MS: Preteky žien vyhrala Vollering v záverečnom rozstrele s Niewiadomov, Kurnická nedokončila

Svetový šampionát v kanadskom Montreale vrcholí a počas predposledného súťažného dňa sa zrak celého cyklistického sveta upieral na ženskú elitu. Na programe boli v sobotu preteky s hromadným štartom kategórie Women Elite, ktoré tradične patria k úplným vrcholom celej cyklistickej sezóny. Po dňoch plných časovkárskych súbojov a drámy v mládežníckych kategóriách prišla na rad kráľovská disciplína, v ktorej sa rozhodlo o držiteľke prestížneho dúhového dresu. Na štart sa postavila absolútna svetová špička a vzhľadom na mimoriadne náročný kanadský profil bolo vopred jasné, že sa dočkáme nekompromisnej a tvrdej selekcie.

Na pretekárky dnes čakalo zradných a vyčerpávajúcich 180 kilometrov, počas ktorých si do nôh mali nadávkovať úctyhodných 2 570 výškových metrov. Pelotón slávnostne odštartoval v meste Brossard a po viac ako sedemdesiatkilometrovom úvodnom úseku sa presunul cez rieku Svätého Vavrinca do samotného srdca Montrealu. Práve tu sa mala začať skutočná cyklistická vojna, keďže na cyklistky čakalo osem kôl na mimoriadne technickom 13,4-kilometrovom okruhu v okolí parku Mount Royal. O postupné osekávanie hlavného balíka sa amlo postarať nielen obávané stúpanie Côte Camillien-Houde, ale aj kratšie, no o to strmšie úseky ako Côte de la Polytechnique či Avenue Pagnuelo. 

Takto postavený profil nedával šancu na náhodné víťazstvo a priam si pýtal súboj tých najuniverzálnejších vrchárok a elitných klasikárok. Najväčší tlak a očakávania sa tradične vkladali do mimoriadne silnej holandskej zostavy, ktorú viedla hviezdna Demi Vollering, no sekundovať jej vo výbornej forme mali aj ďalšie špičkové mená ako Puck Pieterse či Riejanne Markus. Cestu za úspechom im však určite nechcela uľahčiť výbušná Belgičanka Lotte Kopecky, ktorá dokáže prežiť aj tie najtvrdšie stúpania a v zredukovanom finiši do kopca býva len ťažko k porazeniu.

K okruhu top favoritiek neodmysliteľne patrili aj skúsené stálice ako Talianka Elisa Longo Borghini či Poľka Katarzyna Niewiadoma, zatiaľ čo domáce tribúny poženú vpred Kanaďanku Magdeleine Vallieres. Na štart sa postavila aj slovenská reprezentantka Tereza Kurnická, ktorá síce nemala ambície na víťazstvo, ale mala pre Slovensko veľmi dôležitú úlohu. Pôvodne totiž mala štartovať v slovenských farbách Nora Jenčušová, ale tá musela kvôli zraneniam predčasne ukončiť sezónu. Terka tak po troch rokoch presadne na cestný bicykel, keďže sa koncentruje najmä na horské a cyklokrosové preteky.

Na rozdiel od doterajších pretekov s hromadným štartom sa tie dnešné začali relatívne pokojne. Prvých desať kilometrov si pretekárky iba rozohrievali nohy a nevideli sme žiadne vážnejšie pokusy o únik. Utečenky dňa sa odčlenili od pelotónu až po dvadsiatich kilometroch útokom Rotem Gafinovitz (Izrael) a Antri Christoforou (Cyprus), ku ktorým sa následne pridali Beatriz Roxo (Portugalsko) a Gergana Stoyanova (Bulharsko). Náskok tejto skupiny postupne plynule stúpal až k štyrom minútam a potom po šesťdesiatich kilometroch začal kontrolovane klesať. O tempo v pelotóne sa starali favorizované Holanďanky.

Náročná trať sa podpísala aj na okresaní úniku, z ktorého ešte ďaleko pred cieľom hneď po sebe vypadli Stoyanova aj Roxo. V priebehu pretekov sme videli neprimerané množstvo pádov, ale väčšina z nich nebola veľmi vážna. Výnimkou bol hromadný pád 95 kilometrov pred cieľom, keď sa na zemi ocitlo okolo 15 jazdkýň. Pre následky pádu ihneď odstúpila Paula Blasi zo Španielska a o niečo neskôr aj Julia Borgström (Švédsko), no aj domáce pretekárky Adèle Normand a Magdeleine Vallieres, ktorá patrila k širšiemu okruhu favoritiek.

Napriek výnimočne veľkému náskoku úniku ho pelotón pohltil už 80 kilometrov pred cieľom. Tvrdé tempo sa podpísalo aj na samotnej skupine favoritiek, v ktorej vydržalo už len okolo 30 cyklistiek. Medzitým z pretekov odstúpila jediná slovenská zástupkyňa Tereza Kurnická, ktorá ukázala bojovný výkon napriek tomu, že cestná cyklistika nie je jej primárnou disciplínou. V zredukovanom balíku sa začalo intenzívne nastupovať a začal sa súboj o medaily. Situáciu sa snažila kontrolovať holandská reprezentácia, ktorá držala hlavné pole pokope.

Otočenie situácie prišlo po nájazde do tretieho okruhu, v ktorom sa z pelotónu odpútala jedna z favoritiek Demi Vollering z Holandska. Vydala sa na dlhé, takmer 40-kilometrové sólo, keďže sa k nej nikto nepridal a jej náskok vystúpal nad 20 sekúnd. Veľmi dobrá tempárka mala napriek vzdialenosti od cieľa veľké šance na víťazstvo. Jej súperky si preto začali nastupovať, čo vyústilo do úplneho roztrhania hlavného poľa. Dvadsať kilometrov pred cieľom bola holandská líderka s pätnástimi sekundami k dobru na trojicou Elisa Longo Borghini (Taliansko), Kasia Niewiadoma (Poľsko) a Juliette Berthet z Francúzska. O päť sekúnd viac strácala dvojica Puck Pieterse (Holandsko) a Marlen Reusser (Švajčiarsko).

S druhou skupinou stratila kontakt Berthet a zvyšná dvojica dostihla líderku pretekov. Trinásť kilometrov pred cieľom z prvej trojice nastúpila Longo Borghini, ktorú však následne duo znova dostihlo a o niečo neskôr aj nechalo za sebou. Keďže bola silnejšou šprintérkou na čele Vollering, tak sa Niewiadoma pokúsila ešte o jeden útok na poslednom kopci. Do záverečnej rovinky prišla na prvom mieste Holanďanka, takže šprint otvorila poľská reprezentantka. Vollering si však situáciu postrážila a s prehľadom získala zlato.

Video záveru etapy

Mundial de Estrada Elite ????
???????? #Montréal2026
#pcfemmes

A camisa ???? foi decidida no “mano a mano” na maior rivalidade do pelotão feminino atual.
Melhor pra Demi Vollering que superou mais uma vez Kasia Niewiadoma no sprint final.
Elisa Longo Borghini fechou o pódio. pic.twitter.com/faE8HpNrPb

— O País Do Ciclismo (@opaisdociclismo) September 26, 2026

Bronz si tesne ubránila Talianka Longo Borghini snažiac sa v záverečných metroch ešte dostihnúť vedúce pretekárky. Iba s osemsekundovým odstupom od víťazky preťala pásku Marlen Reusser zo Švajčiarska a ďalšou sólistkou, ale už s väčším mankom, bola piata Juliette Berthet. Ďalších šesť pretekárok prišlo rovnako osamotene a za nimi už finišovala väčšia skupina. Novou držiteľkou dúhového dresu sa teda zaslúžene stala nezastaviteľná Demi Vollering, ktorá si triumf doslova vydrela viacerými útokmi, dlhým sólom a nakoniec suverénnym šprintom. Zaslúžene tak pretavila celodennú prácu svojich kolegýň do úspešného konca.

Vyjadrenie Demi Vollering (víťazka)

" Stále tomu nemôžem uveriť. Verím, že som tento sen nemala v srdci len tak pre nič za nič. Pracovala som tak tvrdo na dosiahnutí tohto cieľa. Chce to odvahu naozaj tomu veriť celým srdcom a zhromaždiť okolo seba tím takých silných dievčat, ktoré sa pre vás obetujú. Chcem tým povedať, že aj ony samy by možno mali šancu, no napriek tomu do toho dali všetko len pre mňa. Je to od nich veľa žiadať, ale som nesmierne hrdá na každú jednu z tímu. Celé preteky sme vzali do vlastných rúk, odjazdili ich úplne na čele a potom mi spravili úžasný lead-out. Keď si predstavím, že by som svoju úlohu nezvládla... Bolo tak veľa momentov, keď som si myslela, že som ušla príliš skoro. Odstup bol stále taký tesný a ja som sa ani neopovážila otočiť sa a pozrieť za seba. Potom to bolo 20 sekúnd, 22, 15... a v jednom momente ma dohnali a ja som si povedala: „Do kelu, ale stále nie je koniec. Musím tomu veriť. Každým jedným kúskom tela.“ A tak som to jednoducho riskla, skúšala ďalej a nevzdala sa až po cieľovú čiaru."