Štart Gira v Bulharsku pre Magniera, v cieľovej rovinke bol hromadný pád, Kubiš sa mu vyhol

Zatiaľ čo Tour de France sa drží modelu so zahraničným Grand Depart každé dva roky, vedenie Giro d'Italia je v tomto smere pragmatickejšie. Ak sa nájde štedrý donor, ktorý zaplatí Grande Partenza, môžu začínať mimo talianského územia pokojne aj dva či tri roky po sebe. Vlaňajší začiatok v Albánsku definitívne posmelil bulharskú vládu, ktorá s RCS Sport podpísala kontrakt, no paradoxne už medzi časom o moc prišla. O budúcoročnom štarte sa zatiaľ len špekuluje. Kandidátom má byť dokonca aj Austrália, čo by však bolo extrémne náročné a komplikované.

109. ročník dnes odštartoval v prímorskom meste Nesebar, ktorý je paradoxne menej známy ako Varna, Primorsko alebo Burgas, no tam mali pretekári cieľ. Etapa mala iba 147 kilometrov absolútne rovinatého charakteru, takže sa očakávalo, že si maglia rosa ako prvý oblečie klasický šprintér. Ktorý? Experti, ale aj domáci priaznivci najviac verili Jonathanovi Milanovi (Lidl), ktorý už dvakrát vyhral bodovaciu súťaž i štyri etapy, ale nikdy v najcennejšom drese nebol. Najväčším súperom mu tento rok má byť mladý Paul Magnier (Soudal), ktorý sa ešte nikdy na Grand Tour nepresadil, ale najmä záver minulej sezóny mal úžasný. Veľa sa tiež hovorilo o Dylanovi Groenewegenovi (Unibet). Ostatné mená ako De Lie, Vernon, Groves, Malucelli či Andresen nemali až takú formu, ale mohli prekvapiť.

Zaujímavosťou je, že čistokrvný šprintér bol naposledy v maglia rosa ešte v roku 2017, a to dokonca dvojica André Greipel s Fernandom Gaviriom, i to nie po úvodnej etape. Úplne klasickým šprintérom, ktorý vyhral úvodnú etapu, bol naposledy Mark Cavendish ešte v roku 2013. Organizátori sa snažili pelotón ťahať peknou prímorskou bulharskou scenériou, ktorú väčšina štartového poľa videla prvý raz v živote. Paradoxne k jazdcom s najväčšími skúsenosťami s Bulharskom partil Lukáš Kubiš, ktorý tu v minulosti ako Duklák absolvoval až sedem etapákov. Usporiadateľská krajina Grande Partenza žiadneho pretekára na štarte nemala. Nikto ani z ďaleka nejazdí vo World Tour. Bulharská cyklistika je po roku 1990 úplne bezprizorná.

Hoci vieme, aké dramatické a nervózne bývajú štarty na Tour de France, dnes to vyzeralo ako pekná jarná idylka bez väčších problémov. Do úniku sa pustila dvojička z talianskych Pro tímov Diego Sevilla (Polti) - Manuele Tarozzi (Bardiani) a putovalo sa. Ak by ste čakali, že dostanú aj osem minút náskoku, mýlili ste sa. Pelotón ich držal na dvoch minútach. Na trase mali prvé prémie, aj keď tú vrchársku, cez ktorú sa prešlo dvakrát, museli veľmi hľadať. Terénna nerovnosť s názvom Cape Agalina mala dĺžku 1,1 km pri sklone 2,5 %. Sevilla získal tri body.

Na nasledujúcej šprintérskej prémii zasa bral viac bodov Tarozzi. Keďže tu šlo o body do cyklamenovej súťaže, záujem o nich mal Jonathan Milan, ktorý si aj poľahky prišiel pre päť bodov. Konkurovať sa mu rozhodol iba Kaden Groves (Alpecin), no nepreháňal to a rýchlo sa zmieril s troma bodmi. Sevilla následne vyhral aj druhú vrchársku prémiu, teda bol prvým lídrom súťaže. Potom prišiel Red Bull km, teda prémia, kde sa rozdeľovali bonifikačné sekundy. Vzali si ich dvaja ľudia z úniku, no o posledné dve sekundy sa zohral menší boj. Nastúpil Lennert van Eetvelt (Lotto), ale dohnali ho a napokon si sekundy vzdal Antonio Morgado z UAE, ktorý hlavne nechcel, aby ich bral niekto z konkurentov.

Španielsko-talianské duo bolo dobehnuté 24 kilometrov pred páskou a pokračovalo sa v konštantnom tempe ďalej. Pod bránou desiatich km sa tempo už zvýšilo. Kubiš bol súčasťou vlaku Unibetu, jazdil v prednej časti. Bol to poriadny chaos. Lukáš sa snažil tlačiť dopredu, ale stratil kolegov a ostal medzi desiatkou ľudí vpredu sám. Potom si asi kilometer pred páskou vystúpil a pozorne klesal s tým, aby sa mu nič nestalo. Groenewegen sa tam snažil posunúť zozadu, ale nestihol to, keď prišiel veľký pád spôsobený pretekárom Uno-X Blikrom. Veľmi škaredo šiel na zem do bariéry Kaden Groves. Vyzeral byť veľmi otlčený. Kubiš bol na pozícii, keď pred sebou pád dobre videl a stihol zabrzdiť.

Video záveru etapy

Vpredu ostalo len jedenásť pretekárov. Z nich najlepšie záver zvládol Paul Magnier zo Soudalu, ktorý porazil Tobiasa Lunda Andersena (Decathlon) a Ethana Vernona (NSN). Jonathan Milan bol v závere slabší než sa čakalo, keď si vzal iba štvrté miesto, hoci sa nezdalo, žeby mal zlú pozíciu. Walscheid sa mu to snažil rozbehnúť, hoci divne a začal špurtovať takmer v identickej chvíli ako Magnier. Soudal si triumf zaslúžil, veľa odpracoval na čele pelotónu. Mladý Francúz pokračuje v spanilom progrese. Špekulovalo sa, ako je na tom, keďže od 21.2. nevyhral a na Tirrene nebol silný, no pripravoval sa dnes sme videli výsledok.

Hoci bol celý deň pokojný, ako to už býva, skončilo to pádom, ktorý si vyžiadal veľa ošetrovania, snáď bez zlomenín. Najhoršie vyzerali Groves, Blikra a Moschetti, z ktorých možno jeden či dvaja nebudú pokračovať. Dosť škaredo spadol aj Groenewegen, ale jeho zranenia sa voľným okom nedali posúdiť. Skôr vyzeral frustrovane ako zranene. Unibetu záver nevyšiel ideálne. V takejto pozícii boli prvý raz. Ich konzultant Marcel Kittel si to určite naštuduje a pokúsia sa poučiť.

Vyjadrenie Paula Magniera (víťaz)

"Som veľmi hrdý na náš tím a tiež na môj výkon. Pred Girom som vedel, že som na tom dobre, takže som si veril a vyšlo to. V závere to bolo strašne hektické, pretože to bol veľmi ľahký deň, takže všetci si tam verili a boli čerství. My sme mali vždy dobrú pozíciu a kolegovia mi to skvelo pripravili. Doklepol som to a sme šťastní. Bol to môj prvý súboj s Milanom, takže som veľmi rád, že sa mi ho podarilo zdolať a získať tento krásny dres."

 63 km - Cape Agalina: dĺžka 1,1 km; sklon 2,5 %

 57 km - Sozopol

 40 km - Cape Agalina: dĺžka 1,1 km; sklon 2,5 %

 32 km - Red Bull km