OH - cestné preteky mužov: ťažko predvídateľné so širokým okruhom favoritov

Preteky odštartujú v centre Paríža a nasledne sa vydajú do kopcovitého terénu v jeho okolí. Tu sa očakáva množstvo útokov. Až do 40. kilometra na pretekárov čaká množstvo krátkych stúpaní, v ktorých môže odísť silná skupina. Potom príde niekoľko hodín zvlneného terénu, ktorý bude poriadne vyčerpávajúci. Od 165. do 205. nasleduje šesť stúpaní, kde môže dôjsť k útokom v úniku alebo v pelotóne. Tieto útoky môžu vytvoriť cennú selekciu pred záverečným cieľovým okruhom. Žiadne zo stúpaní nie je príliš ťažké, všetky sa pôjdu „na veľkú pílu“, ale dajú sa tu dosiahnúť veľké zrýchlenia a práve to ich robí nebezpečnými, pretože mnohí jazdci budú mať možnosť vytvoriť medzery. Bude to skôr o výbušnosti ako o vrchárskych schopnostiach. Po krátkom rovinatom úseku sa jazdci vrátia do centra Paríža a čaká ich záver, ktorý obsahuje niekoľko stúpaní. Keby to neboli preteky, mohli by sa cyklisti kochať pohľadmi na mnohé ikonické miesta francúzskeho hlavného mesta.

Záver začne kockovým výstupom na Côte de la Butte Montmare. Stúpanie je dlhé 1,1 kilometra s priemerom 5,6%. Odtiaľ sa jazdci oficiálne dostanú na záverečný okruh, ktorý obsahuje tri malé stúpania. Ten absolvujú dvakrát, nasledne sa opäť vyštverajú na Montmartre. Toto posledné stúpanie bude 9,5 kilometra pred cieľom. Žiaden kopec nie je príliš ťažký, bude ale treba byť veľmi pozorný, pretože trasa je náročná a profitovať môže aj skorší atak. Navyše sú preteky poriadne dlhé a únava bude tiež hrať významnú úlohu. Vyhrá teda pravdepodobne jazdec, ktorý dokáže skombinovať výkonnosť s dobrými taktickými rozhodnutiami. 

Na štart sa postaví 90 pretekárov. Kvalifikačný kľúč bol postavený na UCI rebríčku platnom k 17. októbru 2023. Prvých päť krajín rebríčka má nárok na štyri miesta, ďalších päť na tri miesta, ďalších desať na dve miesta a napokon ďalších dvadsaťpäť na jedno miesto. Až potiaľ je to pomerne zrozumiteľné, ako je ale u UCI zvykom, ďalej sa všetko komplikuje. Pridáva sa povinná kvóta pre kontinenty. A keďže už máme miesta obsadené, tak pokiaľ sa pridá nejaká nová krajina, ktorá si miesto rebríčkovo nevybojovala, musí niekto vypadnúť.

No a pridávajú sa aj dve miesta najlepšie umiestnených krajín na majstrovstvách sveta 2023 (samozrejme zatiaľ nekvalifikovaných), 6 miest pre najlepšie umiestnené krajiny na kontinentálnych šampionátoch 2023 Afriky, Ameriky a Ázie (po 2 každý, samozrejme doposiaľ nekvalifikované krajiny) no a 2 miesta pre domácich (tie samozrejme Francúzi majú, takže sa prerozdelia cez UCI rebríček). No nebolo to jednoduché vymyslieť. Navyše majú najsilnejšie krajiny obrovskú výhodu, pretože môžu postaviť viac pretekárov a rozohrať rôzne taktické varianty. To je ale štandardom aj na majstrovstvách sveta alebo kontinentálnych majstrovstvách.

Dobre, poďme sa teda porzrieť na obsadenie a favoritov. Začnime tými, ktorých v Paríži neuvidíme. Chýbať budú Slovinci Primož Roglič (zranenie) a predovšetkým víťaz Gira aj Tour Tadej Pogačar (odvolal účasť, pravdepodobne nesúhlasil s nenominovaním svojej partnerky Uršky Žigart do ženského tímu; prípadne si môžeme zašpekulovať, že sa šetrí na Vueltu), obhajca zlata z Tokia Ekvádorčan Richard Carapaz (zväz dal prednosť s ohľadom na profil Jhonatanovi Narvaezovi) a neuvidíme ani viacerých špičkových vrchárov, čo je ale s ohľadom na profil pochopiteľné.

Super silný tím majú Belgičania. Štvorica Remco Evenepoel, Wout van Aert, Jasper Stuyven a Tijs Benoot môže rozohrať naozaj ľubovoľnú taktickú variantu. Vo Francúzskom tíme budú prevdepodobne hrať prím Julian Alaphilippe s Chrisom Laportom, prekvapiť by mohol ale aj víťaz etapy na nedávnej Tour Kevin Vauquelin. Medzi Holanďanmi vyčnieva Mathieu van der Poel, otázne je, či sa mu podarilo vyladiť formu, ktorá na Tour nebola taká ako na jarných klasikách, kde dominoval. Trať mu ale bude sedieť. Ďalším zo širšieho okruhu ašpirantov na medailu je aj Austrálčan Michael Matthews, ktorý má výborný šprint a mohol by zvládnuť krátké stúpania v čelnej skupine. Prekvapiť už mnohokrát dokázal Alex Aranburu zo Španielska. Za Taliansko bude lídrom Alberto Bettiol, bývalý šampión Ronde.

Nebude chýbať ani držiteľ zeleného dresu z Tour Eritrejčan Biniam Girmay, ktorý je typologicky veľmi podobný Petrovi Saganovi a pokiaľ sa udrží na čele, má výbornú šprintérsku formu. Otázna je naopak forma Madsa Pedersena z Dánska, ktorý musel z Tour po páde odstúpiť, za normálnych okolností by sa s ním ale muselo počítať. No a nesmieme zabúdať ani na Toma Pidcocka, ktorý sa pokúsi o double horské bicykle (tu už má splnené) plus cestné preteky. Samozrejme budeme držať palce Lukášovi Kubišovi, ktorý v sezóne ukazuje veľmi dobrý výkonnosť a mohol by prekvapiť najakým slušným umiestnením. Česko zastupuje nádejný Mathias Vacek, ktorý tiež nemusí byť bez šancí.

Čakajú nás teda veľmi zaujímavé, náročné preteky s veľkou skupinou favoritov na pódium. Navyše je známe, že spolupráca v reprezentácii často nebýva z dôvodu ega viacerých jazdcov taká ako v klubových tímoch, kde sú úlohy jasme rozdané. Máme sa teda na čo tešiť.