Na Tour sa prepisovala história, Pogačar má double, Markov Projekt 35 splnený, Girmay pobláznil krajanov

111. ročník Tour de France bol okrem finišu v Nice miesto Paríža výnimočný aj tým, že sa v ňom stretli najlepší štyria GC jazdci v pelotóne. Napriek odstúpeniu Primoža Rogliča po pádoch, sme videli veľkú šou, aká nemá v modernej cyklistike obdobu. Tour písala množstvo príbehov, od francúzskej radosti v úvode, cez afrického hrdinu v šprintoch až po víťaznú žatvu slovinského dominátora v závere.

Double je na svete! Všetci sme videli Pogačarove dominantné výkony od začiatku sezóny, ale po brutálnom Gire sme predsa mnohí mali isté pochybnosti či čosi podobné zvládne aj na Tour proti silnejším rivalom. Zvládol. Žltý dres si obliekol už po druhej etape, celkovo v ňom strávil 19 dní. Vyhral 6 etáp, vrátane záverečného trojdnia. Neuveriteľná bilancia nápadne sa podobajúca Giru 2024. Najmä jeho víťazstvá na Plateau Beille a Isole 2000 ostanú dlho v pamäti. Síce sa mu postavili silnejší jazdci, až na jednu etapu mu veľké problémy nenarobili.

Je treba pripomenúť, že ako Vinegegaard, tak aj Roglič a Evenepoel boli účastníkmi nešťasného pádu na Okolo Baskicka v apríli. Ich príprava preto bola do rôznej miery narušená. Rogliča nakoniec vyradili pády v druhom týždni, už vtedy mal väčší odstup od pódia. 

Remco bol najsilnejší v prvej časovke a zdalo sa, že mi mohol zamiešať kartami. V kopcoch podal naozaj tempársky vyspelé výkony, ale na víťaza ani zďaleka nestačili. Evenepoel rýchlo pochopil, že v kopcoch sa Pogačarovi rovnať nebude a jazdil si svoj boj o biely dres a pódium. To mu vyšlo ukážkovo. Posledný víkend sa ešte pokúsil zlomiť Vinegegaarda, ale ten odolal a spečatil svoje druhé miesto aj v záverečnej časovke. 

Dán ako jediný nachádzal akú-takú odpoveď na Pogačarove nástupy, aj keď obvykle nie na dlho a nakoniec tiež počítal straty. S výnimkou jedenástej etapy, tam po famóznom výkone dokázal Tadeja dobehnúť, v cieli ešte vytiahol aj lepší špurt a pripísal si víťazstvo. Tým sa nemôže pochváliť hocikto. Síce sa v znamení ich vzájomného súboja s Pogačarom mohol Jonas zdať slabším odvarom oproti minulosti, treba si spomenúť čím si prešiel posledné mesiace a aj napriek tomu bol najlepším zo zbytku sveta. Toto druhé miesto si žiada naozaj veľkú poklonu.

Súboj trojice na pódiu podčiarkuje fakt, že ďalšie miesta v Top 10 obsadil ich pomocníci. V prípade UAE to bol štrvtý Almeida a šiesty Adam Yates. Obaja podali nadštandartné výkony v kopcoch a počas celých troch týždňoch boli Tadejovi po ruke. Medzi nich sa vtesnal nestarnúci Mikel Landa, ktorý bol dôležitým článkom Remcovho úspechu. Belgičan pri svojej prvej účasti na Tour nepochybne nedal dopustiť na skúseného borca po svojom boku, zvlášť v Alpách mal Landa úžasné nohy.

Na ôsmom mieste skončil Mateo Jorgenson, ktorý si priniesol na Tour výbornú formu z Dauphiné a perfektne nahradil Seppa Kussa v úlohe topdomestika pre Jonasa.  Siahal aj na etapu na Isole 2000, ale jeho snahu zmietol zo stola útočiaci Pogačar. I tak má za sebou perfektnú Tour.

???? The Tour Tapes | Ep.6 | ???????? We returns to the Top of @LeTour ! @tadejpogacar was crowned #TDF2024 Champion after an almost faultless three week performance which saw him win 6 stage wins in the process.

???? Full video: https://t.co/N9P4WNCPRm#UAETeamEmirates #WeAreUAE pic.twitter.com/FLBQcvem1K

— @UAE-TeamEmirates (@TeamEmiratesUAE) July 23, 2024

Tápajúci Ineos zachraňoval Carlos Rodríguez, čo sa mu, pri všetkej cti, veľmi nepodarilo. Pre tím, ktorý ovládol minulú dekádu Starej Dámy, siedme miesto nemôže byť postačujúce. A keď nevyhrávali, tak posledné roky bojovali aspoň o pódium, ale Top 3, ako aj biely biely dres boli pre Rodrígueza vzdialené sny. Aby sme neboli až takí prísni, predsa len to bola jeho prvá možnosť byť lídrom na Tour. Z tohto pohľadu táto premiéra nedopadla najhoršie, bol jediným, ktorý sa vmiešal medzi tri najlepšie tímy tohto ročníka. Taký Pidcock, ktorý bol začiatkom sezóny pasovaný v Ineose do role spolulídra, zlyhal na plnej čiare.

Posledné dve priečky v prvej desiatke obsadili Derek Gee a Santiago Buitrago. Pre Geeho, ktorého sme v takejto pozícii videli na Grand Tour prvý raz, musí byť top 10 úspech. Veríme však, že si ešte nájde čas aj aktívnu jazdu v úniku, pretože teraz bol prakticky celú Tour mimo kamier, čo je pri jeho potenciále možno škoda. Každopádne pre ProTour tím Israel je deviate miesto skvelé. 

To sa nedá povedať o Bahraine-Victorious, ten prišiel na francúzsku Grand Tour s celkom slušnou zostavou. Prišli však v dôsledku chorôb o Bilbaa, možno sa čosi nalepilo aj na Haiga a Poelsa, pretože tí boli úplne neviditeľní. Desiaty flek zásluhou Buitraga im môže byť aspoň slabou útechou, Kolumbijčan v tejto konkurencii jednoducho na viac nemal. Celkom pozitívne prekvapil záverečnou časovkou, fajn prísľub do budúcna.
 

Colombianos que debutaron en el Tour de Francia en el Top-10 de la General:

- Nairo Quintana (2° en 2013)
- Miguel Angel Lopez (6° en 2020)
- Santiago Botero (7° en 2000)
- Fabio Parra (8° en 1995)
- SANTIAGO BUITRAGO (10° en #TDF2024 ) pic.twitter.com/8jg7bKsQRf

— Alex Datos (@AlexDatos2) July 21, 2024

Pred Tour bol jasným favoritom na etapy a zelený dres Jasper Philipsen, avšak prvý týždeň mu vôbec nevyšiel. Videli sme prerod Biniama Girmaya z klasikára s dobrým šprintom na špurtérskeho rýchlika, ktorý sa delí o titul šprintérskeho kráľa Tour s Philipsenom. Vyhral hneď pri prvej príležitosti v tretej etape a pridal aj víťazstvo v ôsmej.

Medzitým si po jednej etape uchmatli Dylan Gronewegen a Mark Cavendish. Najmä víťazstvo Brita bolo pamätným, pretože ním zlomil Merxov rekord víťazných etáp na Tour a vytvoril vlastný na méte 35.

V druhom týždni sa uľavilo Philipsenovi, radoval sa v desiatej etape. Girmay mu kontroval v dvanástej svojou treťou výhrou, ale uvoľnený Belgičan znížil stav na 2:3 ešte pred Pyrenejami. Jedinú rovinatú etapu v treťom týždni vyhral opäť Philipsen a vyrovnal mikrosúboj so zeleným mužom na 3:3.

Girmay bol však konzistentnejší a vďaka tomu a snahe na premiách aj v ťažších etapách získal zelený dres a pobláznil Eritreu. Uvidíme aké si stanoví ciele a najmä či si aj v ďalších sezónach udrží výkonnosť a rýchlosť na úrovni akou disponoval na tejto Tour, ale potenciálne by mohlo ísť o Saganovho následovníka v bodovacej súťaži, parametre na to rozhodne má.
 

Aj úniky mali svoje miesto v tomto ročníku Tour de France, napriek tomu, že rovinaté etapy boli na brejky chudobné, videli sme 5 víťazstiev z úniku. Hneď v prvý víkend prišlo prekvapenie v podobe dvoch francúzskych víťazstiev. V prvej etape potešil fanúšikov lúčiaci sa Romain Bardet po výbornej spolupráci s kolegom Van den Broekom.

Na druhý deň po atraktívnom závere v Bologni sa radoval Kevin Vauquelin a získal prvé víťazstvo pre Arkéu. Tretie víťazstvo z úniku patrilo opäť Francúzovi, bol ním Anthony Turgis v deviatej etape vedúcej cez gravelové sektory.

V druhom týždni si rozdelili etapy šprintéri a GC jazdci, na víťazný únik sme si museli počkať do sedemnástej etapy, v ktorej sa po ataku v kopcovitom teréne tešil Richard Carapaz. V tejto etape spravil aj výrazný krok k bodkovanému dresu, ktorý nakoniec získal napriek Pogačarovej dominancii v horách. Posledným šťastlivcom z úniku bol skúsený Victor Campenaerts, v osemnástej etape prekvapivo porazil v šprinte Kwiatkowského a Verchera.