Nádeje budúcnosti: Isaac del Toro - z priemerného cyklokrosára na Pogačarovho korunného princa

25.10.2025, 00:00 | Nádeje budúcnosti | Kamil Kaszycki
Nádeje budúcnosti: Isaac del Toro - z priemerného cyklokrosára na Pogačarovho korunného princa
Del Torova etapa na Gire (© fotoreporter Sirotti)

Túto zimu sme si pripravili seriál Nádeje budúcnosti. Je zameraný na mladíkov, ktorí prerážajú vody profesionálneho pelotónu a buď nedávno dosiahli alebo pravdepodobne čoskoro dosiahnú prelomové výsledky. Skúsime bližšie prísť na to, odkiaľ sa vzali a ako cyklisticky rástli až do súčasnosti, keď ich experti považujú za budúce hviezdy.  Každý týždeň v sobotu odkryjeme príbeh jedného z nich a začneme kým iným ako tretím mužom tohtoročného rebríčka UCI, mexickou kométou menom Isaac del Toro.
Ročník 2025 bol pre Isaaca druhý medzi profesionálmi a prelomový. Už v prvom roku zaujal víťaznou etapou na otváraku sezóny v Austrálii Tour Down Under, jeho meno si však zapamätali len dobre zorientovaní fanúšikovia. Po jeho druhej profisezóne však nie je cyklistického zanietenca, ktorý by ho nepoznal. Mnohí ho dokonca porovnávajú so žijúcou legendou cyklistiky a jeho spolujazdcom Tadejom Pogačarom. Či je toto prirovnávanie oprávnené ukáže čas, no my si poďme zrekapitulovať sezónu, ktorá ho katapultovala medzi cyklistickú elitu.
Rok rozbehol pozvoľna na španielských a francúzských klasikách, kde ešte nepatril k najlepším. Potenciál načrtol v krátkej časovke na Tirrene, v ktorej sa ako pomocník pre Ayusa umiestnil na 9. mieste, ukázal, že motor mu nechýba. Zbytok etapáku podriadil pomoci kolegovi a príprave na nadchádzajúce ciele. Zúročil to hneď o pár dní na klasike Pro kategórie Milano - Turín, kde porazil v šprinte Bena Tuletta, to bol pekný skalp a jeho prvý z mnohých triumfov v sezóne '25.
Pred Girom šiel ešte Okolo Baskicka, kde bol primárne pomocníkom pre lídra tímu Almeidu. Portugalčan celkovo vyhral, takže tímové úlohy boli do bodky splnené, sám Del Toro skončil 15. a vyhral biely dres. To najlepšie len malo prísť. Premiéra na Giro d'Italia, kde šiel opäť len pomáhať Ayusovi. Výsledok však všetci poznáme - z role neskúseného mladíka a domestika do kopcov nosil 11 dní ružový dres a Giro takmer vyhral. Nebyť hlúpeho taktizovania v poslednej horskej etape a motivovaného Simona Yatesa, tak sme sa mohli baviť o úplne inej sezóne.
Kto si však myslel, že mexického mladíka táto prehra zlomí a anonymne dokončí sezónu, ten sa trestuhodne mýlil. Porážka ho len motivovala pýtať si vlastné príležitosti v kvalitou natrieskanom tíme a veruže ich aj dokázal pretaviť do výsledkov. Po mesačnej pauze sa vrátil ešte silnejší. Hravo zdominoval etapák Okolo Rakúska (2.1), kde okrem celkového poradia vyhral tri etapy, bodovačku aj biely dres. Pokračoval na španielskych jednorázovkách, tu pridal ďalšie dve výhry na jednotkovom leveli a neskôr skončil piaty na San Sebastiane (WT).
Posledný etapák, na ktorý nastúpil takisto vyhral a tu už postúpil o level vyššie. Síce sa mu na Okolo Burgosu (2.Pro) nepodarilo vyhrať etapu, aj tak dokázal poraziť mená ako Ciccone, Pellizzari či niekdajšieho víťaza Tour Bernala a oslavovať celkové víťazstvo. Víťazné gestá mal možnosť dosýtosti precvičiť počas jesene. Koncom augusta totiž začala jeho víťazná šnúra talianskych jednorázoviek. Po GP Industria (1.Pro) vyhral postupne Giro della Toscana (1.1), Gran Premio Peccioli (1.Pro), Trofeo Matteotti (1.1) a trojicu Pro klasík Giro dell'Emilia - Gran Piemonte - Giro del Veneto. Tu už pokoril ľudí ako Roglič, Pidcock či Lenny Martinez.
21 rokov, 19 víťazstiev (z toho 16 v uplynulej sezóne), 5514 UCI bodov a zmluva do roku 2029 v najlepšom tíme sveta, to sú stručné fakty o tomto mladíkovi zo západného Mexika. Narodil sa v priemyslenom mesta Ensenada v štáte Baja California rodičia ho k športu viedli od mala. "Začal som bicyklovať, pretože mama z nás chcela športovcov. Keď som mal sedem alebo osem rokov, som začal trénovať a zdravo jesť, miloval som cyklistiku," povedal Del Toro pre Forbes.
Mladý Isaac prešiel aj cyklokrosom a MTB cross-country, viac sa mu darilo na "horákoch". Ako junior vyhral jeden taliansky pohár (2021), ale inak príliš neoslnil. Spravil dobre, že sa vo svojom domovskom tíme A.R. Monex zameral neskôr na cestu. Svojej minulosti v teréne však nepochybne vďačí za skvelú techniku v zjazdoch, ktorú môžeme obdivovať na televíznych obrazovkách.
Prelomovým výsledkom bolo Del Torovo víťazstvo na Tour de l'Avenir v roku 2023, kde sa postupne prepracovával poradím. Napriek 2-minútovej strate z tímovej časovky sa dokázal po poslednej etape obliecť do líderského dresu. Pri svojej snahe musel získavať čas, kde sa dalo pričom sa mu podarilo vyhrať aj etapu a všetky dresy. Po tomto kúsku zaujal všetkých skautov Európy a tí sa predháňali s ponukami. Zvolil si tím UAE Emirates, ktorý s Tadejom Pogačarom postupne smeroval k cyklistickému Olympu.
Zbytok príbehu už poznáme a vážme si, že ho môžeme prežívať v reálnom čase. Z priemerného mexického cyklokrosára v priebehu neskutočne krátkej doby vyrástol jazdec svetovej úrovne, čo sa týka výkonnosti, výsledkov aj taktiky. Ťažko odhadovať čo všetko v budúcnosti dosiahne, či sa bude profilovať viac ako etapákový GC jazdec alebo mu učarovali klasiky. Je tu možnosť, že si vezme príklad z kolegu Pogačara a pokúsi sa to skĺbiť všetko dokopy. Každopádne nás bude baviť svojím útočným štýlom ešte pekných pár rokov, veď je stále len na začiatku svojej, verme, úspešnej kariéry.
Budúci týždeň sa pozrieme bližšie na jeho rovesníka z francúzskej školy...