Tadej Pogačar: Aj vďaka bratovi Tilenovi žijeme v Pogiho ére (prierez kariérou šampióna)

2.8.2024, 13:00 | Magazín C-I.sk | Kamil Kaszycki
Tadej Pogačar: Aj vďaka bratovi Tilenovi žijeme v Pogiho ére (prierez kariérou šampióna)
Tadej Pogačar (© A.S.O. / Billy Ceusters)

Niet cyklistického fanúšika, ani totálneho laika, ktorý si zapne raz ročne prenos Tour, čo by nepoznal meno Tadej Pogačar. Žijúcu legendu svetovej cyklistiky netreba špeciálne predstavovať, ale čo tak sa ohliadnuť za jeho cestou k sláve...
Tadej Pogačar sa narodil v dedinke Klanec, tá je súčasťou obce Komenta a leží 20 kilometrov severne od Ľubľany, hlavného mesta Slovinska. Tadejova matka je učiteľka francúzštiny a otec robil v továrni na stoličky, kým sa v roku 2021 nestal jedným z funkcionárov Tadejovho bývalého klubu. Pogi, ako ho teraz všetci v rodnej krajine prezývajú, prišiel na svet ako tretí zo štyroch súrodencov. Spočiatku sa mladý Tadej venoval futbalu, ale vo veku deväť rokov ho starší brat Tilen stiahol k cyklistike.
S jeho začiatkami na dvoch kolesách sa spája príbeh ako zaujal pozornosť Andreja Hauptmana, vtedy trénera klubového celku, dnes športového riaditeľa tímu UAE... Bývalý profesionálny cyklista a bronzový medailista zo svetového šampionátu 2001 sledoval preteky slovinského pohára, keď uvidel 13-ročného Pogačara trápiac sa za skupinou o poznanie starších chlapcov. Hauptman sa pýtal organizátorov, prečo ten malý chlapec preteká so staršími chalanmi. Na svoje prekvapenie dostal odpoveď, že ten chlapec skupinu dobieha o kolo! Aktuálny tréner slovinskej reprezentácie v ňom hneď spoznal talent a zobral si ho pod ochranné krídla do klubového celku Radenska.
V tíme postupne napredoval, no najprv to nebol nijaký raketový vzostup. V Slovinsku síce jazdil so staršími chlapcami, ani ako junior ešte úplne svetoborné medzinárodné výsledky nemal. Ako prvoročák sa zaskvel na Tour du Léman Juniors, kde obsadil štvrté miesto celkovo a v etapách bol druhý a tretí.  V GC ho vtedy porazili aj Sivakov a Bissegger. No napríklad svetový šampionát v Richmonde, ktorý je pre Slovákov pamätným prvým titulom Petra Sagana, Pogačar ešte ako junior ani nedokončil.
- reklama -
- reklama -
- reklama -
- reklama -
Ako druhoročák medzi juniormi sa začal mladý Tadej už presadzovať aj vo svetovom pelotóne. Na juniorskom Paris - Roubaix bol trinásty, vyhral jednu etapu na českom Závode míru juniorov (Course de la Paix Juniors). Stal sa juniorským majstrom Slovinska v časovke a koncom sezóny suverénne ovládol trojetapové preteky Giro della Lunigiana, kde vyhral jednu etapu aj bodovačku a bol druhý vo vrchárskom drese. Na záver mládežníckej kariéry sa mu ešte podarilo vybojovať bronzovú medailu na európskom šampionáte.
Po prestupe k mužom sa stal súčasťou kontinentálneho celku ROG-Ljubljana. Písal sa rok 2017 a budúci "Kanibal 2.0" sa aklimatizoval v mužskom pelotóne. Podarilo sa mu vyhrať biely dres na Pretekoch karpatských kuriérov (ktoré zhodnu okolností práve ten rok nešli cez Slovensko) a tiež domácom Okolo Slovinska (bol to ročník keď vyhral GC Majka a Bennett dve etapy). Za zmienku stojí ešte siedme miesto na Lombardii U23. 
Ročník 2018 bol pre Slovinca prelomový. Konkurencii ukázal chrbát už na českom NCupe Grand Prix Priessnitz spa, vyhral poslednú etapu do Jesenníkov, tým aj celkové poradie, vrchársky, aj biely dres. Na Okolo Slovinska obhájil biely dres pri celkovom víťazstve Rogliča. To všetko predchádzalo hlavnému chodu - Tour de l'Avenir. Každý dvadsaťtrojkár sa tam túži dostať a čo najlepšie ukázať pred skautami z WT tímov, pretože víťaz tohto podniku má istú pozornosť a obvykle aj zmluvu v profi-pelotóne.
- reklama -
- reklama -
To sa lídrovi slovinskej reprezentácie podarilo na výbornú, síce bez víťaznej etapy, ale celkové víťazstvo si odniesol s minútou a pol náskoku na Thymena Arensmana. Vtedy bola blízka jeho účasť na pretekoch Okolo Slovenska, keď sa organizátori práve kvôli nemu snažili pozvať tím Ľubľana - Gusto, ktorý to aj zvažoval, ale napokon športový riaditeľ Tomaž Poljanec napísal, že mladík je unavený a v septembri ho už na etapové preteky postaviť nechcú, absolvuje len pár jednodňoviek. V tom čase už mal podpísanú zmluvu v napredujúcom tíme UAE. To ešte manažéri Emirátov netušili, že sa im podaril najlepší podpis v histórii tímu.
Pogačarova profesionálna kariéra odštartovala na Tour Down Under. Začal opatrne, jedna Top 10 v etape a trináste miesto celkovo. Na Volta Algavre už ukázal, že sa nebojí ani profíkov a vyhral svoj prvý etapák medzi mužmi. Na Okolo Baskicka bral biely dres, vtedy boli na vrchole Ion Izagirre a Dan Martin. Následne vyhral Okolo Kalifornie ako svoj prvý World Tour etapák v kariére. Na Okolo Slovinska skončil štvrtý a úspešnú sezónu uzavrel debutom na Grand Tour. Na Vuelte vyhral tri etapy a skončil celkovo tretí za Rogličom a Valverdem. Pamätná bola najmä etapa na Los Machucos, kde popreháňal krajana a španielskeho veterána, a tým akoby symbolicky naznačil výmenu generácií na GT.
V sezóne 2020 už sa nikto nedivil Pogačarovým víťazstvám na Okolo Valencie či UAE Tour. Po štvrtom mieste na Dauphiné prišla veľká skúška v podobe prvej Tour de France. Aj keď všetci vieme ako to dopadlo, priznajme si, kto po strate v rovinatej etape a nie príliš presvedčivých výkonoch v horách, dával mladému Slovincovi šancu oproti skúsenému Rogličovi s nabitým tímom... Všetko bolo do predposlednej etapy v réžii Jumba, no prišla časovka na La Planche des Belles Filles a Pogačar dokázal celému cyklistickému svetu, čoho je schopný. Po obrovskom zármutku Primoža Rogliča vyhral Tadej Pogačar svoju prvú Tour a predznamenal, čo bude nasledovať. 
V roku 2021 bol cieľ jasný - obhájiť víťazstvo na Starej Dáme. Sezónu začal triumfom na UAE Tour, dôležitej pre sponzorov tímu. Po siedmom mieste na Strade Bianche vyhral Liege - Bostogne - Liege. Prvý monument vo vrecku a klasikársky potenciál odhalený. Pred Tour sa pripravoval na domácom Okolo Slovinska, ktoré poprvýkrát v kariére vyhral. Tour de France bola po páde Rogliča čisto v rukách neohrozeného Tadeja, ktorý však nevedel, že sa mu za chrbtom rodí veľký súper menom Vingegaard. Bral aj biely a bodkovaný dres, rovnako ako rok pretým. V tejto sezóne začal aj dve zatiaľ trvajúce víťazné šnúry. Jedna z nich je monument Okolo Lombardie, ktorý vyhral aj v rokoch 2022, 2023 a druhou UCI svetový rebríček, ktorý od roku 2021 taktiež ovláda.
Roky 2022 a 2023 sa môžu zdať nepodarené kvôli prehrám na Tour, ale napriek nim sa Tadejovi vďaka víťazným žatvám na klasikách (Okolo Flámska, Il Lombardia, GP Montreal...) a týždňových etapákoch (UAE Tour, Tirreno - Adriatico, Paríž - Nice...) podarilo vyhrať rebríčky aj získať srdcia fanúšikov svojou všestrannosťou. Na výpis Pogačarových vítazstiev by to chelo excelovskú tabuľku, tak nám snáď prepáči, že sme vybrali len tie najväčšie.
Po tejto stále neskončenej sezóne 2024, v ktorej dosiahol hviezdny Slovinec takmer nepredstaviteľné double v podobe víťazstiev na Giro di Italia a Tour de France v celkovom poradí a 12 etapách k tomu, je bilancovanie aj tak zbytočné a môžeme sa tešiť, čo nám táto "Pogi-éra" ešte prinesie...
 
Náš eshop