Milan Novosad: Život sa príliš zľahčil!

 

 

Na začiatok sa vráťme k minulej sezóne 2012. Ako ju hodnotíte z pohľadu slovenskej mládežníckej cyklistiky?

 

"Pohybujem sa v cestnej aj horskej cyklistike. Čo sa týka cestnej cyklistiky, tak si myslím, že sme nemali až takú zlú sezónu, i keď niektorí stále hovoria, že máme veľkú medzeru po Saganovcoch a Velitsovcoch. Minulá sezóna síce nebola ani úspešná, ale dosiahli sme pár dobrých výsledkov. Hlavne trojica juniorov Baška, Daško a Malovec sa dokázala na svetových pohároch dostať medzi špičku. Je pravda, že nevyhrali etapu, neumiestnili sa do tretieho miesta a zaostávame v časovke, keďže nám v týchto rokoch chýba výraznejší časovkár. Napríklad Daško ale získal piate miesto na svetovom pohári v Luxembursku, Erik Baška sa javí ako dobrý šprintér a dosiahol niekoľko umiestnení do dvadsiateho miesta. Malovec bol zase výraznejší skôr v náročnejších etapách, čo dokázal 22. miestom na MS. Z pohľadu juniorov to bola dobrá sezóna a nie beznádejná. Táto trojica má perspektívu a momentálne sú v Dukle Trenčín. Uvidíme, ako sa im bude dariť v kategórii do 23 rokov a ako zvládnu prechod medzi mužov."

 

 

Ako vnímate minulú sezónu u kadetov?

 

"Práve s kadetmi som pracoval ako tréner a zabezpečoval im výjazdy. Ako nová akvizícia sa znova ukázal David Zverko, ktorý teraz prešiel k juniorom. Na Slovensku dokázal bez problémov jazdiť so staršími najlepšími juniormi. Na medzinárodnej scéne obsadil piate miesto v Pinkafelde, vyhral aj etapu a zelený dres najlepšieho šprintéra, i keď sa mu celkom nepodarilo až tak zopakovať úspechy zo sezóny 2011. Dúfam, že prechod k juniorom zvládne a bude patriť k špičke. Z ďalších kadetov spomeniem Juraja Bellana, Michala Bušfyho alebo Denisa Bašku, ktorí prekvapili na podujatí v Jevíčku, ktoré David vyhral, pretože títo chlapci odviedli výbornú kolektívnu prácu a vyskúšali si prácu na čele pelotónu. Ukázali v tomto smere perspektívu."

 

 

A ako sa darilo mladým horským cyklistom, ktorým sa tiež venujete?

 

"V kategórii juniorov zaostávame za svetovou špičkou. K najlepším patril napríklad mladý Glajza, ale viac sa zameral na cyklokros. Medzi mladšími nám ale rastie veľmi dobrá generácia. Na ceste na Malých pretekoch mieru v Lanškroune sa umiestnili v prvej desiatke piati Slováci. Juraj Michalička zo Žiliny preteky dokonca vyhral, v prvej desiatke skončili aj Matúš Štoček, Adrián Foltán, Tomáš Foltán a Alex Zeman. Napríklad Matúš Štoček je snáď novou vychádzajúcou hviezdou, na ME v Grazi bol dvakrát ôsmy a celkovo trinásty. Budúci rok by to mohlo byť ešte lepšie."

 

 

V sezóne 2013 ste prešli na reprezentačnej úrovni od kadetov k starším juniorom. Čo pre vás znamená táto zmena?

 

"Zrejme budem mať viac povinností a bude to náročnejšie, aby som to všetko stíhal na klubovej, reprezentačnej aj funkcionárskej úrovni. Pracujem tiež vo Výkonnom výbore a komisiách, no a chcem posunúť dopredu aj spomínanú horskú cyklistiku. Chceme sa sústrediť na mladých, pretože na Števkovej a Barényim to všetko postaviť nemôžeme. Pre žiačikov aj kadetov sme vybavili sústredenia v Tatrách i v Chorvátsku, aby cítili záujem a snahu o posun dopredu aj v horskej cyklistike. Čo sa týka juniorov na ceste, aby som to dokázal skĺbiť, tak som navrhol ako svojho asistenta skúseného Martina Rišku, s čím aj súhlasil a bol aj odsúhlasený ako asistent. Napokon ale vznikol tím do 23 rokov v Dohňanoch, ktorému sa Martin bude naplno venovať ako tréner. Je to veľmi dobrá vízia a šanca pre mladých pri prechode k dospelým. Na druhej strane sú to vrásky pre mňa, keďže Martin mi nebude môcť až toľko pomáhať. Verím ale, že spolu s trénerom Vladimírom Hnátom a ostatnými klubovými trénermi to zvládneme."

 

 

Aké máte ciele v roku 2013?

 

"Dúfame, že tento rok vyjazdíme hlavne vo Svetovom pohári, na MS a aj v BMX potrebné body pre najbližšiu olympiádu mládeže, ktorá bude v roku 2014 v čínskom Nanjingu. Chceme pokračovať v tom, čo sa nám podarilo minulý rok, že sme skončili podľa bodov na sedemnástom mieste medzi najlepšou dvadsaťpäťkou, čo nám zabezpečilo pozvánky na všetky Svetové poháre a hradenie pobytov. Dlhodobejší cieľ je, aby chlapci prešli medzi mužov dobre pripravení a dokázali sa dobre aklimatizovať. Preto je dobré, že vznikol aj nový tím do 23 rokov v Dohňanoch. Takže chlapci v tomto tíme majú vytvorené podmienky a je to na nich, aby sa chytili. Aj Dukla dala šancu mladým, no snáď sa im podarí aj jazdiť dostatok podujatí. Dobrými možnosťami pre mladých bude Slovenský pohár, ktorý postupne rozbiehame, alebo viaceré kvalitné UCI podujatia na našom území vrátane novej jednorazovky z Košíc do Miškolcu, ktorú už absolvovali, alebo Okolo Slovenska. Na Okolo Slovenska by sme chceli podľa debát v komisii postaviť znova viacero našich tímov, aby znova dostali priestor aj mladíci, tak snáď sa to organizátorom podarí skĺbiť. Spolu s ostatnými aj zahraničnými podujatiami by mal byť teda kalendár kvalitný a snáď to bude aj úspešná sezóna."

 

 

Ktoré ďalšie podujatia budú kľúčové konkrétne pre vašich juniorov?

 

"Ako som spomínal, najdôležitejšie sú podujatia Svetového pohára. Prvým významným podujatím po sústredeniach budú 30. marca preteky v českom Hlohovci. Hneď nato sa 1. apríla predstavíme v Rakúskom pohári, čo sa nám podarilo dojednať s rakúskou stranou spolu s Martinom Riškom. Podľa týchto pretekov spravím aj prvú nomináciu, pretože hneď nasleduje prvé podujatie SP Paríž - Roubaix juniorov. Potom by malo nasledovať druhé podujatie SP - etapové podujatie v Istrii atď. Prvým vrcholom sezóny bude 19. a 20. júna blízke ME v Česku, kde majú chlapci veľkú šancu a môže štartovať až sedmička cyklistov. Dobrá šanca to bude aj pre juniorky, ktoré môžu štartovať tri a chceme tieto počty naplniť. Druhým vrcholom sú MS v Taliansku, kde môžu štartovať traja juniori plus jeden v časovke. Ak uspejeme vo Svetovom pohári, tak možno sa nám podarí ísť aj vo väčšom počte."

 

 

A teraz prejdime k problémom mládežníckej cyklistiky na Slovensku. Čo by ste označili za najväčší problém?

 

"Označil by som to skôr za celospoločenský problém, že život sa v poslednom období až príliš zľahčil. Je príliš veľa výdobytkov techniky, obrovský prísun informácií cez internet a podobne, čo je podľa mňa najväčší problém našej cyklistiky. Všetci čo súťažia, tak by aj chceli mať výsledky a úspechy, ale stále sa snažia nejakým spôsobom si to zľahčiť. Hľadajú chyby v prvom rade v strave, pití, bicykli, oblečení, no nie v prvom rade v sebe a chýba im akási cyklistická česť. Napríklad keď majú tréning a dostihnú veterána, tak sa ho nesnažia predbehnúť, ale povedia si, že teraz je voľnejšia fáza a ideme pomaly. Chýba nám chuť súťažiť a zvyšovať si svoju výkonnosť tvrdou prácou. Cyklistika je totiž o tvrdej práci. Niektorí možno nájdu informácie, ako Saganovci a Velitsovci ľahko pretekajú aj vyhrávajú, ale oni si tou tvrdou prácou v juniorských kategóriách už prešli. Bez tvrdej práce by neboli tam, kde teraz sú. Ďalším problémom je regenerácia, pretože veľa mladých po tréningu zoberie notebook alebo telefón a nevenuje sa regenerácii. Takýto problém má nielen cyklistika, ostatné športy, ale aj rodičia a spoločnosť."

 

 

A ako sa podľa vás zmenila situácia za posledných 20 - 25 rokov?

 

"Práve v tom čo som spomínal. Kedysi bola morálka a chuť väčšia ako teraz. Ťažko sa to nejako psychicky ovplyvňuje, pretože je to všade naokolo a mládež si naozaj hľadá ľahšie cesty. Snažia sa zvýšiť si fyzickú kondíciu iným spôsobom ako tvrdou prácou a tým, čo povie tréner. Hľadajú cesty v špeciálnych tréningoch alebo vo výživových doplnkoch, ako keby sa všetko točilo iba okolo toho. Bez práce to jednoducho nejde. Ďalšia vec je, že do klubov sa hlásia úplne nepripravené deti, ktoré nevedia pomaly ani spraviť kotrmelec a rovno chodiť. Toto sa tiež veľmi zmenilo za posledných dvadsať rokov, že kedysi bola telesná výchova, ale dnes nie je. Nepomôže to, keď politici určia tri hodiny telesnej výchovy za týždeň, pretože ja tvrdím, že by postačila aj jedna hodina, ale všetci musia cvičiť a musia mať kde cvičiť. Nikomu to neuškodí, aj keby mal dvojku alebo trojku. Ja tvrdím, že človek si v živote vyberie zdravie pred titulom. Preto si myslím, že treba aj telesnú výchovu a nielen matematiku atď. Dnes často ľudia nato prídu až neskoro. Mladí ľudia začínajú športovať vo veku 25 rokov a veľmi populárna je napríklad cyklistika v kategórii Masters. Vtedy ale už majú zenit za sebou a na profesionálnu úroveň je to už neskoro. Ďalším problémom je, že nám dochádzajú tréneri a kluby, pretože chýbajú financie. Často zostávajú trénermi akoby už len blázni, ktorí obetujú svoj čas po práci na úkor rodiny. Toto sa musíme snažiť zmeniť, v čom nám snáď pomôže aj vzrastajúca popularita cyklistiky."

 

 

Čo sa týka vás trénerov, aké sú vaše možnosti na vzdelávanie?

 

"V tomto to už teraz nie je až také kritické. Začnú prebiehať trénerské kurzy aj semináre a každých päť rokov by sme si mali obnovovať našu triedu. Pohýnajú sa ľady a aj na zväze sme vyčlenili čiastku na vzdelávanie. Rozprávali sme sa o tom aj so skúseným Milanom Dvorščíkom, ktorý je zapojený v UCI a začal chodiť aj po zahraničných podujatiach ako rozhodca. V Česku to už majú a zúčastnil som sa na dvoch kvalitných seminároch so zahraničnou účasťou - vrátane trénera Tonyho Martina. V tomto smere sú možnosti a kto chce, tak si svoj obzor môže rozšíriť. Celé to ale znova súvisí so situáciou v spoločnosti, že kedysi bolo metodické oddelenie, kde boli ľudia, ktorí mali na starosti iba toto. Zvolávali semináre, kontrolovali trénerov, zvyšovali kvalifikácie, oponovalo sa a bol to kontrolný mechanizmus."

 

 

Takže ako vidíte celkovo aktuálnu situáciu? Skôr pesimisticky alebo optimisticky?

 

"Je to kolobeh mnohých vecí a robíme všetko preto, aby sme fungovali. Niekedy sa dokonca pohádame a sme naozaj pesimistickí. Ale musíme sa snažiť byť optimistami a veriť, že to pôjde ďalej a bude to lepšie. Teraz je to o to lepšie, že aj naši chalani v ProTour nám robia radosť a prezentujú cyklistiku. Niekedy by možno mohli ešte viac pomáhať našej cyklistike a vo svojich vyjadreniach nehovoriť iba o problémoch, ale aj o pozitívach, ktoré slovenská cyklistika má. Možno by mohli pomôcť cyklistike a pritiahnuť napríklad sponzorov, ktorých cyklistika potrebuje. Na Slovensku dostali v minulosti Saganovci a Velitsovci všetko a snáď nám to teraz vrátia. Napríklad mi volal organizátor Slovenského pohára z Krupiny, ktorý chcel fotku Sagana z minulosti. Síce je stratový, ale keď si pripomenul, že na jeho podujatí kedysi štartoval Sagan, tak dostal nový elán. Vďaka takýmto ľuďom tu funguje cyklistika. Na Slovenský pohár neprídu médiá a príde tam dvadsať ľudí, takže to je stratová vec podobne ako napríklad plavárne. Je rozdiel medzi mládežou a mužmi, pretože u mužov sú výsledky a je tam preto aj reklama. O mládež by sa preto mali starať mesto a štát, čo sa u nás nedeje. Žiaľ, šport je dlhé roky na poslednej koľaji. Ja sa ale vždy pýtam prečo práve šport. Veď hovorme o zdraví! Nezaujíma nás zdravie občanov? Nebudú zo všetkých Saganovci a Velitsovci, ale tí ostatní budú zdraví občania a budú platní členovia tejto spoločnosti."

 

 

A čo konkrétne by sa malo robiť pre zdravie občanov a pre rozšírenie členskej základne cyklistiky?

 

"To je tradičná otázka na výkonných výboroch. Môj názor je, že musíme venovať väčší dôraz na kluby ako na jednotlivcov. Musíme sa snažiť, aby nám nezanikali kluby, aby sme ich podporovali a odmeňovali. Klub je totiž základnou jednotkou celého nášho športu! Veľa ľudí to nechápe a chceli by odmeňovať športovca, otca alebo trénera. Ale oni robia svoju individuálnu prácu. Pre členskú základňu sú potrebné kluby. Každý sa pýta, že kto odkiaľ je. Na medzinárodnej úrovni je to Slovensko alebo Maďarsko, na nižšej úrovni je to Inter alebo CyS Žilina. Klubom by sa mala venovať väčšia pozornosť, mali by cítiť podporu zväzu a štátu."

 

 

Ďakujeme za rozhovor

 

 

 

 

 

 

Kto je Milan Novosad?
- viceprezident SZC
- reprezentačný tréner juniorov
- zakladateľ a predseda CyS Velosprint Žilina
- riaditeľ Národnej cyklistickej súťaže