os2020 lista 560x100 new
 
Zorganizovanie veľkého podujatia v našej malej krajine je samo o sebe mimoriadne náročnou úlohou. Keď sa k tomu pridá silnejúca pandémia s množstvom obmedzení a veľkými finančnými dopadmi (kráteniami od sponzorov), je až takmer nemožné zorganizovať podujatie vo vysokej kvalite. Veď vyše polovica UCI pretekov bola zrušená.
 
Našim najväčším pretekom sa to podarilo. Z Okolo Slovenska rok čo rok odchádzame s väčšou hrdosťou a platí to aj po 64. ročníku. Hoci sa už nekonal progres, udržanie organizačného štandardu z roku 2019 pôsobí vzhľadom na všetky okolnosti neuveriteľne. Komentár vyjadruje názory autora, nemusí byť objektívny. Nikto mu nediktoval ani neradil. Všetko vidí na vlastné oči.
 
 
video v clanku ikonka ciernaVideoklip z tohtoročnej edície pretekov
 
 
Pochopiteľne, vzhľadom na prebiehajúcu Tour, nasadenie Okolo Luxemburska do tohto termínu a rôzne problémy s pandémiou nemohla byť štartová listina taká kvalitná ako vlani. Zaujímavo pôsobí hlavne Luxembursko, kde sa tímy doslova dali nachytať. Akoby zabudli, že miestni organizátori mali s bezpečnosťou problémy dlhodobo a posledné roky k nim WT celky vôbec nechodili. Tento rok ich tam ale zrazu prišlo osem a po kolíziách s civilnými autami, ktoré sa zamiešali do pretekov, sa sťažovali na nedodržanie bezpečnostných štandardov, hlavne minimálnu zainteresovanosť polície.
 
Ale Deceuninck, Bora, Sunweb, Cofidis, Israel a CCC sa nachytať nedali a prednosť dali nám. Resp. CCC na poslednú chvíľu kvôli pozitívnym prípadom v tíme účasť museli odriecť. Víťaz Okolo Maďarska Attila Valter dokonca už na Slovensku bol, keď sa dozvedel, že cestuje späť domov. Je však menším zázrakom, že sem napokon ostatní prišli. S väčším odriekaním účasti sa stretli aj omnoho väčšie podujatia. Snáď si na problematické Luxembursko tímy spomenú o rok. Naši organizátori budú UCI hlásiť rovnaký termín.
 
 
024
Shane Archbold na štarte časovky (© Ján Melicher)
 
 
V štartovej listine bolo množstvo mladších nádejí, ktoré chceli uspieť preto, aby im vedenie tímu dalo šancu na veľkých pretekoch. Z nich boli najviditeľnejší traja - Martin Laas (Bora - Hansgrohe), Jannik Steimle (Deceuninck - Quick-Step) a Nico Denz (Sunweb). U Laasa sa mnohí čudovali, prečo s ním Bora podpísala zmluvu. Nedosahoval Baškovu kvalitu. Vyhrával len v exotických destináciách. No v Žiline a Žiari nad Hronom to boli jeho najväčšie víťazstvá - minimálne vzhľadom na konkurenciu. Dá sa teda čakať, že Erika vytlačí z líderstva v rýchlych dojazdoch aj na tých najnižších pretekoch. Vieme si predstaviť, že Erika táto neúčasť strašne mrzí. Mal veľkú šancu ukázať sa.
 
Súboj dvoch Nemcov o celkový triumf priniesol nevídaný príbeh a boj dvoch dobre zložených tímov o každú bonifikačnú sekundu. Steimle si po časovke asi myslel, že by to mal zvládnuť udržať, ale viackrát mu poriadne tieklo do tretier a musel sa neplánovane zahrať na šprintéra, čo mimochodom odstavilo od dvoch koncoviek Hodega. V druhej etape na neho najprv Denz získal dve bonifikačné sekundy a potom aj porazil v špurte okliešteného balíka. Zrazu boli v rovnakej sekunde. V ďalšej etape zaostal vzadu a hodinu a pol trvalo, kým sa vrátil do balíka. V záverečný deň ho súper ešte aj virtuálne vyzliekol zo žltého dresu. Na nasledujúcej prémii mu to ale Steimle vrátil späť.
 
 
024
Pódium Denz - Steimle - Archbold (© Ján Melicher)
 
 
Skončili teda v rovnakej sekunde. Obaja mali aj po jednom víťazstve. O triumfe tak rozhodoval menší počet stotín sekundy v časovkárskom výsledku (súčet umiestnení rozhoduje iba v etapáku bez časovky). A to si mohol všimnúť len ten, kto videl výsledky druhej poletapy na webe pretekov. Steimlemu fotobunka namerala čas 7:55:70 a Denzovi 8:01:72. O celkovom triumfe jazdca Quick-Stepu teda rozhodoli dve stotiny sekundy. Už vlani bol Lampaertov triumf o sekundu pred Démarom najtesnejší v histórii našich pretekov. Toto je posun na ešte vyšší level. Takáto tesnotka sa môže na všetkých UCI pretekoch stať možno raz za rok. Ak vôbec. Nečudo, že Steimle vravel o tomto týždni ako takom, na ktorý nikdy nezabudne.
 
Potešujúce bolo, že posledný deň sa na pódiu objavil ešte aj pretekár iného tímu ako Deceunincku, Sunwebu a Bory. Rudyho Barbiera sme pred pretekmi favorizovali a svoje umenie ukázal v kľukatých uličkách Skalice. Veľmi pekne šli opäť ako každý rok borci Bingoalu a Uno-X. U Adrie, Hrinkowu, Dukly a Elkovu to bolo najmä o únikoch, hoci Česi získali aj nemálo UCI bodov za celkové umiestnenie. U Otrubu a Ťoupalíka bolo vidieť veľké chcenie ukázať sa a posunúť ďalej. Elkov preteká s takýmito tímami len párkrát v roku.
 
 
024
Barbierov triumf v Skalici (© Ján Melicher)
 
 
Zvláštne preteky prežili v Cofidise, ktorý naskladal piatich pretekárov okolo 20. miesta v celkovom poradí. Prišiel sem s málo známou zostavou. Asi viac sa čakalo od Alpecinu, ktorému možno nevyhovovala trať. Neviditeľní boli aj borci Vini Zabu. Gazprom je dlhodobo sklamaním.
 
Roky sa diskutuje o trati. Kým vlani boli dojazdy výborné a sadli k danej konkurencii, tohtoročný pelotón by privítal väčšie selekcie. Najčastejším obrazom našich pretekov je špurt veľkej skupiny, ktorá sa zbaví pár najmenej odolných cyklistov. Profesionálny pelotón nepreteká celé dni tak aktívne ako kontinentálne celky, čiže táto trať nie je atraktívna. Pustia si únik a bez ohľadu na to, aký je terén, ho zlikvidujú. Napokon sa špurtuje. Slovensko ale iste ponúka atraktívnejšie scenáre. Je úplne jedno, aké kopce sa prechádzajú v prvých dvoch tretinách etapy. Nie sú podstatné. Môžu tam byť aj najkrajšie tiesňavy, všakovaké sedlá, Vršatce atď. Aj trasa tohto ročníka bola pekná. O tom potom. Ale na výsledky etapy to má minimálny vplyv. V kopcoch hneď na začiatku odpadajú slabí, blokuje sa doprava. Nech tam sú, veď na Slovensku ani rovinu nenájdete, ale o všetkom sa rozhoduje v závere. Hlavne tam musia byť kopce či nejaké technické úseky, ktoré treba nutne nájsť. Aj keby sa finišovalo vždy na námestí, pretože mestá sú veľkými donormi a zdrojmi fanúšikov, OK, ale naň nech neprichádza stále 60 - 100 ľudí. Aby to dostalo náboj nevyspytateľnosti. Ľahko sa to píše, oveľa ťažšie realizuje v praxi, o tom nepochybujeme. No treba na to myslieť. Pre mnohé aktívne tímy to naozaj nie je atraktívne a obmedzujeme sa len na to, že k nám môžu prísť zo slávnych mien iba šprintéri. Príde tu ešte Alpecin, ktorý bol neviditeľný? Mnohí boli sklamaní, že neprišiel Vakoč, alebo dokonca MVDP. Čo by tu robili? Tie najsilnejšie celky ako Quick-Step či Sunweb zasa majú toľko typov pretekárov, že si to tak či onak vyskladajú, aby uspeli. Im bude vyhovovať akákoľvek trať. Budúci rok budú MS na zaujímavom flámskom teréne s krátkymi kopcami. To je ako stvorené pre Okolo Slovenska. Treba využiť každučký kopec blízko cieľových miest etáp. Veríme, že sa to podarí.
 
 
024
Manína Tiesňava (© Ján Melicher)
 
 
Slováci nemohli byť s výkonmi spokojní
 
Nedarilo sa ani slovenským pretekárom. Juraj Sagan spadol a odtiahol si svoje, no viac sa iste čakalo od najskúsenejších Duklákov Tybora s Čaneckým, ktorí nevydržali selekciu druhej etapy s množstvom stúpaní. Neprežívajú dobré obdobie. Akoby im v pelotóne chýbali motivátori, ktorými boli kedysi obklopení. Patrikovi Maroš Kováč či Marekovi Matej Mugerli alebo Jan Tratnik. Trápia sa a otázkou je, či pôjdu ďalej, lebo s tým nemôžu byť spokojní. Martin Haring sa v najťažší deň zameral na boj o vrchárske prémie, no Kenny Molly ho za každým ošpurtoval. Bellan s Cullym sa objavili v únikoch, no tiež nešli dobrú Tour. Minimálne Juraj to už má s pokračovaním kariéry nahnuté. Z reprezentantov sa do úniku nedostal nikto a najprestížnejšie preteky roka boli pre nich veľmi ťažké. Najmä kvôli tomu, že nemajú v nohách dostatok pretekárskych dní, čo platí aj pre Štočka, ktorý v Taliansku vôbec nenapreduje, a to mal ako veľký talent zo Slovenska utekať, aby z neho bol veľký cyklista. Ešte stále slušnú výkonnosť ukázal Malovec. Z prvoročákov prišiel do cieľa s vypätím všetkých síl len Nagy.
 
Najlepším Slovákom bol Lukáš Kubiš, ktorý ale aj tak nebol so 41. miestom celkovo spokojný, pretože nezvládol všetky selekcie. Osudnou sa mu stal posledný kopec Sásová v Banskej Bystrici po viac ako dvesto kilometroch a tritisíc nastúpaných metroch, čo bolo na tempo WT celkov pre druhoročáka prirýchle. Veľmi ho to mrzelo. Ak by ho vtedy nevyplo, mohol byť 25. celkovo. Aj napriek tomu je Lukášov príbeh veľkým príkladom pre všetkých ostatných pretekárov motajúcich sa kade-tade. Ako junior z podbrezovskej CTMky nebol zďaleka najlepší, veď na MSR v Žiari a Plzni skončil pätnásty, resp. dvanásty. V roku 2018 dokončil jediný juniorský Ncup, ale keďže Foltán s Blaškom pred Duklou uprednostnili Topforex, vzali ho do Dukly a tam za rok a pol vďaka množstvu súťažných kilometrov vyletel na 152 UCI bodov, nie len z MSR. Blaško získal 44, Foltán 7 bodov, obaja len z MSR.
 
 
024
Lukáš Kubiš pri novinároch (© Ján Melicher)
 
 
Lukáš dokonca vedie aj Slovenský pohár, hoci na dvoch kolách neštartoval. Snáď bude jeho progres pokračovať a strhne so sebou skúsenejších kolegov, ktorých buď potiahne, alebo naopak zlomí. Konečne silné tempárske výkony začal podávať aj Martin Vlčák, ktorý sa ale do zostavy na OS nedostal, pretože už hneď prvý rok sa slušne ukazuje aj Pavol Rovder, ďalší skromný pretekár z malej CTMky, ktorý tiež nemá žiadnu medailu z juniorských MSR, ale počúva rady, neváha sa obetovať pre tím a môžeme sa na neho tešiť v nasledujúcich rokoch. Ak sa neuchlácholí ako napríklad Bellan, ktorý po ťažkom páde pred štyrmi rokmi zamrzol. Dokonca to vyzerá tak, že aj mladí z veľkých CTMiek už pochopili, že vyhýbanie sa Dukle bola chyba. Má ako jediný tím reálny súťažný program, výborné sponzorské zázemie, VŠC v pozadí a dokonca už aj skvelo vyzerá navonok (novučké mechaničáky, ten hlavný plný špičkových rezervných bicyklov na streche). CyS Akadémia posledných osem rokov suverénne dominovala našej mládežníckej cyklistike, no nikoho do Dukly nepustila. Kde sú tí pretekári? Karta sa ale obracia a zdá sa, že na Dukle si pred budúcou sezónou budú môcť vyberať z dosiaľ najširšieho zoznamu mladých cyklistov z ročníkov 2000 až 2002. Pre nich by mal byť poctivý a pracovitý Kubiš vzorom, či aspoň ukážkou, že keď sa chce, dá sa.
 
Nič to však nemení na tom, že naša cyklistika na tom v globále nie je dobre a mladých talentov je veľmi málo. Vrcholne smutné je, že ešte aj na gymnáziu v Trenčíne, kde to Broniš výborne rozbehol, musia zápasiť o prežitie a riešiť necyklistické problémy namiesto toho, aby sa venovali príprave pretekárov na mužskú cyklistiku. Snáď sa ukáže systematická práca v Dohňanoch, no to nebude o rok ani dva. Bojuje sa s premotivovanými rodičmi, deťom od malička dávajú karbónové kolesá. Básnia o World Tour. No nechcú akceptovať drinu, ktorá za tým je. Boja sa áut, dažďa, pelotónu, zranení, čo sa prenáša na deti. Ale to treba prekonať, ak má byť z dieťaťa pretekár. Nepoznajú príbehy profesionálov, ktorí veľa obetovali pre úspech. Koniec-koncov, zaujímavé príbehy sme opisovali tu. Quintana vstáva o štvrtej, Urán trénuje celé dni, Groenewegen po niektorých tréningoch za motorkou zvracia. V silných krajinách tých, ktorí nedrú, zomelie konkurencia. Na Slovensku nemá kto ani čo. Nie je to trénermi (keď to v Žiline, ale aj inde nevychádza so starou ani novou školou), či "hlúpym zväzom". CTMky dostávajú najvyššiu podporu v histórii. Ale deti nemajú konkurenciu, sebadisciplínu, správne stravovacie návyky. Mobily sú im prednejšie, tiež imidž. Hoci tento šport si vyžaduje obrovské morálno-vôľové vlastnosti.
 
 
- reklama -
os2020 banner 560x300 new update
- reklama -
 
 
Aj napriek veľmi ťažkej situácii všetko dopadlo veľmi dobre
 
Po organizačnej stránke opäť preteky zožali len samú chválu. Celý Slovenský zväz cyklistiky aj agentúra Drift či tiež tím pod vedením Ivana Lučaniča pracovali na výbornú, hoci museli riešiť aj všakovaké covid veci navyše. Dôležité je, že napriek silnejúcej vlne všetko prebehlo, nevieme o žiadnych pozitívnych prípadoch v okolí pretekov a aj toto podujatie bolo príkladom pre ďalšie, že sa to dá aj v tejto ťažkej dobe. Škoda len, že nemohla byť v centre Žiliny prezentácia tímov. Vyšlo aj počasie. Na toto ročné obdobie bolo celkom pekne aj teplo. Bolo to viac-menej ideálne. Etapy tiež končili skôr ako rok predtým, takže nedochádzalo v čase okolo dojazdu a pódiového ceremoniálu k západu slnka a teplotnému prepadu. Podľa nás by to takto malo ostať. Mimochodom, to bola aj jedna z výčitiek tímov, že vlani chodievali už na hotely za tmy. Samotné ubytovanie bolo opäť na výbornej úrovni. Hoteliéri sa snažili zachovávať aj systém bublín. Každý robil čo mohol.
 
Až na prvú poletapu, ktorá bola veľmi nervózna, nedošlo k vážnejším hromadným pádom a našťastie sa vyhli aj dojazdom, čo je vždy veľmi kľúčové a súvisí s celkovým obrazom bezpečnosti pretekov. Tým najdôležitejším faktorom je ale práca polície a traťových maršálov, ktorí strážia to, aby cyklisti bezpečne prešli problematickými úsekmi a nemotali sa do konvoja civilné autá, čo nie je vôbec jednoduché dosiahnuť. U nás sa už ale rokmi vybudovala asi 99 % istota, že bude všetko v poriadku a cesty boli v drvivej väčšine čisté, autá nestáli ani na krajnici v protismere. Podobných úsekov bolo len pár, kde to možno bola chybička daného policajta na mieste. Ale ak to porovnáme s pretekmi v okolitých krajinách, sme suverénne na prvom mieste. To sa pozdáva aj tímom, pre ktoré je dôležité, aby sa im neranili cyklisti a neničila technika kvôli chybám organizácie. Opäť teda patrí polícii obrovská vďaka za organizáciu. Rok čo rok môžeme byť na to hrdí. Absolútne World Tour. Koniec-koncov, samotné tímy to aj tak vnímajú, a preto našim organizátorom opakovane dôverujú.
 
 
024
Igor Stančík v akcii (© Ján Melicher)
 
 
Stále krútime hlavami nad označovaním prémií. Isteže brány sú technologicky náročné a bežne počas roka nepoužiteľné. Organizátorom sme v minulosti ukázali pár spôsobov "zlatej strednej cesty", no zatiaľ je najpohodlnejšie prenosné dopravné značenie. Tiež dodržujú iba minimálne nutné označenie podľa pravidiel UCI. Jasné, že keď je prémií veľa, treba aj veľa značenia, takže je to náročnejšie. To by sa ale malo zlepšiť, lebo v prípade televíznych prenosov by to pôsobilo trápne.
 
Z pohľadu televízneho vysielania to ale bola v Skalici najlepšia etapa RTVS z Okolo Slovenska. Málokto si uvedomil, že keď prenos začal, pelotón bol vyše šesťdesiat kilometrov od Skalice. Doteraz to bolo nemysliteľné a dali sa pokryť len okruhy. Touto technológiou sa teda RTVS posunula na vyšší level a zjavne by sa takto dali urobiť prenosy zo všetkých etáp. Za to patrí RTVS a Petrovi Štefancovi veľký kredit. Vodiči motoriek ale nemali skúsenosti s jazdou pred pretekárkmi a často im rozrážali vzduch. Snáď to bude v budúcnosti lepšie a tímy či rozhodcovia sa nebudú sťažovať. Isteže ak by boli kamery na motorkách tri, bolo by to opäť bližšie k svetu. Ale progres tu bol.
 
Reklamná karavana bola opäť súčasťou pretekov. Znova sa rozdali tisíce suvenírov, no ekonomická kríza zasiahla aj túto zložku a už to nebolo na takej úrovni ako vlani. Ale fajn aj za to. Mnohí organizátori to vôbec nemajú. Rovnako ako neposkytujú štartovému poľu stickity na predstavce, nemajú eshop, maskota Tatríka, svojho Romana Barényiho, ktorý burcuje fanúšikov a vyháňa ich z domovov. Na všetky okolnosti bol fajn aj doprovodný program v cieľových destináciách, kde boli aj viaceré stánky sponzorov. Preteky si cez oficiálnu stránku pretekov, Twitter a Instagram všímalo aj zahraničie.
 
 
- reklama -
- reklama -
- reklama -
560 467 Vstupny bonus
- reklama -
 
 
Rozhodcovia tento rok nemuseli riešiť väčšie kontroverzie. Motorozhodcovia druhý rok po sebe rešpektovali našu prosbu, aby nezavadzali televíznym kamerám a objektívom fotoaparátov pri dojazdoch. Pozitívom bolo, že zachytili všetky prémie a zvládli ukočírovať v rámci pravidiel UCI. Treba povedať, že ako Radio Tour chýbal Matúš Radosa a celkovo dosah vysielačiek je stále problematický. Časomerači z francúzskeho Votrecourse sú bez pochýb profesionáli pri spracovávaní údajov v UCI štandarde, ale nedostupnosť live timingu počas časovky a neoficiálnych výsledkov po dojazde do cieľa, tj. naskakujú až oficiálne výsledky po hodine či hodine a pol, je na rok 2020 nonsensom. Nech sa na nás nikto nehnevá, ale výhovorky typu nejde internet, alebo hlavne, že "neoficiálne by nemali ísť na web" sú predsa nezmyselné, keď to vlani posledné dve etapy šlo. Desiatky až stovky špičkových pretekov podľa čipov okamžite výsledky vešajú na net a všetci to hneď vidia aj na ProCyclingStats, prečo by malo byť Slovensko naďalej na úrovni zaostalých krajín, kde to nefunguje a vyše hodiny svieti na PCS len meno víťaza. Veď to je nedôstojné a vrhá na organizátorov zlé svetlo. Aby tu chodila elita, musia byť takéto faktory zvládnuté. Výsledky na PCS sú to prvé a niekedy aj jediné, čo o našich pretekoch zahraniční fanúšikovia vedia.
 
Z organizačných vecí sa nám nepáčilo, že odklony a parkoviská neboli úplne tak ako v špecifickom rozpise. Tímy často blúdili a mali sa s veľkými autami problém dostať kam potrebovali. V Žiari nad Hronom nás dokonca policajt odmietol pustiť tam, kde bol odklon vyznačený. Rovnako stále v špecifickom rozpise chýba označenie pódia. Nažehľovanie lôg tímov na dresy do etáp prebieha v poriadku, ale nálepky slúžiace na pódiové účely nedržia, vyzerá to smiešne. Tu by sa malo niečo zmeniť, hoci uznávame, že s tým majú mnohí organizátori problémy.
 
 
OkoloSK81
Juraj Sagan v akcii (© Igor Stančík)
 
 
Rovnako nás mrzí slabá pozornosť pretekom v tých najväčších cyklistických médiách po svete. Samozrejme, tento rok to bolo aj kvôli korone a Tour de France. Ale stále zastávame názor, že organizátori by sa mali vážne zamyslieť nad preplatením cestovného a poskytnutím ubytovania novinárom medzinárodného významu. Portály národného typu ako je ten náš naprieč krajinami informujú dobre. Sú zvyknutí na prácu s textovými zdrojmi webu pretekov či twitterom i fotografiami od organizátora, dokonca sme sa stretli s tým, že estónska televízia použila naše zábery z dojazdu, keď triumfoval Laas. Ale veľké svetové médiá pracujú tak, že na jednotlivé preteky posielajú svojich ľudí. Predstavte si, že by k autobusu Deceunincku či Sunwebu prišiel novinár z nejakého známejšieho podujatia. Hneď by sa u nás lepšie cítili. Snáď sa o rok niečo podarí.
 
Okolo Slovenska sa stalo jedným z najväčších kultúrno-športovo-spoločenských podujatí v našej krajine a za ich úspechom sa nedajú hľadať jednotlivci, ale je to o poctivej tímovej práci od generálneho riaditeľa po posledného dvestého člena konvoja. Vďaka patrí sponzorom aj mestám, ktorí aj napriek zložitej situácii neodskočili od pretekov a prispeli svojimi financiami na ich uskutočnení. Dúfajme, že z finančného hľadiska všetko dobre dopadne o rok tu budú naše preteky znova. Snáď opäť s účasťou špičkových tímov, hoci trend je zjavný. Kvôli pandémii a súvisiacim ekonomickým problémom tímy znižujú stavy pretekárov aj sprievodného personálu, takže mnohí už nebudú pretekať na viac ako dve partie.
 
 
bellan 20 covid test melf
Juraj Bellan a test na Covid 19 (© Ján Melicher)
 
 
kratka sprava ikonkaNaše spravodajstvo z Okolo Slovenska 2020
 
 
Upozorňujeme, že v diskusii nebudeme tolerovať žiadne nadávky, ohovárania či účelové zavádzania majúce za cieľ dehonestovať prácu kohokoľvek. Komentár vyjadruje názory autora, nemusí byť objektívny. Nikto mu nediktoval ani neradil. Všetko vidí na vlastné oči...