Kubiš & Schwarzbacher
Po sumári prvej časti klasikárskej jari (odkaz tu) pokračujeme slávnymi jednorazovkami počas apríla 2013.
V Compiégne sa na štart Paríž-Roubaix postavil dolámaný Cancellara ako najväčší favorit, ktorý si chcel zopakovať dvojité víťazstvo Flámsko - Roubaix z roku 2010. Ostatné tímy (OPQS, BMC, Sky) prišli na Peklo severu hasiť zatiaľ neúspešnú klasikársku sezónu. Radioshack-Leopard poskytoval švajčiarskemu jazdcovi počas pretekov všetok komfort, takže odpočinutý Cancellara si mohol otestovať svojich konkurentov päťdesiat kilometrov pred cieľom na jedenástom úseku pavé a po jeho útoku zostalo vpredu len torzo favoritov. Dramatickú situáciu okamžite využil najmä tím OPQS, ktorý mal stále k dispozícii troch jazdcov, a bravúrnou jazdou rozdelil aj zvyšok vedúcej skupiny, pričom Cancellara zostal vzadu. Tomu sa však čoskoro podarilo dobehnúť čelo pretekov na asfaltovej ceste. Lenže dvojica Vandenbergh - Vanmarcke mu nedala vydýchnuť a pred šiestym úsekom pavé vyrazila dopredu.
Švajčiarsky šampión neváhal a v druhej časti tohto sektoru zapol svoj obávaný motor, na ktorý sa dokázal nalepiť len Štybar a dvadsať kilometrov pred cieľom bola na čele pretekov finálna skupina štyroch jazdcov. Posledná obávaná pasáž Carrefour de l’Arbre všetko zmenila. Vandenbergh a Štybar po kolízii s divákmi stratili šancu pokračovať v ceste za víťazstvom, ktoré si už neprekonateľný Spartakus nenechal ujsť v netypickom šprinte na velodróme. Tretie víťazstvo Cancellaru sa nerodilo ľahko, v niektorých momentoch vyzeral unavený a neschopný reagovať na svojich odhodlaných súperov, aby vzápätí predviedol ohromnú silu, ktorá zničila všetkých naokolo. Kráľ bol späť, aj keď vyčerpaný ako nikdy predtým.
Sezóna dlažobných kociek sa skončila, vytrasení špecialisti si dopriali zaslúžený odpočinok a Peter Sagan pokračoval v obliehaní ardénskych území. Na Brabantskom šípe sa najväčšia hviezda 
Cannondalu pohrala so svojimi súpermi. Najmä Philippe Gilbert musel po pretekoch zle spať. Greg van Avermaet zaútočil na pokyn svojho belgického kapitána na jednom z posledných stúpaní, ale Sagan sa nenechal prekvapiť. Potom si musel slovenský reprezentant sám doskočiť ďalší van Avermaetov nebezpečný útok na poslednom stúpaní Schavei, zatiaľčo Gilbert sa vyviezol za ním na vrchol stúpania. Peter Sagan si nakoniec poradil s obidvomi jazdcami BMC a na cieľovej páske si pripísal ôsmy tohtoročný víťazný zárez. Forma sa stále držala, chuť po úspechoch takisto. Terminátor preladil na ardénsku nôtu.
Preteky Amstel Gold Race prilákali na holandské cesty aj elitných vrchárov, ktorí sa chystali vytiahnuť na Caubergu. Peter Sagan obhajoval tretiu priečku, Peter Velits tu absolvoval jedinú klasiku. Roman Kreuziger zaútočil na predposlednom Caubergu, tvrdo pracoval vo vedúcej skupine a napokon sólovou jazdou zatienil všetkých favoritov. Česko oslavovalo veľký triumf. Kreuziger získal prvé veľké víťazstvo na jarnej klasike a po prestupe do Saxo-Tinkof sa preberá k životu. Philippe Gilbert nedokázal stiahnuť jeho rozhodujúci náskok ani na poslednom Caubergu, kde bol jasne najrýchlejší, ale už bolo neskoro. V záverečných metroch stratil najväčší favorit podujatia aj miesto na pódiu. Slovenská nádej Peter Sagan sa pohyboval počas pretekov na čele hlavnej skupiny, no počas Gilbertovho ataku zvesil nohy a do cieľa dorazil takmer s minútovou stratou spoločne s Petrom Velitsom. Veľké teplo a kŕče znemožnili Saganovi konkurovať najlepším na Amstel Gold Race. Jeho víťazný naturel sa nechcel zmieriť s takýmto záverom jarnej časti sezóny a forma sa takisto nemohla vypariť zo dňa na deň, preto sa rozhodol ešte raz vysadnúť na bicykel na Valónskom šípe.
La Fléche Wallonne je podujatie, ktoré vďačí za svoju prestíž ikonickému stúpaniu Mur de Huy. Brutálny záverečný kilometer vždy dostatočne vynahradí monotónny priebeh pretekov. Zranenie Joaquina Rodrígueza otvorilo priestor pre iných jazdcov ovládnuť Mur de Huy. Na úpätí stúpania číhala kolumbijská úderka, španielski vrchári, Sagan a mnoho iných, ale hlavne Gilbert, ktorému to už muselo vyjsť. Hra nervov mohla začať. 
Dvadsaťtriročný Kolumbijčan Carlos Betancur si evidentne nerobil ťažkú hlavu z odporúčaní skúsenejších pretekárov a vyrazil dopredu veľmi, veľmi skoro. Ešte sto metrov pred cieľom mal reálnu šancu na víťazstvo a keby sa mu to podarilo, roztrhal by na márne kúsky všetky novinárske odporúčania, kedy treba na Mur de Huy zaútočiť. V hlavnej skupine atakoval ako prvý Gilbert, Sagan bol na ňom pohodlne zavesený. Nie však nadlho. Aj belgickej nádeji čoskoro vyfučala para a postupne sa prepadal čoraz hlbšie. Daniel Moreno si najlepšie načasoval útok a kolumbijské nádeje odsunul na druhú (Henao) a tretiu (Betancur) priečku. Sagan jedenásty. Španielov premiérový triumf bol odmenou od tímu Kaťuša za jeho výbornú vrchársku starostlivosť o Joaquina Rodrigueza. Peter Sagan bojoval ako lev, ale na najlepších jednoducho nestačil. Súťažná prestávka prišla určite vhod.
Posledná ardénska chuťovka Liége - Bastogne - Liége ponúkla súboj najväčších vrchárskych hviezd, medzi ktorých si tento rok dláždi cestu výbornými výkonmi Daniel Martin. Tím Garmin-Sharp najlepšie zvládol náročný záver. Najprv Hesjedal nasledoval Contadorov útok na predposlednom stúpaní a potom sa odhodlal na sólovú jazdu. Keď bol dostihnutý na záverečnom kopci Betancurom, Valverdem, Rodriguezom, Scarponim a Danielom Martinom, dokázal ešte zostať pri svojom spoluhráčovi a ušetriť mu sily pred rozhodujúcou fázou. V cieľovom stúpaní zaútočil Rodriguez, no Martin mu čoskoro opäť robil spoločnosť, aby ho potom v záverečných metroch odsunul len na druhé miesto. Daniel Martin sa stal druhým Írom, ktorý dokázal zvíťaziť na najstaršej jarnej klasike. Rodriguez napodobnil svoje druhé miesto z roku 2009. Valverde skončil tretí. Gilbert nestačil reagovať na kľúčový atak piatich jazdcov na poslednom stúpaní a podobne ako minulý rok ani tentoraz nenaplnil veľké ambície a z jarných klasík odchádza bez víťazstva.
"Cobbled classics" ovládol Fabian Cancellara. Takmer napodobnil minuloročnú dokonalú jazdu Toma Boonena, len nedokázal triumfovať na Gent-Wevelgem. Zaujímavosťou je, že obidvaja excelovali na dlažobných kockách práve pri neúčasti toho druhého, a tak si mohli podávať kráľovskú korunu z ruky do ruky. To len potvrdzuje fakt, že Cancellara a Boonen sú absolútne dominantní v severských klasikách a za nimi je výkonnostná medzera. V tomto roku mohol len Peter Sagan ako jediný ohroziť Cancellarovu pozíciu. Dravosť a chuť vyhrávať, ktoré ho vždy sprevádzali na štarte, prinútili Spartaka siahnuť na dno síl, aby uchránil svoj trón pred mladým uchádzačom. Aj keď sa to Saganovi v tomto roku ešte nepodarilo, momentálne nevidíme v profi pelotóne nikoho iného, kto by mohol zosadiť z klasikárskeho Olympu dvojicu Cancellara - Boonen.
Smoliarska sezóna Toma Boonena spôsobila výsledkovú mizériu v tíme OPQS. Chýbali jeho výsledky a jeho vplyv na spoluhráčov i protihráčov počas jednotlivých pretekov. Belgický tím mal síce vo svojich radoch vynikajúcich jazdcov (Chavanel, Terpstra, Štybar, Vandenbergh, Steegmans), tým však chýbali vodcovské schopnosti a nadanie vyhrávať veľké preteky. A práve 
to robí rozdiel medzi šampiónmi a len výbornými pretekármi. Podobne BMC nemalo vo svojich radoch výraznú osobnosť. Mnohokrát začínalo preteky hrou na viacerých hráčov, ktorú musel vždy ratovať neúnavný Van Avermaet, avšak bez pódiového umiestnenia. Sky si zvolilo vlastnú cestu prípravy pred severskými klasikami a namiesto bežného postupu rozjazdenia sa na skorých etapových pretekoch v Európe pripravilo pre svojich špecialistov tréningový kemp vo vysokohorskom prostredí na Tenerife. Veľmi slabé výsledky dávajú za pravdu kritikom ich prípravy. Šéfovia Sky odmietajú hovoriť o chybe – výkonnosť bola dobrá, chýbalo trochu šťastia.
V Ardenách mal zažiariť Philippe Gilbert. BMC mu dodalo skvelý tím, ale zostalo len pri očakávaniach. Raz nestačil na Sagana, druhýkrát zaútočil neskoro, potom priskoro a naposledy už nemal silu vydržať s najlepšími. Gilbert sa stal otrokom svojej neskutočnej sezóny v roku 2011, keď vyhral v Ardenách všetko, čo sa dalo. Odvtedy sa musí vyrovnávať s veľkým výsledkovým tlakom a málokedy sa mu to podarí. Naopak, Kreuziger, Moreno a Martin si pripísali prvé veľké víťazstvá, ktoré boli skôr prekvapením ako očakávaním. Peter Sagan chcel v ardénskych klasikách zužitkovať neskutočne dlho trvajúcu formu, ktorá síce nebola vo vrcholnej fáze, ale aj tak dokázal vystrašiť súperov. Dieru do sveta už síce neurobil, ale všetkým ukázal, že raz môže vyhrať na akejkoľvek klasike. Nebude sa to však dať v jednom roku. Bude si musieť vybrať.
