvadsať rokov a tvrdí, že o takých podmienkach (pretekársky program, technika na úrovni WT, autobus počas MSR, traťovky od výmyslu sveta či ionizátory vody i vzduchu a mnoho iného) - ešte pred pár troma-štyrmi rokmi nemohli ani len snívať, ale výkonnosť ale aj prístup jednotlivých chalanov si nevie vysvetliť. Verejnosť si ale musí uvedomiť, že odchod Martina Fraňa, ktorý ma na seba naviazané dve desiatky sponzorov vrátane kľúčovej Meridy a dobrú pozíciu na VŠC, kde každý šport bojuje o každé euro, by znamenal rozpad tímu, koniec cyklistov na Dukle a prakticky zánik našej mužskej cestnej cyklistiky. Jeho kritici, ktorí si to neuvedomujú, lebo nemajú poňatia, ako to v skutočnosti funguje, by si mali najprv zistiť fakty. Motivácia tých, ktorí to vedia, je nám záhadou.

 

 

Dukláci pred štartom (© Igor Stančík pre Cycling-Info.sk)

 

 

 

U žien predviedla Štočkovu taktiku Tereza Medveďová. Presne vedela, ako sa preteky vyvinú, ako a kde má jazdiť. Ešte aj videla, že v tej skupine má problémy, a tak si z nej na vrchole ťažkých kopcov mierne vystúpila a v zjazdoch aj cez konvoj vracala späť. Oproti ostatným ženám to bola vysoko profesionálna jazda. Podobne správny inštinkt má aj Alžbeta Bačíková, ale tento okruh bol pre ňu priťažký. Výborný šampionát prežila Tatiana Jaseková, ktorá sa pod Lenkou Ilavskou dostala do životnej formy. Toto ju mimoriadne motivovalo a bude z nej určite ďalšia veľká súperka na týchto podujatiach.

 

Juniori tradične pretekali vyspelo a v porovnaní s Čechmi celkom obstáli. Matejovi  Blaškovi vyšiel plán prísť do cieľa sám a zároveň si pomôcť v úniku so silnými Čechmi. Adam Foltán ani Marek Bugár na jeho nástup nestihli zareagovať. Bugár je prvoročák, ale otázne teraz je, kde budú Blaško s Foltánom pokračovať v kariére. Hovorí sa o angažmáne v Čechách, no musia si uvedomiť, že tam na ružiach ustlané mať nebudú a budú domestikovať pre cudzích. Všetci zainteresovaní vedia, že aj Baška, ktorý vyhrával, bol v AWT posledným kolesom na voze.

 

V každej kategórii došlo k poklesu Slovákov na štarte, bolo to dané aj vzdialenosťou Karlových Varov a Plzne, teda náročným cestovaním, nutnosťou ubytovať sa atď. Navyše okruh bol veľmi náročný pre tých, ktorí nemajú výkonnosť na medaily, takže sa o štart ani nepokúsili. Mnohí iní odpadli v prvom kole. V globále sa potvrdilo, že výkonnosť Slovákov nie je dobrá, no na tomto mieste sa nebudeme venovať hlbokým analýzam našej mládežníckej cyklistiky či všetkých aspektov, ktoré na to vplývajú. Verte ale, že to autora mimoriadne zaujíma a priestor aj na tvrdé otázky pre kompetentných príde po sezóne.

 

 

Stupne víťazov žien (© Ján Melicher)

 

 

 

Vlani sme nešetrili superlatívami organizátorov šampionátu v Žiari nad Hronom. Ich akciu naďalej považujeme za jedno z najlepšie zorganizovaných spoločenských podujatí v histórii našej krajiny a bolo samozrejmé, že úrovňou sa pôjde len dole. Samozrejme, že od Čechov sme počuli, že sme na "neuvěřitelne fantasticky pořádaných závodech", čo je ich typická národnostná črta, ale každý, kto bol v Žiari, musí uznať, že úroveň jednoznačne šla dole. Tím organizátorov pod vedením Michaely Kreuzigerovej mal v Plzni viacero vychytávok. Fanzóna, plno "medvedích" áut, lekár pretekov ako kabriolet, parádny asfalt na okruhu, pekné označenie trate. To všetko bolo na skvelej úrovni a urobilo šampionát najlepším spomedzi českých a tieto konkrétne záležitosti zároveň boli lepšie ako v Žiari, ale tam boli ďaleko komplexnejší. Perfektný bol aj okruh ako taký. Ten si, samozrejme, Žiarčania nemohli nakresliť na mape, museli pracovať s tým, čo bolo možné.

 

Ale v Plzni nebola žiadna tribúna, oveľa menej zábran (ktoré ale neboli až tak potrebné, čo bolo dané skvelým okruhom), ďaleko menej organizátorov a dobrovoľníkov, zarazilo nás odignorovanie najnebezpečnejšieho miesta na trati - ostrovčeka v Božkove - kde síce stál málo viditeľný dobrovoľník a pretekári to miesto mali naštudované, ale na trati nebola jediná žinenka či bal slamy, čo bolo v Žiari na každom potenciálne nebezpečnom mieste. Zázemie v chladných stanoch sa tiež, samozrejme, nechytalo. Rovnako bulletin, systém akreditácií a množstvo menších záležitostí. Napriek tomu, že vedeli, koľko príde novinárov, voda či občerstvenie sa v nedeľu minuli okamžite. Veľmi ťažko sa odhaduje počet divákov. Číslo si vymýšľať nebudeme, ale s viacerými ľuďmi sme sa zhodli, že ich prišla menšia polovica ako vlani. Vo Varoch vraj nebol nikto - prakticky iba domáci okoloidúci Rusi.

 

 

Diváci pod stupňami víťazov (© Ján Melicher)

 

 

Viaceré ďalšie aspekty ako Karlove Vary (autor tam nebol), TV prenos (autor ho nevidel) a podobne hodnotiť nebudeme. Vlani sme cítili väčšiu zodpovednosť všetko rozobrať a motivovať kompetentných aj do ďalších podobných akcií. Suma sumárum, podľa nás to bol druhý najlepší spoločný šampionát a opäť patrí klobúk dole za výbornú prácu organizátorom.