Lukáš KubišV prostrednej časti talianskej Grand Tour vyčnievali dlhá časovka jednotlivcov a horský víkend. Kým jazda proti chronometru narobila prievan v klasifikácii, dva finiše na vrchole stúpania len udržiavali vytvorenú hierarchiu.
Zatiaľ bola najdôležitejšia časovka
Individuálna časovka končiaca v meste Barolo bola veľkou výzvou pre čistokrvných vrchárov, aby čo najviac eliminovali svoje straty, a pre univerzálnych jazdcov typu Evans dobrou príležitosťou na zveľadenie náskoku. V konečnom dôsledku mohli byť po nej spokojnejší vrchári, pretože v skupine favoritov ohraničenej Evansom a Aruom sa vytvorili rozdiely len v rozpätí osemdesiatich sekúnd, čo bola pre Majku, Pozzoviva, Quintanu vynikajúca správa. Z tohto koloritu sa však úplne vymykal výkon Rigoberta Urána, ktorému sa podarilo predviesť životnú jazdu proti chronometru, po ktorom sa usadil na čele priebežnej klasifikácie so značným odstupom. Jazdec tímu OPQS sa výborne pripravil na túto previerku, ktorá sa stala v druhom týždni nielen jeho osobným vrcholom.
V kopcoch bez zbytočných útokov
Individuálna časovka potom vytvorila medzi pretekármi prvé smerodajné poradie, ktorému začal kraľovať Rigoberto Urán. Nasledujúce dve horské etapy však mali dostatočný potenciál, aby popreli túto hierarchiu. Lenže ponúkané záverečné stúpania najväčší favoriti nevyužili na napínavý vrchársky koncert, ktorý sa tak odohral v komornom prostredí. Akoby chceli samotní pretekári skrotiť prílišné očakávania cyklistickej verejnosti, ktorá túži vidieť na každom kopci strhujúci súboj, pretože tá si v mnohých prípadoch neuvedomuje mimoriadnu náročnosť tretieho týždňa, kde stále striehne horská časovka, tri finiše na vrchole stúpania a Zoncolan.
Možno aj preto sa ani jednému z nich nechcelo zapnúť motor na plný plyn, aby dostal svojich súperov pod veľký tlak. Namiesto toho sa až do posledných kilometrov jazdilo konzervatívne, každý jeden kontroloval toho druhého, a aj keď sa na záverečných úsekoch títo pretekári rozdelili, medzery v cieli nedosiahli vysoké hodnoty. Ale aj tak v skrytosti napovedali o momentálnej výkonnosti jednotlivých borcov.
Hrdý Urán v ružovom drese
Spomedzi nich bol asi najväčšou záhadou ružový dres na pleciach Rigoberta Urána. 27-ročný cyklista totiž predviedol v časovke fantastický výkon, ale v dvoch horských etapách ani raz nedorazil do cieľa v prednej skupine najsilnejších pretekárov. Napriek tomu si vždy udržiaval optimizmus a bol spokojný s predvedeným výkonom. Podľa vlastných slov ho úsilie v časovke stálo veľa síl, na čo doplatil počas víkendu venovanom Pantanimu.
Jeho doterajšie vrchárske predstavenia možno chápať ako mimoriadne skúsený prístup k obrane ružového dresu, ale na druhej strane môžu vyjadrovať aj pochybnosti, prečo toľká obranná 
jazda, keď sa na kopci cítil tak dobre? Momentálny líder pretekov tak na stúpaniach niekedy vyzeral, že nevie, ako sa má správať. Ak mal dobré nohy, tak by určite nepustil preč Quintanu, ktorý počas dvoch dní na neho nazbieral 40 sekúnd. Ak tie nohy skutočne mal, ale kalkuloval a šetril sa na ďalšie etapy, Giro mu to môže v rozhodujúcich fázach spočítať. Len v treťom týždni zistíme, ako na tom Urán skutočne je, ale maglia rosa nedáva pretekárom len krídla, ale svojou ťarchou môže pre mladých jazdcov v kopcoch pôsobiť aj ako olovená vesta.
Vyrovnané šance, malé rozdiely
Tieto starosti po časovke stratil Cadel Evans, ktorý v nej vôbec nerátal, že ho spomínaný Kolumbijčan môže tak pokoriť. Pritom z ostatných favoritov bol najlepší, ale ani tie časové rozdiely už neboli to, čo v minulosti. Ešte viac nespokojný so svojími výkonmi musel byť počas víkendu, keďže ani raz nedokázal zostať s najlepšími až do samého konca. Vyzerá to tak, akoby skúsený Austrálčan v kopcoch prestával stíhať s mladšími súpermi, ale bolo by veľkou chybou ho predčasne odpisovať. Evansov nezlomný charakter totiž ešte nedostal príležitosť ukázať sa vo veľmi tvrdých etapách, ktoré sú práve teraz na rade.
Takmer na sto percent môže byť spokojný Domenico Pozzovivo, ktorý bol najskôr najaktívnejším pretekárom na kopcoch, ale v Montecampione sa ani on nevyhol slabšej chvíľke, keď sa nedokázal udržať v prednej skupine. Toto malinké zaváhanie sa odohralo práve na veľmi dlhom stúpaní, ktoré je považované za jeho slabinu. Napriek tomu to bol on, ktorý sa ako jeden z mála nebál atakovať a zbierať na svojich konkurentov sekundy. Cesta na vysnívané pódium je ešte dlhá, ale príležitostí na dôležité útoky je dostatok. Pohodlne sa zatiaľ v kopcoch prezentoval aj Rafal Majka, ktorý zaujal hlavne svojím pokojom. Výborná časovka ho dostala na tretiu priečku, ktorú si v horských etapách bude chcieť silou-mocou udržať, pretože doteraz vyzeral na stúpaniach veľmi dobre. Aktuálna forma a silná tímová podpora to môžu zariadiť.
Wilcovi Keldermanovi sa zas nepodarilo získať značný čas na svojich súperov v časovke, ale tento plán zatiaľ suplujú výborné lezecké schopnosti. Jazdec tímu Belkin bez výraznej pomoci svojich spolujazdcov sa na stúpaniach stále pohyboval na predných priečkach, na Orope sa ako jediný pustil za Pozzovivom a Quintanom, a aj keď ich nedobehol, ukázal zdravé sebavedomie a potrebné nohy. Pre tohto mladého cyklistu však bude tretí týždeň veľkou školou cyklistiky. V záverečnej tretine podujatia budeme zvedaví aj na výkony Fabia Arua, ktorý dal rýchlo zabudnúť na Scarponiho. Talentovaný domáci borec sa popasoval s časovkou a na stúpaniach patril k tým lepším, na Montecampione bol dokonca najlepší. Ak sa mu podarí zatlačiť únavu do úzadia, nový taliansky hrdina bude na svete.
Referenčný bod Quintana
S veľkou nádejou vstupuje do záverečných dní Nairo Quintana, ktorý sa však potrebuje dostať na svoju top úroveň, aby sa v poradí posunul na najvyššiu priečku. Záblesky predviedol na Orope a Montecampione, kde dorazil do cieľa úplne vpredu a za sebou nechal Evansa a Urána. Tešiť ho môže aj to, že vždy sa pri ňom udržal niekto iný a že teda je schopný robiť rozdiely. Quintana bude v kopcoch už iba lepší a jeho súperi sa musia začať báť aj jeho spolujazdcov. Pravdepodobne len kvôli jeho zdravotným komplikáciám vrchárska mašina Movistaru doteraz odpočívala.
Počas spomínaných dvoch záverečných stúpaní totiž Quintana vôbec nevyužíval svojich kolegov, len sa viezol medzi favoritmi a čakal, čo sa stane. Avšak so zlepšujúcou sa formou lídra sa do hry určite dostane aj jeho tímová úderka, ktorá môže v nasledujúcich horských dňoch pripraviť konkurencii také chvíle, aké ešte nezažili. Profilová náročnosť etáp umocnená rýchlym tempom tak bude na pretekárov klásť iné vrchárske požiadavky ako doteraz, preto sa v treťom týždni môže stať čokoľvek a každý jazdec bude musieť ešte tvrdo bojovať o svoju pozíciu.