Martin Svrček
Vysiela Šport STVR
Mužské cyklistické preteky boli súčasťou už prvej modernej olympiády v roku 1896 v Aténach. Cyklistika sa zaradila medzi deväť športov, ktoré obnovili antickú olympijsku tradíciu. Dnes nemá olympijské víťazstvo medzi profesionálmi až taký cveng ako v niektorých iných športoch. Dúhový dres majstra sveta je oproti zlatým doplnkom, ktoré môže nosiť aktuálny olympijský šampión, predsa len viditeľnejší v pelotóne. Napriek tomu je snom každého športovca nosiť na krku olympijské zlato.
Prvým olympijským víťazom sa medzi cestnými cyklistami stal Grék Aristidis Konstantinidis. Prišiel prvý do cieľa takmer 89-kilometrovej trasy Atény - Maratón - Atény. Vtedy sa jazdilo ešte po nespevnených cestách a hrdina sa objavil v cieli za tri hodiny a 22 minút "pokrytý prachom, celý špinavý so stopami po rôznych nehodách", ako sa píše vo vtedajšej tlačovej správe. Celkovo sa pretekov zúčastnili siedmi jazdci.
Another #FunFactFriday for the e-bike family in Twitter! Did you know that cycling was one of the nine sports in the first modern Olympic Games?
— VELOWAVE ELECTRIC BIKES (@velowaveus) February 16, 2024
Creds: https://t.co/kgCHAVz80R#history #history101 #ebike #cycling #Velowave #RideRechargeRepeat pic.twitter.com/aWfyfxwe7P
Ťažko povedať prečo sa cestná cyklistika neobjavila na nasledujúcich troch ročníkoch, ale od opäť sa konali preteky s hromadným štartom na Olympiáde v Štokholme 1912. Na štart olympijskej trate na 320-kilometrov sa postavilo už 123 mužov. Po takmer jedenástich hodinách dorazil do cieľa prvý Rudolf Lewis z dnešnej Juhoafrickej republiky. Lewis dosiahol priemernú rýchlosť 29,4 km/h, druhý Frederick Grubb na neho stratil vyše osem minút.
| - reklama - |
| - reklama - |
| - reklama - |
| - reklama - |
Postupne sa trasa skracovala, vybavenie zlepšovalo, a tempo zvyšovalo. V roku 1932 v Los Angeles prišiel taliansky víťaz Attillo Pavesi do cieľa stokilometrovej trate priemernou rýchlosťou 40 km/h. To si ešte so sebou niesol okrem vody aj dve náhradné duše, misu polievky, sendviče, špagety a škoricové rolky.
Fenoménom olympiády je, že vo všeobecnosti sa na nej aktuálnym hviezdam cyklistiky nedarí. Či už to bude uprednostením iných pretekov alebo športovou smolou, v menoslove víťazov nenájdeme legendy ako Merx, Hinault či Indurain. Výnimkami v tomto smere sú Olaf Ludwig, ktorý vyhral v roku 1988 v Soule alebo Jan Ulrich, víťaz zo Sydney 2000.
| - reklama - |
| - reklama - |
Ani víťazi posledných dvoch olympiád Greg van Avermaet (Rio de Janeiro 2016) a Richard Carapaz (Tokio 2021) nepatrili medzi najväčších favoritov, skôr im prialo štastie a využili vhodný moment na útok a málo početné tímy veľkých favoritov už nemali silu ich eliminovať. Ktorí jazdci sú hlavnými kandidátmi na zlato tento rok v Paríži sa budete môcť dočítať vo štvrtok v našom preview.