13. etapa Gira patrila úniku, v závere ušiel skupine Bettiol a zdolal Leknessunda

Jedným z fenoménov tohtoročného Gira je Jhonatan Narváez, ktorý vyhral už tri etapy a je kráľom dojazdov z menšieho pelotónu či skupiny. Má vysokú vrchársku odolnosť, no zároveň silný špurt. Vyniká aj správnym citom na úniky, no otázkou bolo, či ho ešte súperi do nejakého pustia, keďže by tam bol veľkým tŕňom v oku. Najmä Giulio Ciccone sa tu ešte k ničomu silnému nedostal a výbornú formu mali aj ďalší Taliani ako Filippo Ganna či Christian Scaroni. Na nich si museli dávať súperi veľký pozor.

Práve tieto mená vrátane ďalších popredných špecialistov na úniky boli veľmi aktívne. Prvá a úplne rovinatá hodina etapy bola tuhým bojom o únik. Napokon sa pelotón zmieril s 15-člennou skupinou, kde malo zastúpenie až 11 tímov a chýbalo tam výrazné meno, ktoré by sa už na tohtoročnom Gire presadilo. Preto si mnohí verili, že to budú práve oni, kto uspeje, no zároveň nevzbudzovali veľkú pozornosť.

Boli tam Axel Huens, Johan Jacobs a Josh Kench (3x Groupama-FDJ), Mirco Maestri a Diego Pablo Sevilla (2x Polti-VisitMalta), Markus Hoelgaard & Andreas Leknessund (Uno-X), Francesco Busatto (Alpecin-Premier Tech), Michael Valgren (EF-EasyPost), Toon Aerts (Lotto-Intermarché), Mark Donovan (Pinarello-Q36.5), Jasper Stuyven (Soudal-Quick Step),  Larry Warbasse (Tudor), Mikkel Bjerg (UAE) a  Alberto Bettiol (XDS Astana). Šli poriadne rýchlo, veď priemerná rýchlosť prvých troch hodín dosahovala 50 km/h.

Únik šiel veľmi odhodlane a vytvoril si masívny náskok presahujúci desať minút. Bolo zrejmé, že po aktívnej prvej hodine to napokon pre pelotón bude iba presun z bodu A do bodu B. Vpredu to ale bolo aj o vrchárskych schopnostiach, pretože v závere 21 a 13 kilometrov pred páskou boli dva kopce, ktoré mali spolu sedem kilometrov pri sklone vyše šiestich percent, takže sa tu očakvávalo veľké delenie skupiny bez strachu, žeby ich zozadu dorazil pelotón, takže mali o starosť menej.

V prvom kopci Bieno (2,4 km; 5,8 %) ešte k deleniu nedošlo, ale hneď od úvodu posledného stúpania Ungiasca (4,7 km; 7,0 %) sa začali diať veci a odpadať prví pretekári, ktorí pôsobili vpredu ako domestici. Následne to poriadne horelo a na vrchol kopca sa ako prví dostali Alberto Bettiol s Andreasom Leknessundom. Vzhľadom na ich históriu to nebolo žiadne prekvapenie. Bettiolovi sa podarilo vytvoriť menšiu medzeru, ktorú napokon v zjazde ešte zvýraznil a podarilo sa mu triumfovať sólo. Vyhral druhú etapu na Gire vo svojej kariére.

Andreas Leknessund napokon prišiel do cieľa s odstupom 26 sekúnd. Za ním sa takmer až do záveru spolu pri sebe držali Valgren s Kenchom, ale napokon ich došla ďalšia mini skupinka a tretiu pozíciu si vyšpurtoval Jasper Stuyven. Pelotón finišoval v pokojnom tempe s odstupom trinástich minút so všetkými favoritmi a lídrami klasifikácií, takže sa nič nezmenilo v žiadnom poradí. Samozrejme, ak nerátame kozmetické zmeny v GC, ale nie v Top 10.

Video záveru etapy