Lukáš KubišCyklistická sezóna je rozdelená do niekoľkých období, ktoré ponúkajú len veľmi málo tých skutočne výnimočných pretekov, ktoré svojmu víťazovi automaticky zaručia miesto na cyklistickom Panteóne. Práve na týchto podujatiach sme najčastejšie svedkami tých najkrajších súbojov, preto sa pozrime bližšie, ktorí cyklisti si postupne podmanili jednotlivé fázy v priebehu tohto ročníka.
1. Spartakova vzbura s dvomi jarnými monumentmi
Fabianovi Cancellarovi sa podarilo po dvoch sezónach bez veľkého jarného víťazstva zopakovať svoj úspech z roku 2010, keď ovládol klasiky Okolo Flámska a Paríž - Roubaix. Pritom ešte na začiatku marca bola jeho forma nemastná-neslaná. Na sezónu rozbiehajúcich pretekoch v exotických krajinách bol síce ako mnohí neviditeľný, ale keď svoju nevýraznosť predviedol aj na Tirreno - Adriatico či Strade Bianche, jeho švajčiarsky motor pred prvými monumentmi sezóny prestal súperom naháňať strach.
Najväčším z nich bol Peter Sagan, ktorý mal na svojom konte už víťazstvá v Ománe alebo vyhratú legendárnu bitku s finišom v Porto Sant'Elpidio. Všetko sa však zmenilo na Miláno - San Remo, pretože Cancellara podľa zvyklostí na kľúčovom stúpaní Poggio zdrvujúco nasadil, a aj keď z toho nebolo víťazstvo, už skoro odpísaný starý lišiak jarných klasík pred dlažobnými kockami poriadne znervóznil svoju konkurenciu.
Flámsko, Roubaix na plný plyn!
Akonáhle sa asfaltové cesty zmenili na kocky, Cancellara jazdil akoby z inej dimenzie. Z občasnej kritiky si nič nerobil a E3 Harelbeke ukoristil takpovediac jeho patentovaným neudržateľným útokom 35 km pred cieľom na Kwaremonte, ktorý sa neskôr stal rozhodujúcim aj pri jeho triumfe na Okolo Flámska. Peter Sagan a Jurgen Roelandts zostali jediní pri Cancellarovi po jeho redukcii na Patersbergu na treťom monumente sezóny, ale už pri poslednom prejazde cez spomínaný Kwaremont ani oni dvaja nestačili udržať jeho akceleráciu. Prvý získaný monument bol iba začiatkom.
Paríž - Roubaix potom nemal väčšieho favorita a Fabian Cancellara nemal inú možnosť, ako tie preteky vyhrať. Možno sa nikdy predtým na žiadne svoje víťazstvo tak nenadrel, ale dlažobné kocky pred Roubaix spoznali svojho bývalého šampióna a uľahčili mu cestu za tretím víťazstvom (smoliari Vandenbergh a Štybar). A napokon ľstivý finiš proti Sepovi Vanmarckemu stojí určite v jeho hodnotení víťazstiev veľmi vysoko.
Švajčiarsky hrdina si tak zubami-nechtami zachoval svoju kráľovskú klasikársku povesť, ale korunný princ Peter Sagan si začal čoraz naliehavejšie uzurpovať svoje právo. Dva získané monumenty tak posunuli Cancellaru na čelo bodovania UCI, ktoré si udržal až do Tour de France. Potom však do konca sezóny výraznejšie nebodoval, preto sa v poradí neustále prepadal. To však nebol prípad Petra Sagana, ktorý figuroval na čelných priečkach počas celého roka.
2. Froome ešte dominantnejší ako Wiggins
Po jarných klasikách sa svetový pelotón pred Grand Tours rozdelil na dve časti: prvú tvorili cyklisti, ktorí si vybrali dvojboj Giro - Vuelta, a tí, ktorí sa chystali osláviť storočnicu Tour de France. Na nej dostal najkrajší darček Chris Froome a po triumfe Bradleyho Wigginsa v minulom roku aj on potešil multimilionársky britský tím Sky. Ale Froomie bol v roku 2013 ešte triumfálnejší.
Päť prípravných etapových pretekov a z toho štyri víťazstvá pred Tour dostali Frooma do komfortnej pozície, ktorú perfektne dokázal využiť na samotnej Starej dáme. Jeho ťaženie za najväčším úspechom v kariére podčiarkol víťaznou etapou v každých pretekoch, na ktorých štartoval. Okolo Ománu, Critérium International, Okolo Romandie a Critérium du Dauphiné aplaudovali Froomovi s predtuchou veľkých vecí na Tour. Len jeho talianske dobrodružstvo na Tirreno - Adriatico zostalo bez víťazného vavrínu po krutej etape do Porto Sant'Elpidio, ale aj tam dokázal vyhrať najťažšiu etapu. Ale najväčšia party mala ešte len začať.
Ax 3 Domaines, Mont-Saint-Michel, Mt. Ventoux a hotovo
Ak Sky a jeho najväčšia hviezda jazdili pred Tour celý čas na sto percent, tak na samotných najdôležitejších pretekoch sezóny Chris Froome posunul svoju výkonnosť ešte o triedu vyššie. Starostlivo naplánované, pedantne natrénované a nakoniec smrteľne zrealizované útoky na pyrenejskom Ax 3 Domaines a provensálskom Mt. Ventoux okamžite demoralizovali vrchársku konkurenciu. V časovke do Mont-Saint-Michel sa len potvrdila jeho výrazná nadradenosť medzi adeptmi na GC v tejto disciplíne, ale nikto nečakal, že bude v kopcoch tak brutálne dobrý.
Froomova spanilá jazda v prvej polovici sezóny pramenila z vynikajúcej zimnej prípravy, ktorá ho dostala okamžite na začiatku ročníka do skvelej formy, a schopnosti dlhodobo udržať svoju výkonnosť. Nemôže byť náhoda, že už na prvých pretekoch na Okolo Ománu dominoval na najťažšom stúpaní. Ani to, že na všetkých horských finišoch pred Tour bol jednoznačne najlepší spomedzi všetkých favoritov na víťazstvo. Na Tour de France potom robil len to, čo počas celej prípravy – dominoval. Podarilo sa mu to takým spôsobom, že preteky rozhodol už po dvoch týždňoch. Vďaka skvelej časovke a mimoriadnou silou v horách nemal výraznejšieho konkurenta. Po týchto veľkých úspechoch zosadil Cancellaru z piedestálu UCI a razom sa stal momentálne najlepším cyklistom pre celkové poradie. Ale jeden Talian sa s tým nechcel zmieriť.
3. Nibali najlepší spomedzi účastníkov dvoch Grand Tours
Dvadsaťosemročný borec bol jedným z tých cyklistov, ktorí neštartovali na Tour de France, pretože chcel v tejto sezóne potešiť svojich tifosi a vybojovať pre nich dôležité víťazstvo na Giro d'Italia. Nibali sa nezľakol ani prítomnosti dlhej časovky a veľkého súpera Bradleyho Wigginsa, ktorý po úspechu na Tour hľadal nové výzvy. Veď v príprave pred Girom si dokázal poradiť s obidvomi najväčšími hviezdami tímu Sky. Najskôr pri triumfe na Tirreno – Adriatico odrovnal ako jediný v sezóne Chrisa Frooma v slávnej bitke počas šiestej etapy. Potom ešte ukoristil Giro del Trentino, kde za jeho obeť takisto padol aj Wiggins. Na domácu Grand Tour tak mohol vstúpiť s poriadnym sebavedomím a ohromnou formou.
Unikátne Giro, nešťastná Vuelta
Nibali zajazdil na Gire životnú časovku do Pescary a Wiggins sa tak nedostal po tejto disciplíne do veľkého trháku, ako sa očakávalo. V tej chvíli pre už dostatočne frustrovaného Brita to bola ďalšia veľká rana a tak po niekoľkých etapách z pretekov odstúpil kvôli rôznym problémom. Pre Nibaliho sa otvorila zlatá cesta za víťazstvom, pretože ani jeden zo súperov už nemal energiu ohroziť správne namotivovaného domáceho miláčika, ktorý bol pre nich príliš silný. Po svojom víťazstve rozpútal národné šialenstvo a spokojne mohol ukončiť sezónu, pretože sa mu podarilo ovládnuť všetky tri talianske etapové preteky. No Majstrovstvá sveta vo Florencii boli veľkým lákadlom, na ktoré viedla cesta cez Vueltu.
Naposledy sa podarilo v roku 2008 vyhrať dve Grand Tour v sezóne Albertovi Contadorovi. Nibalimu za týmto úspechom skrížil plány len ťažko zopakovateľný výkon Chris Hornera, no napriek tomu ukázal, že v tejto sezóne dosiahol vrchol svojich fyzických možností a v tých nasledujúcich bude pre svojich konkurentov životne nebezpečný. Dokázať to chcel aj vo Florencii, ale to už je obdobie, kedy vyčnieval iný cyklista.
4. Joaquim Rodríguez dozrieva ako víno
Útly Španiel sa s pribúdajúcimi rokmi vypracoval na jedného z najlepších pretekárov pre celkové poradie a v tomto ročníku skompletizoval svoju zbierku pódiových umiestnení zo všetkých Grand Tour. V minulom roku mu doslova pretiekli pomedzi prsty víťazstvá na Gire a Vuelte, v tejto sezóne však jeho tretie miesto na Tour de France malo oveľa sladšiu príchuť. Gradujúce výkony na francúzskych kopcoch ho v poslednej etape na Annecy – Semnoz dostali na pódium na Champs-Élysées, čo si nesmierne cenil. Na Vuelte síce Puritove zákony neplatili absolútne, keď predsa len vyčerpávajúci tretí týždeň na Starej dáme v Alpách si vypýtal svoju daň, ale aj štvrté miesto na druhej Grand Tour v sezóne bolo určite vizitkou top-pretekára.
Slzy a radosť Španiela v talianskych regiónoch
Rodríguez síce najlepšie zvládol dvojkombináciu Tour - Vuelta, ale jeho cyklistické ambície smerovali ešte ďalej, do Florencie na Majstrovstvá sveta. V záverečnom okruhu bol najsilnejším vrchárom zo štvorice statočných, ale napriek tomu zlatá medaila patrila niekomu inému. Druhé miesto sa stalo pre Purita traumatizujúcou prehrou. Najlepším liekom na ubolené rany bolo víťazstvo na poslednom monumente sezóny Il Lombardia. Všetci vedeli, že bude útočiť na poslednom kopci, dokonca vedeli, kde sa o to pokúsi, a napriek tomu sa mu to podarilo.
Šťastný Rodríguez tak zakončil sezónu triumfálnou výhrou a korunoval svoju kráľovskú jeseň, no sklamanie zo straty dúhového dresu bude ešte dlho pretrvávať v jeho mysli. Za celoročnú drinu predbehol Frooma na čele rebríčka UCI, ktorý ovládol druhýkrát za sebou. V budúcej sezóne by však veľké víťazstvá počas roka vymenil za to jediné, najcennejšie, ktoré mu stále chýba v jeho vitríne: triumf na Grand Tour.
Súvisiaci článok: Najžiarivejšie osobnosti jednotlivých období sezóny 2012