Makačka na celý deň, parkovanie a zábrany nočnou morou. Ako vyzerá organizácia Okolo Slovenska? (rozhovor)

Preteky opäť navštívia desiatky obcí, kryť ich bude televízny prenos, na štarte bude množstvo špičkových tímov a čerešničkou na torte bude aj účasť Petra Sagana. Znie to skvele, no ako sa to celé dá dokopy?
 

Ak ste si niekedy lámali hlavu nad touto otázkou, tak vedzte, že je to ešte komplikovanejšie, než ste si mysleli. V nasledujúcich riadkoch však budete mať možnosť nahliadnuť za organizátorskú oponu našej národnej tour a dozvedieť sa viac. Cycling-Info.sk vám totiž prináša rozhovor s Ivanom Lučaničom, kľúčovým mužom tohto päťdňového bicyklového šialenstva, ktorý je zodpovedný za jeho hladký priebeh. Rozhovor pôvodne vyšiel na webe pretekov okoloslovenska.com.

Pán Lučanič, začnime menším predstavením sa. Aká je vaša úloha v organizačnom výbore Okolo Slovenska?
 

Oficiálne sa moja funkcia volá event manažér, ale možno by sa to dalo nazvať ako keby aj produkčným. To však neznamená, že sa starám iba o hladký priebeh organizácie samotnej etapy v deň pretekov, ale dozerám aj na prípravu celého podujatia. Je to všetko od technického zabezpečenia, až po produkciu sprievodného programu. Do popisu mojej práce často patrí aj komunikácia s mestami, najmä čo sa týka vybavovania menších i väčších povolení.
 

Je to niekoľko mesiacov pred pretekmi, zvyčajne od nejakého februára alebo marca, keď sa zväz definitívne dohodne s etapovými mestami. Vtedy s tímom absolvujeme taký úvodný výjazd, kedy navštívime hlavné partnerské mestá, s ktorými budeme najbližšie mesiace spolupracovať a urobíme si obhliadky priestorov štartov, či cieľov. Podľa toho následne naplánujeme itinerár pretekov, pospisujeme si, aké povolenia bude treba vybaviť a podobne.
 

Čo všetko treba s mestami zariadiť už v týždňoch pred podujatím?
 

Najdôležitejšie sú povolenia na užívanie rôznych verejných priestranstiev, námestí a podobne. Druhým dôležitým bodom je potom dohodnutie sa na dopravných obmedzeniach a v spolupráci aj s policajtmi vybratie tej najlepšej trasy v meste, aby mesto nebolo pretekmi paralyzované. Okrem toho k tomu patrí aj dohodnutie sa o sprievodnom programe podujatia, či nám mesto zaobstará hostesky alebo kytice na pódium, alebo napríklad či budeme mať dostatočné technické vybavenie ako napríklad dostatočne silné pripojenie na elektrinu.
 

Sprievodný program v cieli etapy máte tiež na starosti vy a váš tím?
 

Záleží od dohody s mestom. My im určíme nejaký časový priestor na program, podľa toho, či to je časovka alebo klasický dojazd etapy. Napríklad v Dunajskej Strede budeme začínať tímovou časovkou, takže tam bude ten program dlhší. Začne sa už asi tri hodiny pred výjazdom prvého tímu na trasu a potrvá až kým neprídu do cieľa všetky tímy, takže tam to bude dlhšie ako zvyčajne a ten čas sa musí vyplniť. Mesto má teda možnosť si prichystať naozaj bohatý program, no okrem toho bude priestor aj pre naše tradičné špeciality a predstavenie aj iných zaujímavých odvetví cyklistiky. Už tradične sa totiž predstavia so svojou exhibíciou cyklotrialista Ján Kočiš a naše vynikajúce krasojazdkyne z Act4Slovakia. Bude to teda taký mix niečoho folklórneho, čo reprezentuje mesto, no a taktiež niečoho športového a cyklistického.

Keď už komunikácia s mestami prebehne a program, povolenia i detaily ohľadom bezpečnosti sú dohodnuté, prichádzajú preteky a s nimi veľa stresu. Skôr ako to rozmeníme na drobné, povedzte, čoho sa najviac obávate?

Tým, že už máme zohratú partiu, keď nadíde čas pretekov, všetko už býva pod kontrolou. Náš tím sa delí na viacero frakcií, ktoré vedú jednotliví team lídri. Pre predstavu, napríklad jeden má na starosti zábrany, ďalší zase branding, napríklad stánok Okolo Slovenska. Tretí potom stavbu pódia a ozvučenia a tak ďalej. Môžem teda nadnesene povedať, že posledné roky to máme už tak vymakané, nič ma vyslovene nedesí a viac-menej môžem všetko koordinovať zo stoličky a sledovať, ako všetko pekne funguje.

Predtým ako sa pozrieme na zabezpečenie trasy, je treba na nej vyznačiť rôzne dôležité body. Ako prebieha inštalácia bannerov napríklad na prémiách?

Kedysi sme mávali prémie iba nasprejované na ceste. Pred asi štyrmi rokmi sme si ale
povedali, že to posunieme na profesionálnejší level a nakúpili sme nafukovacie bannery, ktoré tak pred etapou musíme inštalovať na prémiách po celej trase. Na to máme špeciálny tím. Funguje to asi tak, že chalani vstanú veľmi skoro ráno, niekoľko hodín pred etapou. Prejdú si autom celú trasu a postupne dosadia bannery, aby sa následne z cieľa vrátili na štart a potom zase idú celú trasu za pretekármi a zbierajú to. Je to ťažšia robota než sa zdá a navyše borci najazdia šialené množstvo kilometrov.

Okrem označení na trase ju samozrejme organizátor musí aj zabezpečiť, aby pretekárom nehrozila ujma na zdraví. Čo všetko to odnáša?

Štandardne musí byť dodržiavaná bezpečnosť na trase, na čom si my aj vďaka skvelej
spolupráci s políciou zakladáme. Naše preteky sa nachádzajú v takej kategórií, že ešte stále ich uskutočňujeme iba v akejsi polouzavretej premávke. To znamená, že autá sú akoby v bežnej premávke, no približne tridsať minút pred príjazdom prvých pretekárov policajti všetko zastavia a snažia sa vozidlá upratať tak, aby sme tú cestu mali len pre nás. Keď prejde posledné auto konvoja, môže doprava opäť pokračovať. Dôležitou súčasťou bezpečnosti je aj zabezpečenie dojazdu zábranami, aby sa nám tam nepohybovali chodiaci diváci.

Ako to funguje s rozmiestňovaním zábran?

Je to fyzicky najťažšia časť organizácie podujatia. Bavíme sa o pomalom, manuálnom
presúvaní dvojmetrových zábran, ktoré sa často natiahnu na celé kilometre. Napríklad v Dunajskej Strede pri tímovej časovke očakávam päť alebo šesť kilometrov takéhoto
ohradenia. Nájazd na Slovakia Ring bude musieť byť nimi celý lemovaný. Čisto na zábrany mávame vyhradených priemerne v etapách aj pätnásť ľudí, najmä silných mladých študentov, ktorí môžu dobehnúť aj cez tie pracovné dni. Rozmiestniť im to trvá aj celé hodiny.

Čo sa týka toho obmedzovania dopravy, je samozrejme nutná účasť množstva policajtov. Koľko mužov zákona zväčša treba na jednu etapu?

Záleží cez koľko miest ideme. Na každej križovatke treba jedného alebo aj dvoch policajtov, takže v tých mestách ich často býva aj niekoľko desiatok nasekaných na malom úseku. Odhadujem že potrebujeme dvesto až tristo policajtov počas každej etapy, no niekedy zrejme aj viac.

Vieme, že ročníky s účasťou Petra Sagana priťahujú masy. Líši sa v niečom zabezpečenie počas týchto edícií?

Nuž, môžem len povedať, že to je zážitok. Už raz sme to tu mali, pred tromi rokmi, no a pripravujeme sa na to aj teraz. Okrem celkového posilnenia bezpečnosti popri trase určite rozšírime bezpečnú zónu okolo štartu a cieľa, no a zrejme príde aj k nasadeniu SBS-károv k autobusu Pierre Baguette.

Presuňme sa od bezpečnosti k logistike... Tímy prídu na preteky s autobusom a niekoľkými autami. Spia v iných hoteloch, takže tam problém ešte nie je taký, ale ako sa manažuje parkovanie, keď sa všetkých vyše 20 tímov musí pomestiť napríklad niekde k štartu etapy?

To je jedna z tých naozaj komplikovaných vecí, na ktorú sa nedá moc pripraviť vopred. Veď napríklad dnes ešte stále nevieme, s akou flotilou prídu jednotlivé tímy na tohtoročnú edíciu. Kedysi tímy chodili maximálne v karavanoch, zväčša v dodávkach a dvoch autách. Dnes, keď u náš štartujú profesionálne tímy, tak každý má autobus, World Tour tímy niekedy prídu aj s kamiónom. Aj na toto ale už máme etablovaný tím, chalanov s dobrou angličtinou, čo to vedia odkomunikovať s tímami. Najviac práce majú pred prvou etapou, keď je to veľká neznáma s čím tímy prídu. Keď už si to spíšu, tak v ďalšie dni vedia pekne obzrieť okolie štartu či cieľa a naskladať to tam. Veľkou premennou je aj to, či máme nejaký televízny prenos. Napríklad tento rok to vyzerá, že budú prenosy na RTVS, preto bude treba niekde dostať 20-tonový kamión televíznej produkcie, čo je v meste veľmi náročné. Veď často býva do rôznych historických častí alebo centier miest výslovný zákaz vjazdu pre súkromné autá, nieto ešte pre takýto kolos. 

Čo robíte, keď pri štarte skrátka nie je dosť miesta pre všetky tímy?

To nemôžeme dovoliť. Keď tak to tam pomestíme na úkor komfortu tých tímov, bohužiaľ. Naše preteky ešte nie sú také veľké, že by si mohli dovoliť začínať na periférii mesta na nejakom veľkom parkovisku. Musíme to často ťahať do centra a je logické, že toho parkovacieho priestoru je tam málo. Normálne je profesionálny tím rozložený s autobusom a nejakými tromi autami na 50 m², no a raz takú plochu potom zaberú roztiahnuté trenažéri, na ktorých sa pretekári rozjazďujú pred etapou a podobne. V takom Ružomberku ale budú mať tímy jednoducho toho miesta menej, pretože mesto má plné právo si určiť, kde bude cieľ, no a naši chlapci sa s tým manažmentom parkovania skrátka musia popasovať.

K logistike samozrejme potom patrí aj príprava štartového a cieľového priestoru. Aké sú medzi nimi rozdiely?

Na cieľový je na našich pretekoch väčší dôraz, takže je jasne náročnejší, čo však otvorene hovorím, že je trochu chyba. Na mnohých veľkých podujatiach vidíme, že štarty sú niekedy väčšia slávnosť ako cieľ. Je to z toho dôvodu, že pretekári sú na štarte ešte čerství, s úsmevom sa rozcvičujú pred svojím autobusom a sú viac prístupní pre divákov, kdežto do cieľa všetci dôjdu po výkone, prebehnú cieľovou páskou a rýchlo utekajú do spŕch. Nebyť pódia, diváci by z jazdcov poriadne nič nemali. My sme zvyknutí mať štarty trochu vlažnejšie, no pomaly sa na tom snažíme pracovať. Môžem napríklad prezradiť, že Pieštany, v ktorých tento rok štartuje jedna z etáp, budú mať pekný program na úrovni toho cieľového, so živým hudobným vystúpením v osobe Roba Opatovského. Posnažíme sa tam tých ľudí udržať dlhšie a spraviť z toho menšiu slávnosť.

Keď sa úspešne odštartuje, materiál zo štartového priestoru následne presúvate ešte počas etapy do cieľa, či sú to dva na sebe nezávislé súbory?

Našťastie nie. Už dávno máme dve na sebe úplne nezávislé produkcie štartov a cieľov. Na štarte mávame menšie pódium, na ktorom sa pretekári podpisujú, kávovar a nejaký stánok s jednoduchým občerstvením. Toto sa po odštartovaní etapy všetko zbalí a rovno sa to presúva do mesta, kde bude štart na ďalší deň a rovnako to funguje aj s cieľovou produkciou.

V cieli môžu fanúšikovia pri čakaní na pretekárov sledovať etapu na veľkoplošnej obrazovke. Ako funguje logistika s týmto?

Kedysi sme obrazovky stavali komplikovane z LED panelov a bolo to celé treba ukotviť a potom istiť. Našťastie, teraz už máme niekoľko rokov dohodnutú skvelú spoluprácu. V
podstate to funguje tak, že príde auto s prívesným vozíkom s obrazovkou. Tá sa už len
vysunie na viditeľné miesto a všetko je do polhodiny nainštalované. 

Keď sa etapa úspešne obíde, vaša práca ešte ani zďaleka nekončí... Čo všetko je ešte treba urobiť po pretekoch?

Po etape prichádza menší stres s vyhodnotením výsledkov. Posledné roky už nažehlujeme tímové logá na dresy okamžite po dojazde, na čo máme iba pár minút. Mimochodom, pre každý dres musíme mať pripravené logo každého tímu, takže často je to množstvo peňazí vyhodených von z okna, obzvlášť keď všetky etapy vyhrá Quick-Step ako minulý rok. Mierny stres je aj pri zástupcoch, ktorí majú odovzdávať ocenenia jednotlivým pretekárom. Niekedy sa totiž stane, že sa na odovzdávanie niekto sľúbi a napokon nestihne doraziť, alebo dorazí v poslednej chvíli. Stane sa tak, že musíme svižne improvizovať a komunikovanie týchto zmien s moderátormi je pomerne stresujúce, keďže ide o sekundy najmä pri živom televíznom prenose. Po vyhlasovaní nasleduje menšie vydýchanie sa, no hneď aj musíme začať zase baliť. Keď sme mali septembrový termín, tak sa rýchlo stmievalo a baliť po tme je samozrejme omnoho náročnejšie. To, čo nám ráno trvá štyri hodiny postaviť, večer po etape tri hodiny balíme. No a samozrejme, často nasleduje po dobalení ešte večerný presun do nasledujúceho štartového mesta. Dá sa teda povedať, že makáme počas pretekov každý deň, od ôsmej rána do noci.