Lukáš KubišNebol to príjemný pohľad na tohtoročnej Tour de France, keď bývalý šampión z roku 2011 namiesto toho, aby v horských etapách konkuroval najlepším vrchárom, prichádzal do cieľa v grupette so šprintérmi. Keď k tomu prirátame mizerné predstavenie čerstvého víťaza na Okolo Kalifornie počas prvých dvoch týždňov na Starej dáme, obávaný a vyvážený tandem Evans - Van Garderen ako najsilnejší tromf tímu BMC na najväčších cyklistických pretekoch na svete bol len tieňom veľkých očakávaní.
Okamžite sa začali hľadať chyby v tomto americko-švajčiarskom zoskupení. Evansove tretie 
miesto na Gire sa stalo príťažou, ktorá zabránila odovzdať austrálskemu veteránovi na francúzskych cestách plný výkon. Mladý Američan mal takisto výbornú prvú polovicu sezóny, ale jeho výsledkové zaváhanie už na Okolo Švajčiarska ako generálke na Tour napovedalo o akejsi psychickej ťarche, ktorá pristála na jeho pleciach po dobrých výkonoch. A o líderskej pozícií v tíme sa tiež popísalo mnoho. Ako prvý reagoval na tento neúspech manažér John Lelangue, ktorý opustil BMC z rodinných dôvodov po šiestich rokoch.
Po nevýraznej jari, keď tento milionársky tím nedokázal využiť potenciál takých jazdcov ako Gilbert, Hushovd, van Avermaet na čo i len jediné víťazstvo, to bolo už druhé veľké sklamanie v tejto sezóne. Ešte na Tour sa pokúšal Tejay Van Garderen zachrániť stratené a v kráľovskej etape mal na dosah etapové víťazstvo na Alpe d'Huez, ale po statočnom výkone to bolo nakoniec len druhé miesto. V tom období by na BMC nikto nevsadil ani deravý groš a dokonca sa začalo nahlas hovoriť o prípadnej zmene smerovania či koncepcii tohto tímu.
Potom však prišiel veľký obrat a do útoku zavelila druhá partia tímu BMC, ktorá na Starej dáme neštartovala a za jedenásť dní vybojovali títo pretekári neuveriteľných päť etapových víťazstiev a jedno celkové prvenstvo. Ako prvý zdvihol padnutú zástavu Greg Van Avermaet, ktorý vybojoval na Tour de Wallonie celkový triumf, ktorý okorenil dvomi etapovými víťazstvami. Práve tento belgický pretekár bol najlepším jazdcom tímu na jarných klasikách a pre mnohých bolo veľkým prekvapením, že nedostal miesto na Tour de France. Na pretekoch Okolo Valónska sa presadil na tratiach, ktoré mu mimoriadne vyhovujú, keď v tretej etape vyhral šprint hlavnej skupiny, aby si sólovým únikom v poslednom dni nakoniec zabezpečil svoj druhý triumf na týchto pretekoch v priebehu troch rokov.
Žatva tímu BMC potom pokračovala ďalej. Na výborne obsadenom podujatí Okolo Poľska ovládli červeno-čierni až tri etapy za sebou, keď sa medzi dve víťazstvá Thora Hushovda vtesnal svojím tretím úspechom medzi profesionálmi Taylor Phinney. Jeho sólový víťazný únik pred pelotónom si skutočne zaslúžil obdiv. "Len som sklonil hlavu dole a povedal som si, že sa 
nebudem pozerať za seba a dám do toho všetko. Záver bol kľukatý s niekoľkými zákrutami, preto som si mohol udržať rýchlosť. Mal som dostatok energie, ale posledný kilometer bol neznesiteľne bolestivý. Prekrížil som prsty, aby to nebol ten záver, keď je chlapík chytený 20 metrov pred cieľom.“ Pozoruhodné zmobilizovanie sa tohto zoskupenia vysvetlil Thor Hushovd: "Sme tu skutočne dobrá partia. Užívame si preteky spoločne. Nemáme žiadny tlak. Len robíme našu prácu a zvyšok sa dostaví.“
Samozrejme, každému je jasné, že tieto úspechy sa nevyrovnajú triumfom na veľkých klasikách alebo na Grand Tours, ale v takej výsledkovej mizérii, v akej sa nachádzalo toto zoskupenie, sú tieto víťazstvá mimoriadne dôležitým impulzom. Preto je BMC tým tímom, ktorý môže v závere sezóny ešte prekvapiť. Pred odchodom na americké turné získal novú motiváciu, ktorá sa mu môže vyplatiť v podobe ďalších víťazstiev. Športový riaditeľ Jackson Stewart sa vyjadril: "Preteky budeme brať deň po dni, ale určite budeme jazdiť agresívne. Sme americký tím a preteky v Amerike sú pre nás vždy dôležité a myslím si, že chlapci majú potenciál, aby to robili dobre.“
A všetko je odrazu inak. V priebehu niekoľkých dní získal tím BMC späť stratené sebavedomie dobrými výsledkami a podľa všetkého chce na tejto víťaznej vlne pokračovať aj ďalej. Najmä Phillipe Gilbert má už len niekoľko príležitostí, aby konečne pokrstil svoj dúhový dres víťazstvom. Bez šancí ako kapitán belgického tímu nebude ani na samotných MS.