Famózne šprintérske súboje, nové tváre na scéne i znovuzrodenie Alaphilippa s Quintanom. Giro bavilo celé tri týždne

Šprinty a cyklámenový dres

Už pred Girom sa hovorilo o spektakulárnej zostave v oblasti hromadných dojazdov, ktorá sa stretla na turínskej štartovej čiare. Mnohí ju označili aj za kvalitnejšiu, než akú tento rok privíta Tour de France. A táto hviezdna zostava veru nesklamala a v siedmich šprintérskych záveroch ponúkla skvelé divadlo.

Jonathan Milan ukázal, prečo bol pre Lidl-Trek hlavnou predsezónnou posilou. Mohutný taliansky šprintér bol jasne najrýchlejším mužom na podujatí. Jeho ohromná sila bola cítiť z každého šliapnutia a napokon si na Gire pripísal tri víťazné etapy, z ktorých každú vyhral o parník. Ako sa však postupne ukázalo, iba čistý výkon, ktorý dokážu Milanove nohy vyproduktovať (podľa údajov Velonu dokáže počas 15-sekundového šprintu vyvinúť silu závratných 1500 wattov), nestačí.

Milan's monstrous power ????

The Lidl-Trek rider has unleashed some immense sprints at the 2024 Giro d'Italia ????

???? Getty Images
________
???????? #Giro pic.twitter.com/mw7VBWktMF

— Velon CC (@VelonCC) May 24, 2024

Talian vyhrával výlučne keď ho jeho silný vlak v zložení Jasper Stuyven - Edward Theuns - Simone Consonni vyložil v dobrej pozícii. Keď to nezvládli, Milan síce dokázal čistou silou napraviť toto zaváhanie a prísť stále na pódiu (k trom víťazstvám pridal aj štyri druhé miesta, čo mu s prehľadom vynieslo cyklámenový dres), no na podujatí mal silného súpera, ktorý také chyby neodpúšťal.

Tim Merlier zo Soudalu zažil totiž skvelé Giro. Každú jednu etapu, ktorej záver Milanov vlak nezvládol ideálne, šikovne využil na víťazstvo, čo sa vo finále stalo až trikrát. Belgičan tak jasne potvrdil, že bol druhým najrýchlejším mužom pretekov a taktiež ukázal u neho doteraz nevídanú odolnosť. Všetky etapy na Grand Tours doteraz vyhral bez výnimky v prvej polovici pretekov a trojtýždňové trápenia zväčša ani nezvykol dokončiť. Tentokrát bol naopak najsilnejší v treťom týždni, kde si uchmatol dve etapy vrátane tej prestížnej záverečnej v Ríme.

Siedmy hromadný dojazd Gira získal pre seba Olav Kooij (Visma), ktorý využil zmätok v Neapole na konci deviateho dňa a tesne porazil samotného Milana. On a ani Kaden Groves (Alpecin) však nemali nárok v boji o cyklámenovú a ukázali, že rýchlostne stále niečo strácajú na šprintérsku elitu. Z ostatných rýchlikov musíme pochváliť Poliaka Aniolkowského z Cofidisu a mladého Taliana Lonardiho z Polti. Naopak, pozične i rýchlostne opäť totálne prepadli Caleb Ewan (Jayco) a Fernando Gaviria (Movistar), ktorých tímy im však nepochopiteľne verili až do konca a nepúšťali svojich borcov do únikov.

Konečne aj chvíle pre puncherov

Na Grand Tours si väčšinou klasikári veľmi neprídu na svoje, obzvlásť v posledných rokoch. Toto Giro však bolo výnimkou. Ponúklo viacero atraktívnych etáp pre puncherov a tí tieto ponuky neodmietli a pripravili fanúšikom neraz krásne divadlo. A zrejme najväčším takýmto bavičom spomedzi klasikárov bol Jhonatan Narváez z Ineosu.

Ekvádorský strelec najskôr v úvodnej etape na prudkom kopčeku udržal Pogačara, v cieli ho prešprintoval a obliekol si prvý rúžový dres, aby v ďalších dňoch pokračoval v šou. Napríklad záver etapy v Neapole urobil parádnym. Na jeho útok neďaleko cieľa sa nikto nechytal a Juhoameričan svoj 10-kilometrový únik takmer dotiahol do zdármeho konca, no proti Pogačarovmu leadoutu a vlaku Lidlu-Trek mu napokon chýbalo azda pätnásť metrov. Okrem toho si Ekvádorec v ďalších zvlnených etapách pripísal ešte ďalšie tri Top 5 a už nám len zostáva počkať, koho farby bude počas budúcich jarných klasík hájiť.

Ďaleko za ním však nezaostával ani Julian Alaphilippe zo Soudalu. Dvojnásobný majster sveta si po dvoch katastrofálnych sezónach prišiel na Giro napraviť chuť, no a hoci sa mu spočiatku nedarilo, v etape po štrkových cestách a najmä v etape do Fana ukázal nevídané znovuzrodenie. Jeho vyše 100-kilometrový únik iba vo dvojici v dvanásty deň pretekov, zakončený epickým sólo víťazstvom, bol jedným z najsilnejších momentov tohto Gira. Obľúbený LouLou tak nielen že zavŕšil trojkorunu víťazných etáp na všetkých Grand Tours, ale taktiež dal spomenúť na svoje najlepšie časy a zvýšil svoju hodnotu na trhu, kde sa o neho bijú Cofidis, Total, Tudor a ďalší.

Verzálkami zapísal svoje meno na cyklistickú mapu na tomto Gire aj Pelayo Sánchez. Pozorní fanúšikovia si všimli už jeho skvelé puncherské výkony v drese Burgosu v minulej sezóne, no až teraz v Taliansku, s logom Movistaru na drese, naplno ukázal svoju kvalitu triumfom v etape po štrkových cestách, kde zdolal aj Alaphilippa. Patril taktiež medzi hlavné postavy tretieho týždňa a bude nepochybne zaujímavé sledovať tohto Španiela na kopcovitých klasikách v ďalších rokoch.

Pogačar vs. Ineos

Časovky na tomto Gire porušili šablónu ostatných rokov a vrátili nás naspäť v čase. Namiesto dnes populárnych krátkych a výživných jázd proti chronometru totiž organizátori nachystali dva dlhočízne boje s časom. Absolútne najsilnejšiu časovkársku zostavu sem poslal Ineos Grenadiers a tak to aj vyzeralo, no na smolu Britov bol na podujatí Tadej Pogačar.

Slovinec v úvodnej mamutej jazde na čas porazil štvorblok Ganna - Sheffield - Arensman - Thomas a dokázal, že skutočne nemá slabinu. V druhej časovke, ktorá bola tiež dlhá no značne rovinatejšia, lídrovi pretekov vrátil porážku Filippo Ganna a Ineos opäť dostal do Top 10 aj Arensmana, Thomasa a Fossa. Nebyť pádu Sheffielda, Briti by do elitnej desiatky v ten deň napchali až piatich jazdcov, čo si nepamätáme v žiadnych World Tour pretekoch v 21. storočí, tobôž nie na Grand Tour.

V horách vykukli nové tváre

Ako to už býva zvykom, horské úniky na Gire ponúkli opäť platformu na ukázanie sa mladým vrchárskym talentom. Tento rok vyčnievali najmä dvaja borci. Prvým bol Georg Steinhauser, ktorého si po sľubnej sezóne 2021 v U23kách vybrali do tímu v EF. Nemecký dieslový vrchár sa následne dva roky pomaly etabloval medzi profíkmi, aby na tohtoročné Giro prišiel v dosiaľ životnej fazóne. Tú premenil na fantastické sólo víťazstvo v horskej 17. etape, pridal aj ďalšie dve tretie miesta a Jonathan Vaugthers si tak môže gratulovať, že s týmto mladíkom predĺžil spoluprácu už pred Girom.

Omnoho menším prekvapením bol progres Gulia Pellizzariho, no i tak domáci borec svojím levelom v treťom týždni zrejme prekonal očakávania. Druhý muž minuloročného Aveniru je veľkou vrchárskou talianskou nádejou, jeho služby si už na ďalšie roky zaistila Bora a čakalo sa preto, že sa už teraz v drese Bardiani ukáže. Prvé dva týždne bol ticho, no v treťom naplno zažiaril. Mal veľkú smolu, že si na svoje útoky vybral práve etapy číslo 16 a 20, o ktoré mal záujem aj Pogačar. Pellizzari bol v tie dni supersilný a nebyť nenásytného Slovinca, vyhral by obe, rovnako ako aj modrý dres pre najlepšieho vrchára. V ďalších rokoch si však určite chuť na Gire napraví.

Na záver musíme spomenúť ešte jedno meno, ktoré o sebe dalo na Gire hlasno vedieť. Po roku mimo profesionálneho pelotónu Movistar ponúkol druhú šancu Nairovi Quintanovi, no a kolumbijská legenda ju využila. Prvé dva týždne Nairo v tichosti čakal, kým sa preteky dostanú do vysokej nadmorskej výšky a následne udrel. V kráľovskej 15. etape rozdrvil početný brejk vrátane Steinhausera, šplhal rovnako rýchlo ako muži z pódia Thomas a Martínez, no rovnako ako Pellizzari doplatil na neutíchajúcu chuť vyhrávať u fenomenálmeho Pogačara. Rúžový dres mu vykradol rozprávkové víťazstvo, no jazdiaca legenda ukázala, že je späť v hre o najväčšie víťazstvá a na Vuelte sa máme na čo tešiť.