Ružová cesta záhradou a boj až za jej plotom (Sumár Gira)

Bol však pripravený aj priestor časovkárske straty nahnať späť v horských dejstvách, bolo ich dovedna šesť a len jedno z nich bolo jasnou korisťou úniku. Favoriti museli ustáť v 6. etape aj prašné sterrato sektory na štýl Strade Bianche. Aj keď sa všetko točilo okolo jedného muža, ktorého v boji o prvenstvo nikto výrazne neohrozil, videli sme aktívne Giro, v ktorom bolo viac GC akcie a menej úspešných únikov oproti minulému roku.

Pred začiatkom Gira bol favorit jasný. Na prezentovanie svojich ambícií nás Tadej Pogačar nenechal dlho čakať. Už od prvej etapy bolo všetkým bolo jasné, že Tadej prišiel vyhrať. V Turíne po úniku s Narvarézom a Schachmannom sa od ostatných konkurentov na celkové víťazstvo oddelil a získal pár sekúnd k dobru. Na tento trend nadviazal hneď v druhej etape, keď využil horský finiš na Orope a obliekol si ružový dres.

Počas jednoduchých etáp prvého týždňa UAE ukázalo, že sa ružovej už nemieni vzdať. V uzurpovaní si maglia rosa pokračoval ich líder aj v prvej časovke s cieľom na Perugii. Po nej mal Pogačar pred druhým Danielom Martinézom komfortný náskok dve a pol minúty a dalo by sa očakávať s prihliadnutím jeho ataku na Double Giro-Tour, že začne jazdiť konzervatívnejšie a dres si postráži.

???? Winner of the 2024 #GirodItalia ????

???? ???????? @TamauPogi (UAD)
#GirodItalia pic.twitter.com/mDItnAqayx

— Giro d'Italia (@giroditalia) May 26, 2024

V sobotnajšej etape sme od neho naozaj videli asi jedinú defenzívnu jazdu na tomto Gire, mimo tých keď sa pustil únik a skupina favoritov na víťazstvo už nemala nárok. Po tom, čo s prehľadom pochytal útoky Arensmana či Tiberiho, vyštartoval až 200 metrov pred cieľom a nenechal si ujsť víťazstvo na Prati di Tivo skompletizoval etapový hetrik. Prvý týždeň tak skončil s náskokom takmer troch minút na dvojicu Martínez-Thomas.

Po voľnom dni si doprial trocha oddychu, a tak sa mohli radovať jazdci z únikov. Energiu si našetril na samotný záver druhého týždňa, keď v rovinatej časovke nestačil len na Gannu a nazbieral si ďalšie minúty na súperov.

To hlavné však len malo prísť. Kráľovská etapa z Manerba Gardy do Livigna, 5300 nastúpaných metrov. To bolo to správne javisko pre kráľa tohtoročného Gira. Po výbornej práci tímu sa zdvihol 13 km pred cieľom a všetkých ukázal svoju extratriedu s náskokom ďalších troch minút definitívne zabetónoval cestu k víťazstvu komukoľvek inému.

Tretí týždeň začal s vyše 6-minútovým náskokom na Thomasa. Defenzíva by v jeho prípade naozaj dávala zmysel. Nebol by to Pogačarov štýl. To, že sa mu 4 etapy mália ukázal hneď po druhom voľnom dni v skrátenej šestnástej etape na Monte Pana. V závere zhltol pôvodný únik a pridal na svoje konto piate víťazstvo a peknú kôpku sekúnd na Martíneza a spol.

Dôvod na strach dal aj o deň neskôr Steinhauserovi, keď sa zo skupiny favoritom pár kilometrov pred vrcholom vydal stíhať aj jeho, ten to však udržal a Pogi sa musel uspokojiť “len s náskokom” na GC konkurenciu. Na záver Gira nám predstavil aj svoje zjazdárske umenie, keď sa utrhol v druhom prejazde cez Monte Grappa a prišiel do cieľa symbolicky sám, ako napokon celé Giro.

Nutno podotknúť, že nielen na oslavách v Ríme sa podieľal celý tím UAE, ale napriek mnohej kritike na jeho pomerne slabšie zloženie(vzhľadom na to, čo môžu Emiráty ponúknuť) fungoval Pogačarov tím ako hodinky. Molano a Rui Oliviera odviedli skvelú robotu pri kontrole brejkov na začiatku etáp, Laengen a Bjerg boli výborní na rovinách, obaja mali aj svoje blištivé chvíle v kopcoch a tandem Novak-Grosschartner-Majka nedal v horách súperom dýchať. Najmä poľský veterán skutočne hviezdil a bol po ruke Tadejovi celé tri týždne.

Väčšiu zápletku nám priniesol boj o pódium. Naň si robil zálusk skúsený Geraint Thomas, ale i vo forme jazdiaci O'Connor či Dani Martínez. Zamiešať do toho sa im chceli mladí Uijtdebroeks či Antonio Tiberi. V roli spolulídra Ineosu číhal zo zálohy Thymen Arensman.

Na Orope vyzeral po Pogiho ataku sebavedomo O'Connor, keď sa so šampiónom snažil držať krok, ale nakoniec za to zaplatil stratou. Už v tomto dojazde sa vykryštalizovali najsilnejší zo zbytku sveta na čele s Martínezom a Thomasom, ktorí obsadili pódium a predurčili jeho finálnu podobu. Dvakrát si vymenili pozície v časovkách, ale celé tri týždne boli konštantne po Pogačarovi najlepší. V horách sa strážili bok po boku, iba Martínez mal vždy v závere akoby trochu energie navyše, ktorá už skúsenému Britovi chýbala.

Kopcovitú časovku zvládol lepšie Martínez, druhú rovinatú naopak Thomas. Dani to vo svoj prospech otočil na Monte Pana začiatkom tretieho týždňa a na Monte Grappa, kde potvrdil porážku bývalého tímového kolegu. Aj v zbieraní bonifikačných sekúnd bol Kolumbijčan lepší, aj vďaka tomu získal svoje prvé pódium na Grand Tour v celkovom poradí, druhé pre Boru po Hindleyho výhre na Gire 2022. Druhé miesto získal o pol minútu na tretieho, stále na svoj vek v neskutočnej forme jazdiaceho Thomasa. Obaja síce stratili desať minút na hegemóna tohto ročníka, ale ten si šiel inú ligu.

Nádej Decathlonu na celkové poradie Ben O'Connor sa na pódium nedostal. Robil čo bolo v jeho silách, ale na najlepších vždy čosi stratil. Napriek výborným výkonom v časovkách mu teda zvýšilo len 4. miesto. Rozhodne ale nesklamal, ľudí za sebou si bez problémov postrážil a zopakoval umiestnenie z Tour de France 2021.

Po odstúpení Ciana Uijtdebroeksa sa otvorila sútaž o biely dres a zaslúžene si ho odniesol domov Antonio Tiberi z Bahrainu. Mladá talianska nádej na GC disponovala lepšími nohami v kopcoch, dokonca na Prati di Tivo sa opovážil útočiť na Pogačara a zajazdil aj výborné časovky. Aj keď v boji proti chronometru bol Arensman lepší, nezískal viac ako stratil na Tiberiho v kopcoch, aj keď samozrejme tam bola jeho prioritou pomoc Thomasovi. Mladíci si teda rozdelili 5. a 6. miesto v boji o ružový dres.

Rubio sa nenápadnou, ale konzistentnou jazdou v kopcoch dostal do top 10 a siedmu priečku mu vynieslo najmä aktívne predstavenie v kráľovskej etape, kde sa zbavil väčšiny svojich konkurentov.Napriek strate z časoviek sa výborný úspech podaril Janovi Hirtovi, zúročil skvelú formu v horách na ôsme miesto.

Romain Bardet deklaroval už pred Girom útočnú jazdu na štýl Pinota minulý rok a nesklamal. Celkovým poradím si hlavu veľmi nelámal, útočil kde sa dalo a vynieslo mu to v súčte deviate miesto. Top desať uzavrel Michael Storer, napriek problémom v poslednej etape, končiacej v Ríme, dosiahol pekný úspech pre prokontinentálny Tudor.