Lukáš KubišNáročná selekcia počas horských dní vyprofilovala na Gire skupinu najsilnejších jazdcov, medzi ktorými vyčnieval Nairo Quintana, ale za ním sa odohrával napínavý vyrovnaný súboj.
Nairo Quintana. Možno si ani sám nepredstavoval, že cesta za víťazstvom bude taká komplikovaná. Prvé dve tretiny podujatia vôbec neprebiehali podľa jeho predstáv, ale vedomý si svojej ohromnej sily v kopcoch nestratil nádej a bojoval až do samého konca. Prvú časovú stratu nabral už v tímovej časovke, ťažko sa doudieral v katastrofickej šiestej etape, najhoršie obišiel v časovke jednotlivcov, kde spolu s Aruom dosiahli s favoritov najslabšie časy, a okrem toho ochorel. Dobré nebolo ani to, že na Orope a Montecampione potom dokázal vymazať zo svojho manka len sekundy, aby svoje fyzické a psychické možnosti naplno preukázal v treťom týždni.
Kľúčovou pre jeho víťazstvo bola kráľovská etapa so Stelviom. Quintana nelamentoval nad ukrutnými podmienkami a po prejazde týmto priesmykom pokračoval v jazde maximálne 
koncentrovaný, akoby sa nachádzal niekde na Malorke. Kým ostatní favoriti v kútiku duše túžobne očakávali prerušenie pretekov, odhodlaný Kolumbijčan ich čoskoro vrátil do tvrdej reality, a potom sa mu podarilo predviesť na Val Martello jeden zo svojich špeciálnych vrchárskych kúskov. Akékoľvek pochybnosti o svojej pozícii na čele pretekov rozprášil v horskej časovke, kde jeho súperi dopadli rovnako, takže maglia rosa a najsilnejší pretekár podujatia sa mohli spoločne postaviť na slávnostné pódium v cieľom meste Terst.
Eusebio Unzue dookola opakuje, že na Quintanovi je neuveriteľná schopnosť regenerácie. Preto bol v minulom roku na Tour de France v treťom týždni najsilnejším pretekárom a podobný kúsok predviedol aj tentoraz. Nikto nepochyboval o jeho lezeckých dispozíciách, s ktorými sa môže porovnávať len veľmi málo cyklistov, ale na Gire ukázal aj ohromnú psychickú odolnosť. Ani jeden problém ho nezlomil, stále veril, že vo svojom top stave má šancu zvrátiť preteky. Po takomto víťazstve bude jeho sebavedomie ešte vyššie, pretože sa naučil, ako vyhrať zdanlivo stratené preteky. Ideálna symbióza psychických a fyzických síl neuveriteľného kolumbijského zjavenia tak môže v priebehu nasledujúcich rokov demoralizovať ostatných pretekárov.
„Prežívam obrovskú radosť, nemám slová, ako ju vyjadriť. Vnútri cítim obrovské emócie. Je skutočne úžasné vidieť toľkých ľudí oslavovať - medzi nimi sú Taliani, Kolumbijčania a moja rodina. Som dobrý vrchár a na Gire išli veci v podstate dobre, keď sa pozriem na môj zdravotný stav, ale boli tu určite rovnako rýchli jazdci ako ja, ktorí majú viac skúseností. Preto musíme tvrdo pracovať každý deň, aby sme ich mohli porážať.“
Rigoberto Urán. Prvý Kolumbijčan, ktorý mal oblečený ružový dres, ktorý mu však nakoniec uchmatol iný kolumbijský jazdec. Na Uránovi sme mohli pozorovať know-how belgického tímu OPQS. Jeho najväčšou zbraňou bola totiž jazda proti chronometru, kde už v tímovej časovke získaval sekundy, ale ozdobou jeho účinkovania na podujatí bola tá individuálna, v ktorej doslova exceloval. Na druhej strane však bolo jasne vidieť, že OPQS nemá dostatočné skúsenosti s jazdou na celkové poradie, pretože akoby Urán netušil, ako má obraňovať ružový dres na Orope a Montecampione.
Dvadsaťsedemročný borec sa totiž nevedel rozhodnúť, či má strážiť Quintanu, pred ktorým mal vysoký náskok, alebo sa zamerať na Evansa, ktorý bol v jeho blízkosti. Práve toto bol rozdiel medzi ním a neskorším víťazom podujatia, pretože Quintanova vôľa bola v kopcoch oceľová. Aj tak však musí byť Rigoberto Urán spokojný so svojím výsledkom, lebo obhájenie druhého miesta na Gire svedčí o vysokých kvalitách, ale tentoraz bol však celkový triumf veľmi blízko. Okrem toho sa mohol spoľahnúť aj na vysoko nadštandardné výkony svojich spolujazdcov. Po výraznom zlepšení časovkárskych schopností sa mu otvára cesta aj na Tour de France, kde na rovinatejšej časovke a s tempárskymi kopcami môže nájsť ideálne miesto pre svoj štýl cyklistiky.
„Giro bola skvelá skúsenosť. Počas troch týždňov sme boli konzistentní a dosiahli sme pódium. Po výbornej tímovej časovke prišli na rad etapy, kde sme museli správnou taktikou šetriť energiu, aby sme sa dostali na individuálnu časovku v dobrej pozícii. Tá časovka bola kľúčovým momentom, budem mať skvelé spomienky, ako som získal maglia rosa. Potom sme sa spoliehali na obranu vedúcej pozície, ale po Stelviu sme ju stratili. Bojovali sme až do konca a môžeme byť hrdí na druhé miesto. Quintana je právoplatný víťaz.“
Fabio Aru. Nový taliansky hrdina objavil svoje možnosti. Na podujatie nastúpil ako jeden z dvoch lídrov Astany, avšak bez výsledkového tlaku. Keď Scarponi po šiestej etape stratil šancu na dobré umiestnenie, Fabio Aru sa stal pre kazašský tím jasnou jednotkou. Dvadsaťtriročný jazdec potom po individuálnej časovke naplno rozbalil svoje lezecké schopnosti a vyhral etapu končiacu na Montecampione a definitívne sa etabloval medzi najsilnejšími pretekármi. Skvelým predstavením sa prezentoval aj v horskej časovke, kde ako jediný dokázal Quintanovi dýchať na chrbát.
Po minuloročných výborných výkonoch na Gire tentoraz dostal štatút chráneného jazdca a vedenie tímu bolo zvedavé, ako si poradí s touto situáciou a aké budú jeho výkonnostné limity. Aru potom ako jeden z mála cyklistov jazdil počas troch týždňov konzistentne a ku koncu pretekov jeho výkony neklesali, práve naopak, čo ukázal v horskej časovke. Okrem toho priniesol do záveru ťažkých etáp mladícku dravosť, pretože sa nebál atakovať a chcel byť aktívny. Pódium na Gire je pre tak mladého pretekára výborným vstupom do kariéry, po ktorom určite dostane v Astane tie najlepšie podmienky, ako naďalej rozvíjať svoje schopnosti.
„Nikdy som nemyslel na celkové víťazstvo. Bol som prekvapený a zároveň šťastný, že som sa pohyboval medzi najlepšími pretekármi. Vždy som sa snažil ísť naplno, ale zároveň som poznal svoje limity. V minulom roku som sa tu naučil veľmi veľa, teraz som urobil míľový krok dopredu. Získal som znovu ďalšie skúsenosti, pretože som si musel poradiť s náročnými situáciami.“
Pierre Rolland. Po niekoľkých účastiach na Tour de France sa po minuloročnom sklamaní na francúzskych cestách rozhodol vycestovať na taliansku Grand Tour a urobil veľmi dobre. Rolland sa totiž na stúpaniach prezentoval nezáväznou cyklistikou, keď sa snažil aktívne jazdiť počas celého podujatia a z pôvodných zadných pozícii v klasifikácii sa dokázal prepracovať až na štvrté miesto. Najlepší výkon predviedol v kráľovskej etape, keď sa za Stelviom udržal s Quintanom, a v horskej časovke, kde skončil na štvrtej pozícii. Francúzsky cyklista bol znovu silný v kopcoch, nemal vyslovene zlý deň a výborné služby mu odvádzal Romain Sicard. Po zaslúženom odpočinku sa chystá pretekať aj na Starej dáme, etapové víťazstvo by určite odčinilo len tesne uniknuté pódium na Gire.
Domenico Pozzovivo. Útly taliansky cyklista veľmi túžil po mieste medzi najlepšími tromi, ale konkurencia bola až príliš dobrá. Pritom Pozzovivo odštartoval podujatie veľmi odhodlane, Ag2r 
udával tempo na prvých kopcoch a ich líder sa snažil zbierať sekundy. Aj časovku jednotlivcov zvládol výborne, no v druhej polovici pretekov prechladol a už nemal dostatok síl, aby sa prepracoval na vyššie pozície. Bola to škoda, lebo Pozzovivo chcel so svojím tímom kontrolovať etapy. Na záverečných dlhých kopcoch potom nemal dobrú príležitosť využiť svoju akceleráciu, ale na druhej strane nikdy nevypadol zo skupiny najsilnejších vrchárov. Pokiaľ bol čerstvý, podával spoločne so svojími spolujazdcami sympatické výkony, dlho sme nevideli tím Ag2r taký silný v kopcoch. Na Gire Pozzovivo všetkých presvedčil, že patrí medzi najlepších vrchárov v súčasnom pelotóne.
Rafal Majka. Po minuloročnom prelomovom výsledku sa mu podarilo obhájiť svoje výkony, a keby nemal v závere zdravotné komplikácie, jeho umiestnenie mohlo byť ešte vyššie. Majka ako čistý lezec presvedčil v kopcoch o svojich kvalitách, v zradných úvodných etapách sa o neho zas výborne staral jeho skúsený tím. V horských etapách neváhal poslať svojich spolujazdcov udávať tempo na čelo skupiny favoritov, pretože má rád stabilný rytmus. Aj keď v samotných záveroch týchto dní potom nestačil reagovať na zrýchlenie výbušných cyklistov, jeho straty boli minimálne. Poľský jazdec je veľkým prísľubom do budúcnosti pre celok Tinkoff-Saxo, ktorý môže popri Rogersovi a Contadorovi načerpať potrebné skúsenosti.
Wilco Kelderman. Talentovaný holandský pretekár, ktorý sa presvedčil o svojich schopnostiach. Kelderman je ďalší z novej generácie cyklistov, ktorá sa začína objavovať na Grand Tour. Pritom 23-ročný jazdec nie je klasickým vrchárom, ale univerzálnym cyklistom z holandskej školy, ktorý sa môže spoľahnúť na výbornú časovku. Pretože tá tohtoročná na Gire nebola pre časovkárskych špecialistov, Kelderman si svoju siedmu priečku musel vydobyť predovšetkým v kopcoch, kde bol veľmi dobrý. Tam sa síce niekedy pohyboval ako osamelý vlk bez tímovej podpory, ale jeho výkony presne zapadli do vyrovnanej skupiny favoritov. Aj on predviedol mladícku dravosť, útoky v záveroch etáp, nesnažil sa len tak viesť medzi favoritmi. Na Zoncolane sa mu nakoniec podarilo predbehnúť Evansa, čím akoby vystriedal jednu generáciu za druhú.
Cadel Evans. Po skvelom štarte do podujatia, kde by sa podľa jeho výkonov mohla vyučovať pozičná jazda v pelotóne v prvom týždni na Grand Tour, s príchodom horských etáp však vypršal z jeho prejavu víťazný spirit. Na stúpaniach jednoducho nestačil z mladšími súpermi a takmer po každej etape sa prepadal nižšie. Udržanie sa v Top 10 na takomto náročnom podujatí určite nie je zlým výsledkom, ale pre bývalého víťaza Tour de France to istotne nie je naplnenie cieľa. Pred nasledujúcimi podujatiami musia byť tieto výkony pre Cadela Evansa varovným mementom.
Ryder Hesjedal. Pred Girom sa jeho meno medzi favoritmi spomínalo azda len zo zdvorilosti kvôli jeho nečakanému triumfu z roku 2012. Keď musel podujatie opustiť
Daniel Martin, tím Garmin-Sharp hovoril o dosiahnutí čiastkových úspechov, vtedy nikto nepočítal s tým, že Hesjedal môže preraziť do najlepšej desiatky. Najskôr sa tento kanadský jazdec ukazoval v únikoch a v klasifikácii sa posúval čoraz vyššie. Akonáhle prišli na rad ťažké horské etapy, jeho výkony stúpali a až sa v treťom týždni po premrznutej kráľovskej etape zaradil medzi najlepších. Preto sme mohli znovu vidieť jeho urputný boj na kopcoch, tentoraz v pozitívnom zmysle. Ako zabudnutý cyklista sa dokázal vrátiť v dobrom svetle na miesto, kde prežil najkrajšie chvíle svojej kariéry.
Robert Kišerlovski. Chorvátsky jazdec si môže spokojne vydýchnuť, pretože na Gire dosiahol svoj najlepší výsledok kariéry. Ako čistý vrchár síce zaostal v časovke, ale jeho výkony v kopcoch sa podobali na tie, ktoré na minuloročnej Vuelte predvádzal pre Chrisa Hornera. Prvýkrát sa ocitol v úlohe lídra tímu a prienik medzi najlepších jazdcov na tak ťažkom podujatí je dobrou vizitkou. Aj keď asi nikdy nebude vyhrávať veľké etapové preteky, určite bude patriť medzi stabilných vrchárov.