Lukáš KubišTento rok sa niesol aj v znamení veľkých odchodov veľkých cyklistov, ktorí uvoľnili svoje tvrdo vydobyté pozície mladším pretekárom. Pri pohľade na menoslov už bývalých jazdcov sa však tlačí otázka, koľkým z mladých borcov sa podarí napodobniť ich úspechy, pretože na profesionálny športový odpočinok odišli skutočne perfektní cyklisti.
Smútiace USA
Najväčšiu ujmu v tomto ohľade utrpia USA, ktorým sa v tomto roku definitívne rozpadla neslávne slávna Armstrongova ekipa. Trojica odídencov do dôchodku David Zabriskie, Christian Vande Velde a Levi Leipheimer si na sklonku svojej kariéry zničila výbornú cyklistickú povesť, keď skupinovým priznaním sa k užívaniu dopingu poškvrnili spoločne s Lanceom Armstrongom aj tú svoju kariéru. Najväčší dopingový proces v histórii cyklistiky nám tak nedovoľuje pozerať sa na ich perfektné športové predstavenia bez pochybností, ale nemal by nás prinútiť, aby sme zabudli, že za ich výsledkami stojí aj nadanie, obetovanie a v neposlednom rade i cyklistické majstrovstvo.
Najtalentovanejším z nich bol Christian Vande Velde. Jedinou chybou tohto výnimočného vrchára a neskôr cyklistu pre celkovú klasifikáciu bol fakt, že po jeho boku jazdili mnohí víťazní šampióni, ktorých dokázal v horách skvele ochraňovať, ale pri všetkých týchto kvalitách nedostával také množstvo dôvery, aby mohol sledovať svoje vlastné ciele. Najskôr bol 
neoddeliteľnou súčasťou Armstrongovho tímu a asistoval mu pri jeho dvoch triumfoch na Tour de France. Prestupom do zoskupenia CSC sa staral o Sastreho i staršieho Schlecka a Španielovi zaručil dve umiestnenia v najlepšej desiatke. Až v tridsiatke sa mohol naplno prejaviť v novom americkom tíme Garmin, ktorému pomohol zviditeľniť sa hneď od jeho vzniku svojími dvomi prienikmi do TOP 10 na Starej dáme. Okrem toho vychoval aj Bradleyho Wigginsa, ktorý v roku 2009 dosiahol na tomto podujatí tretie miesto. Pri výpočte jeho vytvorených šampiónov končíme pri Ryderovi Hesjedalovi, ktorého na Gire 2012 fantasticky previedol cez všetky hory. Podľa mnohých bol Vande Velde ako jediný schopný ohroziť Lanca Armstronga na začiatku jeho kariéry, ale Armstrongova obrovská ctižiadostivosť urobila z neho „len“ výnimočného domestika.
Nezabudnuteľným zostane takisto David Zabriskie a jeho dynamit v nohách, ktorý dokázal rozpútať pekelnú časovku. Tento strieborný a bronzový medailista z Majstrovstiev sveta v jazde proti chronometru sa stal aj päťnásobným šampiónom USA v ITT, čím sa jednoznačne zapísal do cyklistickej histórie svojej krajiny. Okrem toho sa stal prvým Američanom, ktorý vyhral etapu na všetkých troch Grand Tour. Pamätné víťazstvo dosiahol v roku 2005 počas prológu na Tour de France, v ktorom porazil Armstronga o dve sekundy. Podobne ako mnohí jeho kolegovia z reprezentácie aj on sa v roku 2008 presťahoval do domáceho tímu Garmin, ktorému pomohol etablovať sa vo World Tour.
Tretím americkým cyklistom, ktorý už nevysadne na bicykel, je Levi Leipheimer. S kariérou začínal v US Postal, ale pomerne skoro sa presunul do Európy. Vrchol kariéry dosiahol v rokoch 2007/2008, keď najskôr obsadil tretie miesto na Tour de France a hneď v ďalšej sezóne skončil na Vuelte druhý. Niekoľko posledných rokov kariéry bol úzko spojený s tímami okolo Johana Bruyneela, kde už na tých najväčších pretekoch nedokázal nadviazať na svoje najlepšie výkony, preto sa vždy zhostil úlohy kvalitného domestika. Napriek tomu sa mu ešte trikrát podarilo ukoristiť triumf na Okolo Kalifornie a raz na Tour de Suisse. Keď sa prevalila v minulom roku už spomínaná dopingová kauza, jeho aktuálny tím OPQS s ním rozviazal zmluvu a nový angažmán si nenašiel. Pre útleho vrchára a nebezpečného časovkára to bol trochu trpký záver kariéry.
Cyklistickí patróni
Svet cyklistiky opúšťa aj 37-ročný svetobežník Marco Pinotti. Tento postupom času vyprofilovaný jazdec proti chronometru obliekal dresy mnohých svetových tímov a za najväčší úspech kariéry musí považovať získanie až šiestich talianskych titulov v časovke. Najlepším etapovým umiestnením tohto borca zas bolo tretie miesto na Okolo Romandie. Počas svojej kariéry si vyslúžil patričný rešpekt v pelotóne, čo ho po jej ukončení posunulo do úlohy manažéra v tíme BMC. S patričným rešpektom odchádzal do dôchodku aj Stuart O'Grady, ktorý má na svojom konte neprekonateľných sedemnásť účastí na Tour de France. Avšak po svojej poslednej účasti na najslávnejších pretekoch bol donútený priznať sa k užívaniu EPO v roku 1998, čo zatienilo aj neuveriteľné výkony už 40-ročného Austrálčana na tohtoročnej Tour de France. Typicky agresívny predstaviteľ austrálskej cyklistiky vyhral v roku 2007 Paríž - Roubaix a štyrikrát sa umiestnil v bodovacej súťaži na Starej dáme druhý. Tento urputný bojovník sa po ukončení kariéry môže tešiť, že austrálsky spirit zostáva vo svetovom pelotóne a v čoraz silnejšom prevedení.
Jedni z najtalentovanejších
Bodku za fantastickým účinkovaním v cyklistike dal aj Andreas Klöden, ktorý bol v týchto časoch posledným významným nemeckým pretekárom pre celkové poradie. Jeho forma kulminovala v rozpätí rokov 2004 až 2009, kedy sa dokázal na Tour umiestniť dvakrát druhý a raz piaty. Okrem toho úradoval aj na takmer všetkých európskych World Tour pretekoch, ktoré hrajú významnú rolu pre elitných jazdcov GC. Aj na sklonku kariéry sa dokázal umiestňovať na vysokých priečkach veľkých pretekov, čím len potvrdzoval fakt, že patril medzi najnadanejších cyklistov svojej doby.
V priebehu roka sa potichu rozlúčil aj Denis Menšov. Najlepší ruský pretekár za posledné roky si nedokázal poriadne vyliečiť zranené koleno a pred svojím sezónnym cieľom Giro d´Italia bol nútený ukončiť kariéru. Tá bola mimoriadne bohatá na úspechy, veď dvakrát vyhral Vueltu, raz Giro a na Tour dokázal skončiť druhý. Menšov si ako dlhoročný člen Rabobanku dokázal vybudovať rešpekt silným predstavením v horách a parádnou časovkou, čo ho radilo v rokoch 2005-2010 medzi elitných cyklistov. Skvelá kariéra tohto cyklistu bola zakončená aj skvelým víťazstvom, keď sa mu podarilo na Vuelte v roku 2012 vyhrať predposlednú etapu na Bola del Mundo.
Nenápadní borci a Flecha
Bilancovať na dôchodku už môže aj španielska dvojica Juan Antonio Flecha a Mikel Astarloza. Asi každému bude v pelotóne chýbať Flechova agresivita na klasikách, čím sa úplne vymyká španielskemu cyklistickému diskurzu, alebo jeho urputná, neúnavná snaha prepracovať sa do úniku a bojovať do posledných síl. Flecha bol určite výraznou osobnosťou, ktorú si mnohí fanúšikovia zapamätajú hlavne kvôli jeho cyklistickému štýlu, ale, žiaľ, nie pre zásadný výsledok. Pritom štyrikrát stál na pódiu na Paríž - Roubaix a ďalšie štyri razy mu len tesne uniklo víťazstvo na inej slávnej klasike. Jeho najväčším triumfom tak zostáva etapový skalp na Starej dáme, keď v roku 2003 prekabátil celý pelotón. Baskický vrchár Mikel Astarloza zas vynikal horskou odolnosťou, ale svoje jediné World Tour preteky vyhral v Austrálii v roku 2003 na začiatku kariéry. Postupne sa na mnohých významných podujatiach dokázal umiestňovať v najlepšej desiatke a najcennejším z nich je deviate miesto na Tour de France. V roku 2009 bol odsúdený na dvojročný trest za užitie EPO, pričom doteraz tvrdí, že je nevinný. Po rozpadnutí sa Euskaltelu v tejto sezóne si nedokázal nájsť nový angažmán a s cyklistikou bol tak nútený definitívne skoncovať. Ďalším zaujímavým jazdcom, ktorého už neuvidíme na pretekoch, je Jurgen van de Walle. Tento belgický borec sa zakaždým dokázal plne obetovať pre svojich kapitánov a po jeho odchode len ťažko nahradí tím Lotto-Belisol jeho lojálnosť a podporu.