Čo by bolo keby? Na kockách sme aj vďaka nešťastiu iných videli monopol Alpecinu, niekdajší králi klasík vyhoreli

Jarná kocková kampaň je opäť za nami. Jedno z najatraktívnejších období cyklistickej sezóny však tento rok výrazne poznačili pády a dominancia jedného tímu, čo zásadne ovplyvnilo atraktivitu obľúbených severských klasík. V tieni celku Alpecin-Deceuninck zostali zvyšné dva na papieri najsilnejšie tímy pelotónu, Lidl-Trek a Visma | Lease a Bike. Ďalšie tímy ako Ineos sklamali, iné, napríklad Arkéa, prekvapili.

Na začiatok treba, samozrejme, vypichnúť jeden absolútne kľúčový moment jarných kockových jednorazoviek. Bol ním hromadný pád na Dwars Door Vlaanderen, v ktorom skončili svoju kampaň mnohí favoriti monumentov ako najsilnejší muž Vismy Wout Van Aert či veľké zbrane Lidlu ako Jasper Stuyven alebo Alex Kirsch. Pádov a chorôb však bolo naozaj požehnane, čo bude pri hodnotení jednotlivých tímov veľkým faktorom.

Absolútna dominancia

Jasným a zrejme jediným víťazom jari na mačacích hlavách bol tím Alpecin-Deceuninck. Ak zoberieme do úvahy dvadsať dní od World Tour pretekov Brugge-De Panne až po monument Paríž-Roubaix, sledovali sme počas tohto obdobia sedem kockových klasík, v ktorých sa Alpecin sedemkrát umiestnil na pódiu a vyhral štyri z nich, vrátane oboch monumentov. To je obrovská dominancia na úrovni Quick-Stepu v najlepších rokoch.

Mathieu Van Der Poel bol bez akýchkoľvek pochýb najsilnejším pretekárom na severských klasikách. Nastúpil na najprestížnejšie štyri z nich a E3 Saxo Classic, Okolo Flámska aj Paríž-Roubaix vyhral po sólach, z ktorých všetky boli dlhšie ako štyridsať kilometrov. Bola to málo vídaná deštrukcia konkurencie, ktorú si nepamätáme od Boonenovho ročníka 2012. Iba porážka a druhé miesto na Gent-Wevelgem trochu humanizujú, čo sa Van Der Poelovi v marci a apríli podarilo.

Mathieu v tom však nebol sám. Jasper Philipsen s prehľadom vyhral Brugge-De Panne, siahal aj na Scheldeprijs a situáciu kontroloval za Van Der Poelom na Paríž-Roubaix, kde bol rovnako ako minulý rok druhý za hviezdnym kolegom. Veľkú silu a kvalitu ukázali aj Gianni Vermeersch a Søren Kragh Andersen, pri kontrole skorých únikov boli zas výborní Riesebeek, Dillier aj Kielich. Každý poznal svoju úlohu, stroj fungoval fantasticky a pomohlo im aj to, že sa tímu vyhli pády a choroby.

Čo by bolo, keby

Na papieri mali byť kolektívne kvalitnejšie ako Alpecin zostavy Vismy a Lidlu, no to napokon vôbec neplatilo. Holanďania skončili jar úplne zdecimovaní. Nielen dolámaný Van Aert, ale aj choroby Christopha Laporta a Dylana Van Baarleho, rovnako ako pády Jana Tratnika im znemožili využiť svoje počty. Výborný Matteo Jorgenson pre nich vyhral aspoň v ten prekliaty deň na Dwars Door Vlaanderen, no inak končí Visma svoju kampaň bez jedinej Top 10 na monumente.

Lidl-Trek bol na tom trochu lepšie. Straty Stuyvena a Kirscha boli cítiť, rovnako ako pád silného Milana na Paríž-Roubaix. Líder tímu Mads Pedersen mal však životnú formu, ktorú pretavil aspoň na prestížne víťazstvo na Gent-Wevelgem, navyše v súboji jeden na jedného proti Van Der Poelovi a taktiež uchmatol pódium na velodróme v Roubaix. Toms Skuijnš, Jonathan Milan, Daan Hoole aj Mattias Vacek boli výborní a je vidieť, že v americkej zostave stavajú niečo, čo má svetlú budúcnosť.

Zostáva nám preto iba rozmýšľať štýlom "čo by bolo, keby". Ako by asi monumenty vyzerali, ak by tímy Visma aj Lidl neprišli o svoju najväčšiu zbraň? Teda súdiac aspoň podľa vysledkov E3 Saxo Classic, kde boli Stuyven s Van Aertom jasne dvaja najsilnejší pretekári v pretekoch po majstrovi sveta. Dúfajme, že v budúcom roku sa dočkáme súboja týchto dvoch supertímov s Alpecinom v plnej sile.

Nečakané úspechy

Do kategórie tímov, ktoré prekvapili v pozitívnom zmysle, musíme zaradiť tím UAE Emirates. Ten neprišiel na klasiky s Pogačarom, no i tak dokázal zajazdiť na veľmi vysokej úrovni. Traja borci v Top 5 na Okolo Flámska, vrátane 20-ročného Antónia Morgada, to sa len tak nevidí. Tim Wellens a Nils Politt dosiahli po rokoch svoj najlepší level aj v marci, Mikkel Bjerg zase konečne naplno ukázal svoj potenciál.

Za pozitívne prekvapenie musíme označiť aj Arkéu. Pochopiteľne, druhé miesto Lucu Mozzata na Okolo Flámska vyráža dych, no tento výstrel Talian podporil mnohými ďalšími kvalitnými výsledkami a skvelý bol aj Vincenzo Albanese. Pódiá z World Tour klasík sa určite nečakali od tímov Uno-X a Bora, no Jonas Abrahamsen, Danny Van Poppel i Jordi Meeus uspeli a premenili kockovú kampaň na úspešnú pre svoje tímy.

Sklamania

Samozrejme, v športe máme okrem víťazov aj porazených. V tejto kategórii sa ocitlo na tohtoročných klasikách aj viacero kvalitných tímov, tak si prejdime tie, ktoré mali nepochybne ambície dosiahnuť viac. Katastrofálne dva týždne má za sebou najmä Bahrain Victorious. Fred Wright a Matej Mohorič mali bojovať o víťazstvá, no pády i nedostatok formy zapríčinili, že sa ani raz na kockách nedostali do elitnej desiatky.

Zaradiť tím Groupama-FDJ medzi sklamania severskej sezóny je možno prísne, no s trojlístkom Stefan Küng, Valentin Madouas a Laurence Pithie mali dosiahnuť viac ako jedno pódium na Dwars Door Vlaanderen. Výborne išli na Paríž-Roubaix, no inak to bolo sklamanie. Pithie ukázal enormný potenciál, no často to prepálil a výsledky nepriniesol. Keďže po sezóne zrejme odchádza do Bory, Francúzi budú vedieť, že toto bol rok, kedy mali konečne aj šprintéra a mohli to s Küngom a Madouasom využiť na odvážne útoky z diaľky, čo sa veľmi nestalo.

Opomenúť nemožno ani INEOS Grenadiers, hoci Briti evidentne veľkú prioritu kockám nedali. Pidcock a Ganna majú olympijský program a riskovať pád na klasikách nechceli, takže šancu dostali ostatní. Magnus Sheffield ju využil na šieste miesto na Okolo Flámska, potenciál ukázal nepochybne aj Josh Tarling, no trochu sklamali Ben Turner a Connor Swift. Pády odstavili silného Narváeza aj s Roweom a Heidukom, čo taktiež nepomohlo a tím tak nevyjazdil jedinú Top 5.

Absolútne najväčším sklamaním je ale Soudal - Quick-Step. Niekdajší králi kociek spadli v potravinovom reťazci mimo elitnej desiatky a ak si odmyslíme šprinty Tima Merliera, hviezdna Leféverova zostava dobyla Top 20 iba raz, keď bol Yves Lampaert osemnásty na Okolo Flámska. To veru vyráža dych a dojem v žiadnom prípade nenapravil ani Merlierov triumf na Scheldeprijs či druhé miesto z Brugge-De Panne.