Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Náš eshop

web navigacia bannery bicykleweb navigacia bannery dresyweb navigacia bannery kratasyweb navigacia bannery prilbyweb navigacia bannery tretryweb navigacia bannery komponenty

Simon Nagy: Príbeh pretekára, ktorý mal jazdiť v slávnom tíme, prišiel o brata a po ťažkom zranení sa pokúsi o návrat

5.11.2022, 09:00 | Slovensko a Slováci | Lukáš Timko
Simon Nagy: Príbeh pretekára, ktorý mal jazdiť v slávnom tíme, prišiel o brata a po ťažkom zranení sa pokúsi o návrat
Simon Nagy (© Israel Cycling Academy)

V slovenskej cyklistike nenájdete podobný príbeh ako ten, ktorý píše Simon Nagy. Syn známeho otca stihol za krátke obdobie na bicykli bojovať o domáce tituly medzi juniormi i U23, no má za sebou kontroverzie v reprezentácii, sezónu, keď mal pretekať za Israel Cycling Academy, ale nepretekal. Tragicky prišiel o brata a ešte sa aj ťažko zranil. Na záver tohto príbehu sa stal prekvapujúco jazdcom Dukly Banská Bystrica. Museli sme mu preto venovať priestor na rozhovor.
Pochádzaš z veľmi známej cyklistickej rodiny, preto by si mohol v úvode aspoň krátko predstaviť kariéru svojho otca, ktorú už viacerí "noví" fanúšikovia tohto športu nezažili. Určite ti bol otec veľkým vzorom.
Áno, môj otec bol určite veľmi dobrý cyklista a takisto reprezentant našej krajiny. Avšak v dobe, keď som začal bicyklovať, ja som jeho kariéru moc neriešil, pretože už od môjho detstva nežijeme v spoločnej domácnosti. V tej dobe mi stačilo vedieť, že sa tým celý život živil. Takisto by som rád spomenul, že úzko spätý s cyklistikou bol aj môj dedko z octovej strany.
 
Róbert Nagy (archív Simona Nagya)
Čiže asi úplne neplatí, že si sa k cyklistike dostal tak prirodzene, teda jazdieval s otcom. Ako teda vyzerali tvoje začiatky? 

Ja som sa k cyklistike dostal pomerne neskoro. Pamätám sa ako sme si spolu s kamarátom Šimonom Ondráškom v 14-tich rokoch povedali, že skúsime cestnú cyklistiku za TJ Sláviu Trenčín. Predtým som vystriedal pomerne veľa športov, od futbalu na základnej škole, cez tenis, florbal a takisto som rád chodil skákať na kolobežke do skateparku.

Jazdil si teda za trenčiansku Sláviu, kde si asi chodieval aj do školy, teda mohol sa venovať cyklistike veľmi koncepčne. Ako si spomínaš na tie roky?
 
Áno, na roky v Slávii si spomínam ako na zatiaľ najlepšiu a najzábavnejšiu časť mojej kariéry.  Po prestupe na športové gymnázium, kedy som prakticky aj reálne začal s cyklistikou, som sa postupne zoznamoval s bicyklom a takisto pretekaním. S klubom sme chodievali na sústredenia a úprimne som sa vtedy cítil skoro ako profesionál. V Slávii sme boli veľmi dobrý kolektív a takisto sme tu mali skvelé podmienky na cyklistiku, ktorá sa dala skĺbiť aj so štúdiom. Za toto skvelé obdobie ďakujem trénerom Hnátovi a Bronišovi.
Simon Nagy (© Ján Melicher)
Boli ste vtedy veľmi veľká CMTka, bolo vás tam veľa chalanov, čiže si mal veľa kolegov, niektorí z nich boli prirodzene aj súperi. S Pavlom Kramarčíkom ste sa naháňali. V Trnave si bol juniorským vicemajstrom práve za kolegom. Vnímaš to tak, že ti to súperenie pomohlo? Máme veľa chalanov v maličkých kluboch, kde nemajú konkurenciu, nemajú sa za kým potiahnuť...

Samozrejme, na tréningu sme sa vždy vedeli ponaháňať, ale na pretekoch sme bojovali spolu ako tím. Kto bol v danom momente najlepší, tomu sme sa vždy snažili pomôcť. S chalanmi sme sa okrem tréningov a pretekov stretávali aj mimo nich a nikdy medzi nami nedochádzalo ku konfliktnom, naozaj sme sa vedeli vždy spolu rozumne dohodnúť.
Ostal si aj ako U23 v Trenčíne, ako vnímaš tie sezóny 2020 a 2021? Bol ten prechod medzi mužov náročný? Nezaznamenal si asi na medzinárodných pretekoch výsledky, ktoré si chcel. Ale vyhral si ako prvoročák Slovenský pohár, vlani si bol druhý. Čiže doma super, vonku si asi chcel viac...

Prvý rok v kategórií U23 som chcel aj kvôli škole určite ostať v Trenčíne. Jazdil som aj viacero pretekov v reprezentácií, ale na pretekoch mimo republiky sa bolo naozaj ťažké presadiť. Avšak ako prvoročiakovi sa mi určite podarilo zaznamenať aj množstvo dobrých výsledkov ako napríklad tretie miesto na MSR v časovke U23 a následne štvrté miesto v pretekoch. V tomto roku som takisto skončil na 7. mieste v etape na významných pretekoch Okolo Srbska. Mojím cieľom bolo v tejto kategórii vyhrať Slovenský pohár ako prvoročiak, aby som mal nejaký odrazový mostík.
Druhým rokom v kategórií U23 som ostal takisto v Trenčíne, pretože podmienky sa mi veľmi páčili a takisto tu bol skvelý kolektív. Ako bonus bolo v tomto roku to, že trenčiansky klub sa stal kontinentálnym tímom a tým pádom sme sa dostali aj na lepšie preteky. Ako druhoročiak by som určite spomenul výsledky ako druhé miesto z pretekov na MSR U23, piate miesto na MSR z kategórie Elite a takisto som zaznamenal umiestenia  v Top 20 na pretekoch Okolo Rumunska a Bulharska. Mám za sebou aj dva štarty na Okolo Slovenska. Na záver by som rád spomenul, že aj  v tomto turbulentnom roku sa mi podarilo zaznamenať ôsme miesto na pretekoch Karpatských kuriérov v drese reprezentácie.
Simon Nagy (© Ján Melicher)
Keďže ste s tímom pomenej jazdili v zahraničí, dôležité boli reprezentačné výjazdy, kde si často chodieval, ale potom došlo k viacerým kontroverziám s reprezentačným trénerom Vančom, disciplinárka, mal si tuším aj stopku. Také divné obdobie, ktoré nasledovalo ešte aj to, čo je v ďalšej otázke. S odstupom času to ako vnímaš? Už ste zmierení napr. s Jakubom Vančom?

Uznávam, že vtedy som konal unáhlene. Keď sa na to pozriem spätne, zachoval by som sa inak. Bohužiaľ, každý sa učíme na vlastných chybách. Myslím si, že s Jakubom sme s už všetko vyrozprávali a všetko je v poriadku.
 

Pred vyše rokom sa vám stala strašná tragédia, keď na tréningu zomrel brat. Je to veľmi chúlostivá téma a pochopíme, ak nebudeš chcieť o nej rozprávať. Mnoho ľudí si to nevie predstaviť. Čo vtedy prežíva starší brat? Nerozmýšľal si, že to s cyklistikou zabalíš? Muselo to byť veľmi ťažké.  

V mojej hlave mám stále veľký chaos a neviem sa stým vyrovnať, keďže ja som celý môj život žil iba s ním a mojou mamou. Každý tréning rozmýšľam či je vhodné v tomto športe pokračovať. Potom si však poviem, že môj brat Róbert by chcel, aby som pokračoval a robil to čo ma baví.
V súvislosti s umrtím Adriána Babiča a čiastočne aj tvojho brata sa konečne pohli ľady a vstúpila do platnosti novela zákona, podľa ktorej vodiči majú predbiehať cyklistov vo vzdialenosti aspoň 1,5 metra. Aj keď to platí až pri vyšších rýchlostiach a asi to reálne nie je pokutované. Vnímaš, žeby sa zmenila situácia, že sú vodiči trochu ohľaduplnejší? Alebo vôbec?

Na cestách sa pohybujem každý deň, či už na bicykli alebo aute. Zmenu som bohužiaľ žiadnu nepostrehol. Myslím si, že toto nie je naozaj o zákonoch, ale skôr o nastavení ľudí a tejto spoločnosti. Tá sa nemení.
Simon Nagy (© Ján Melicher)

Tento rok už CAT nebol kontinentálnym tímom, no tebe sa podaril veľmi zaujímavý angažmán, keď ťa René Andrle vzal do Israel Cycling Academy, čo mal byť u teba zlom v kariére. No čo sa stalo, že po sústredení si napokon za nich vôbec nejazdil?  
Som rád, že som túto príležitosť dostal, ale bohužiaľ som túto situáciu nevyužil naplno.
Škoda, že nechceš o tom rozprávať... Každopádne z výbornej vízie sa napokon stal stratený rok. Ostala ti teda opäť len reprezentácia, ale na domácom majstráku prišlo veľké zranenie, veľká smola. Čo sa stalo?  

MSR boli pre mňa tento rok naozajstnou katastrofou. V nájazde do tretieho okruhu som nešťastne spadol v zjazde. Sanitka ma odviezla do nemocnice, kde som podstúpil množstvo vyšetrení. Nakoniec ma tento pád kvôli prasknutému stavcu stál zvyšok sezóny. Momentálne sa snažím dostať späť do pretekového tempa aspoň vďaka cyklokrosu.
 

Po tvojom "turbulentnom" príbehu nás prekvapila informácia, že budeš v poslednom roku kariéry U23 jazdiť za Duklu BB. Oslovil si ju ty, či ponuka prišla z ich strany?

Prišlo mi to ako správne a najlepšie rozhodnutie, ktoré môžem momentálne urobiť. Potrebujem spraviť bodku za touto nevydarenou časťou kariéry a začať odznova. Športového riaditeľa Dukly som oslovil ja a v kontakte som bol aj Marošom Kováčom. Rozprávali sme sa a napokon došlo k dohode, za čo som rád.
Simon Nagy (© Ján Melicher)

Budeš asi trénovať v trenčianskej skupine dukláckych chalanov, koho najlepšie poznáš a tešíš sa na spoluprácu? Jazdievaš na tréningy stále aj s bývalými kolegami či chalanmi rovesníkmi? Alebo uprednostňuješ skôr tréningy osamote?

Tento rok bol pre mňa dosť divoký a veľmi veľa som trénoval sám, keďže som mal nastavené tréningy z tímu. Minimálne jeden až dvakrát do týždňa som trénoval aj s chalanmi v Trenčíne. Trénoval som napríklad aj s mojím budúcim kolegom Lohinským, s ktorým sme boli aj na spoločnom sústredení v Girone. Vytrvalostné tréningy preferujem skôr v skupine, pretože tam si vieme aj dobre pokeckať. V Trenčíne mám veľa bývalých kolegov a vždy som rád keď mám možnosť trénovať s nimi.

Teraz je prakticky isté, že sa dostaneš na množstvo UCI pretekov rôznej kvality - kde sa bude dať učiť, ale aj súperiť o výsledky. Aké máš teda očakávania a ciele - tie krátkodobé?
 
Momentálne myslím na niečo ako taký reštart. Budem pracovať tvrdo, aby sa dostavili aj výsledky, s ktorými budem ja, ale aj moje okolie spokojné. Dám do toho naozaj všetko.
 

V dlhodobom horizonte sa chceš presadzovať v hromadných dojazdoch? Alebo v inom type pretekov?  

Mne osobne vyhovujú špurty z menšej skupinky, pretože sa moc neviem presadiť v hromadnom dojazde. Ale uvidíme, čo prinesie nová sezóna.
 
Náš eshop