Pád impéria, z elity je priemer. Čo sa deje s tímom Ineos Grenadiers?

4.10.2024, 16:00 | Aktuality zo sveta | Peter Matis
Tri mesiace bez víťazstva, porážky na prestupovom trhu a exodus kvality z realizačného tímu. Niekdajší vládcovia pelotónu trpia a prepadajú sa do priemeru World Tour. Stávajú sa neatraktívnou destináciou pre mladých a čelia čoraz väčšej kritike aj z radov vlastných fanúšikov. V čom vlastne momentálne zlyháva Ineos Grenadiers?

Niekdajší dominantný tím pelotónu zažíva postupný regres už od prelomu desaťročí, kedy ho na kolená zrazili tragická smrť kľúčového športového riaditeľa Nica Portala a taktiež kritické pády lídrov tímu Chrisa Frooma a Egana Bernala, po ktorých už obaja nikdy nenabrali stratenú úroveň.

V posledných troch rokoch však tím škrípe aj po stránke celkového manžmentu. Po každej sezóne odchádzajú hviezdy a náhrada neprichádza, pričom kvalita odchádza aj z realizačného tímu.

Systém Ineosu nefunguje

Ineos Grenadiers patrí do siete INEOS Sports, v ktorej sa nachádzajú aj jachtársky supertím Ineos Britannia, tím Formuly 1 Mercedes či futbalové kluby Nice a po novom aj slávny Manchester United. Ako prezradil koncom minulého roka odstupujúci riaditeľ Rod Ellingworth, táto sieť funguje ako každý iný korporát.

Akákoľvek akcia vedenia cyklistického tímu musí byť najskôr schválená zhora, čo výrazne zdržuje podpisovanie zmlúv a v dôsledku toho Ineos Grenadiers prišiel v posledných rokoch o množstvo talentu. Problémov však má tím omnoho viac, čo perfektne dokumentuje aj táto sezóna.


Ellingwortha, jedného z posledných mohykánov pôvodného manažmentu ktorý založil a viedol tím Sky, v decembri nahradil na pozícii hlavy tímu relatívne nový člen zoskupenia John Allert. Ten si ako riaditeľa športovej výkonnosti tímu určil akademickú kapacitu Scotta Drawera a do pozície hlavného športového riaditeľa posunul Steva Cummingsa.

Na nové vedenie sa fanúšikovia pozerali s nádejou, no po úvodnej sezóne musia byť skeptickí a na sociálnych sieťach britského tímu je už výčitky počuť častejšie ako podporu. Kritika je však na mieste. Allert nedokázal stabilizovať tím a vyzerá to tak, že v ňom momentálne nepanuje dobrá atmosféra.
- reklama -
- reklama -
- reklama -
- reklama -


Skostnatená inštitúcia?

Tím Ineos Grenadiers nemá za sebou ideálnu sezónu. Tom Pidcock síce bol iba niekoľko metrov od víťazstva na Miláno - San Remo a vyhral Amstel Gold Race, Geraint Thomas vybojoval pódium na Gire a mladý líder tímu Carlos Rodríguez úradoval na jarných World Tour etapákoch, no od júla sa zostave absolútne nedarí.

Už tri mesiace nedokázali jej jazdci vyhrať akékoľvek preteky, Tour de France i Vuelta sa skončili sklamaním, v UCI rebríčku sa po dlhých rokoch prepadli mimo Top 5 a navyše na svetlo sveta začínajú prenikať rôzne problémy z vnútra zoskupenia.


Steve Cummings sa dostal do sporu s hviezdou tímu Pidcockom a už mesiace nebol nasadený na žiadne preteky, aerodynamický mág Dan Bigham sa po ignorovaní jeho inovátorských návrhov rozhodol odísť do Red Bullu a najnovšie verejnosť šokoval odchod legendy tímu a budúceho skvelého športového riaditeľa Lukea Rowea do prosperujúceho celku Decathlon - Ag2r.

Podľa novinára Jacoba Whiteheada z New York Times je v pelotóne verejným tajomstvom, že Ineos je prísnym pracovným miestom so staromódnym prístupom k športu a tradujú vtipy, že aby sa tam človek mohol zamestnať, musí byť mužom v strednom veku so začínajúcou plešinou. Imidž skostnatenej inštitúcie však tímu sedí.


Jeho taktika je často veľmi nemotorná a nemoderná, v športovej časti tímu sú medzi 69 zamestnancami iba tri ženy a Ineos je zároveň jediným World Tour celkom, ktorý nemá mládežnícky ani ženský tím. Prirátajme k tomu Bighamove či Pidcockove výčitky, že tím neukazuje proaktivitu pri snahe inovovať svoje materiálne vybavenie, no a odrazu sa dá len ťažko čudovať tomu, že má britská stajňa napriek množstvu peňazí problém s prilákaním talentu.

Perspektívni pretekári po novom už neuprednostňujú pred Britmi iba supertímy ako UAE či Vismu, ale aj slabšie zoskupenia. Už len počas tohto leta sme sledovali neúspešné pokusy Ineosu o zlákanie Pabla Castrilla, ktorý dal prednosť Movistaru, Urka Berradeho, ktorý radšej zostal v prokonti zostave Eqipa Kern Pharma či dokonca domáceho britského talentu Boba Donaldsona, ktorý dal prednosť Jaycu.


Nutnosť prestavby

Napriek tomu, že momentálne tím vyzerá ako na pokraji kolapsu, existujú aj dobré argumenty v prospech nového vedenia Britov. Pod Allertom sa vysoko zefektívnilo podpisovanie kontraktov a tím bol schopný narozdiel od posledných rokov včas predĺžiť zmluvy s kľúčovými pretekármi ako sú Josh Tarling, Magnus Sheffield či Thymen Arensman.

Odchod Narváeza síce určite Britov zabolí, no i v tomto smere bola odvedená dobrá práca a Ekvádorčana nahradí podobný, no mladší a zrejme aj perspektívnejší pretekár Axel Laurance. Je však jasné, že to mohlo byť aj oveľa lepšie.


Tím jednoducho musí uvoľniť svoje prísne pravidlá a byť otvorenejší inovátorským myšlienkam ohľadom výkonnosti či svojho materiálu a výživy. O expertoch ako Bigham alebo Rowe sníva každý profesionálny tím a Ineos o nich prišiel iba vďaka vlastnej obmedzenosti.

Zdá sa, že práve toto je momentálne najväčším kameňom úrazu tohto tímu a dôvodom, prečo mladé supertalenty ako nedávno Pablo Torres či v minulom roku Cian Uijtdebroecks okamžite odmietli ponuku od Britov v prospech UAE resp. Vismy, napriek ponúkanému lepšiemu platu.
Ineos pritom nepochybne vie rozvíjať mladé talenty, čoho dokonalým dôkazom je Carlos Rodríguez. Španiela si Briti odchovali od jeho stredoškolských čias, veď v tíme zažil ešte Frooma či Vasiľa Kirijenku, no a postupne sa z neho stal líder tímu, ktorý v tomto roku zoskupeniu vybojoval jediný víťazný etapák v Romandii a držal jeho zástavu v GC na Tour i Vuelte. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by v jeho stopách nemali vykročiť aj ďalší mladíci ako Sheffield, August či Leonard.

Ak britská zostava odstráni svoje zastabilizované nastavenie mysle a stane sa otvorenejšou, inkluzívnejšou a opäť si adoptuje svoje niekdajšie inovátorské myslenie, ktoré z nej pred viac ako dekádou spravilo dobre namazanú mašinu na víťazstvá, jej budúcnosť nemusí byť ani zďaleka taká čierna, ako momentálne vyzerá byť. Veď talentu i peňazí je v zoskupení stále dostatok na tvrdý reštart.