Deň pred záverečným dňom voľna sa na Gire odohrala v Miláne absurdná scéna. V najrovinatejšej etape ročníka sa nepripúšťalo nič íné ako hromadný dojazd s extrémne rýchlou šprintérskou koncovkou.
Namiesto toho si pelotón vyprosíkal neutralizáciu záverečného milánskeho okruhu a po víťazstve Fredrika Dversnesa zo štvorčlenného úniku sa opäť spustila lavína výhovoriek na nežiadanú pomoc sprievodných vozidiel. Ešteže sa k slovu dostávajú aspoň raz za čas cyklistickí romantici ako Alberto Bettiol, ktorý reprezentuje menšinu ignorujúcu čistokrvný kalkul a sterilný priebeh pretekov.




Lukáš Kubiš



