Lukáš KubišNičiteľ favoritov. Talianska Grand Tour jednoducho nemá zľutovanie s najväčšími favoritmi pretekov. V minulom roku doplatili na jej výnimočnosť po svojich veľkých triumfoch Bradley Wiggins a Ryder Hesjedal, tentoraz zničila ambície Danielovi Martinovi a Joaquimovi Rodríguezovi. Hlavne pre španielskeho jazdca to bola obrovská tragédia, lebo jeho veľká túžba vyhrať trojtýždňové podujatie stratila jednu z posledných možností. Pritom Purito by bol možno jediným zo zúčastnených favoritov, ktorý by sa vyrovnal Quintanovi v kopcoch. Špeciálny tréning v nadmorskej výške dávali Rodríguezovi nádej, že môže pokoriť Giro, ale pohroma zo šiestej etapy mu vystavila nepríjemné stop.
Ešte ironickejšie sa toto podujatie zahralo s Danom Martinom, ktorého odvážne plány zamietlo hneď v prvej etape, po niekoľkých kilometroch a v domácom prostredí. Írsky bojovník chcel prísť do Talianska naplno rozvinúť svoj potenciál Grand Tour jazdca, ale Giro s tým nesúhlasilo. Našťastie, pred sebou bude mať ešte dostatok príležitostí, ako si udobriť túto taliansku pýchu.
Tvorca prichádzajúcich hviezd. Giro však nielen berie ambície, ale aj vyberá budúce hviezdy. V ostatnej sezóne ukázalo prstom na Carlosa Betancura a Rafala Majku, v tomto ročníku objavilo 
obrovský potenciál ďalších cyklistov, pre ktorých bolo najdôležitejším to zistenie, že dokážu zvládnuť aj obrovskú trojtýždňovú záťaž. Poľský pretekár tímu Tinkoff-Saxo sa za minuloročnú dôveru odplatil rovnako dobrým výkonom, ktorý ho už posúva ďalej, ako len do skupiny talentov. Fantastickou cestou na pódium 23-ročného Fabia Aru ukázalo Giro prívetivú tvár pre nového domáceho hrdinu, ktorý si ako jazdec silnej cyklistickej krajiny týmto výsledkom zabezpečil svoju budúcnosť. Len si musí dať pozor, aby jeho kariéra postupne nevyhasínala ako niektorým jeho krajanom.
Wilco Kelderman takisto neodmietol možnosť preniknúť medzi najlepších jazdcov ročníka, z čoho môže v budúcnosti čerpať len benefity. Zaradiť sem musíme aj Juliána Arredonda, ktorý pád zo šiestej etapy využil na zisk vrchárskej súťaže a objavenie ďalšieho lezeckého čarodejníka z Kolumbie. A Nairo Quintana bol, je a bude osobitnou kapitolou.
Pády a dráma prvého týždňa. Kto chce uspieť na Gire, musí prekonať úvodné dni bez ujmy. Aj zdanlivo jednoduchá, suchopárna etapa na tomto podujatí sa môže rozčeriť do nevídaných rozmerov. V nervóznom pelotóne sú kolízie a pády, žiaľbohu, pravidelnou súčasťou veľkých pretekov, no iba Giro ich vie rozvinúť do kolosálnych rozmerov. Hromadný pád v piatej etape pripomínal biblickú katastrofu, ktorá bola pre mnohých cyklistov nespravodlivým trestom. Nemyslíme len na krutú definitívu pre ruský tím Kaťuša, ale aj na výpadok z bojov o celkovú klasifikáciu Scarponiho, Cunega, Niemieca, Rocha, či obrovský lazaret a skryté bolesti v pelotóne, ktoré ovplyvnili niekoľko nasledujúcich etáp.
Ale Giro aj tak musíte milovať. Ani pády, ani dážď, ani sneh, ani nevyspytateľné dni či dokonca náhoda nikdy neoslabia jeho povesť. Áno, Giro je emotívne, ale keď sa v poslednom týždni objavia vysokohorské etapy plné krásnych a napínavých útokov, nielen domáci tifosi začnú doslova šalieť. Montecampione, Val Martello, Gavia, Stelvio, Cima Grappa alebo Zoncolan kládli síce na jazdcov extrémne požiadavky, ale na ktorých iných pretekoch by nebolo o víťazovi rozhodnuté ani pri náskoku troch minút po polovici pretekov? Na Tour de France by mohol priebežný líder už dať vyrábať žlté dresy so svojou víťaznou podtlačou, ale Giro má výrazne dramatickejšie cítenie. Samozrejme, unikátnym príkladom bola Quintanova cesta na samotný vrchol, ale v závere podujatia si dokázali svoju pozíciu vylepšiť aj Fabio Aru a Wilco Kelderman. Ťažko nespomenúť ani Rydera Hesjedala a Pierra Rollanda, na ktorých sa po prvom týždni už akosi pozabudlo, ale oni mali stále možnosť prepracovať sa na veľmi významné pozície.
Potrebuje cyklistika safety car? Zaujímavosťou v tomto ročníku bolo, že až trikrát sa spomínalo slovo neutralizácia. Najskôr to bolo v nevinnej štvrtej etape, ktorá mala končiť okruhmi v meste Bari, keď pretekári odmietli naplno súťažiť, pokiaľ nepreveria bezpečnosť trasy. Organizátori im nakoniec kvôli mokrým cestám vyhoveli a pristúpili na kompromis, ktorý vyhovoval aj šprintérom, aj jazdcom na GC. Druhý prípad sa stal o dva neskôr, keď spomínaný bezprecedentný pád zabrzdil celý pelotón okrem ôsmich borcov, medzi nimi však bol ružový dres a jeden hlavný favorit na víťazstvo. Aj tento moment vyšumel bez veľkých diskusii. A potom prišlo to Stelvio.
Nech bol výsledok tej etapy akýkoľvek, klesanie z najvyššieho bodu celých pretekov odhalil veľkú medzeru v pravidlách UCI, ktorá sa týka bezpečnosti jazdy na bicykli. Už pred štartom niektorí borci krútili hlavou nad predstavou, že v takom otrasnom počasí musia normálne pretekať. Organizátori však nemali veľmi na výber, pretože druhýkrát po sebe zrušiť kráľovskú etapu nie je dobrý marketingový ťah. Navyše fanúšikovia vždy chceli a chcú v programe tieto kopce, preto pre pretekárov nebola cesta späť. A práve na tento moment narážalo aj spoločné vyhlásenie poškodených tímov, ktoré okrem časovej penalizácie Quintanu a spol. žiadalo od UCI, aby do pravidiel jasne zakomponovala pravidlá o bezpečnosť jazdy na riskantných cestách. A teda, aby samotní pretekári neboli tí, ktorých názor je v zozname na poslednom mieste.
Orica rules. Jeden cieľ lákal austrálsky celok v tejto sezóne viac ako iné - vyhrať na Gire tímovú časovku a získať maglia rosa. V Belfaste sa im to podarilo a až do ôsmej etapy sa stali vodcami 
pelotónu. Ich tempárska sila potom zabezpečovala hromadné dojazdy, skvelé chvíle však prežili pri dvoch ďalších víťazných etapách. Najskôr Michael Matthews predviedol perfektný výkon, keď sa udržal v stúpaní na zadnom kolese Cadela Evansa a len potvrdil, že zďaleka nie je iba špurtérom, ale aj veľká konkurencia pre Petra Sagana na Tour de France. Pieter Weening zas ukoristil horskú etapu, čo bolo pre tento tím novým zážitkom. Ale Giro nemá rado vystatovanie, preto po mimoriadne úspešnom účinkovaní im sťažilo cestu do konca pretekov, a aj keď dorazili do cieľa iba s dvomi pretekármi, pozitívne pocity museli nadmieru prevládať v krajine protinožcov.
Úloha pro-kontinentálnych celkov. Ich samozrejmú aktivitu v jednotlivých etapách tentoraz Giro odmenilo tromi víťazstvami, ktoré však uchmatol iba tím Bardiani. Canola, Battaglin a Pirazzi premietli svoju účasť v únikoch do víťazného hetriku, za ktorým sa ukrývala ochota a odvaha stráviť predlhé kilometre tvrdou prácou pred pelotónom. Atakovať, robiť šou a neviesť sa v pelotóne sú hlavnými znakmi pro-kontinentálneho tímu, ktorý chce dostať divokú kartu na Grand Tour, a tým pádom zvýšiť záujem svoj celok. Bardiani má tento problém určite vyriešený.
Dvojnásobní víťazi etáp. Diego Ulissi ako prvý postavil na nohy domácich priaznivcov. Triumf na kopci Viggiano presne vyhovoval jeho schopnostiam, no víťazstvom na Montecopiolo len pripomenul, že nie je iba špecialistom na klasiky ardenského typu, ale že v budúcnosti môže určite bojovať aj v celkovej klasifikácii. A jeho predstavenie v časovke jednotlivcov znieslo tie najvyššie kritéria. Michael Rogers po dopingovom omilostení nemal pred Girom najazdených veľa kilometrov, ale napriek tomu si dokázal na podujatí nájsť svoje miesto. Najskôr skúsene využil ostýchavosť favoritov a sólovou jazdou im ukradol triumf. No mimoriadne pútavý bol hlavne na Zoncolane, kde ako trojnásobný majster sveta v časovke ovládol jedno z najťažších stúpaní a urobil tak obrovskú radosť nielen sebe, ale aj prešťastnému Olegovi Tinkovovi.
Bodovacia súťaž pre francúzskeho buldoga. Do predchádzajúcej kategórie môžu patriť aj Nacer Bouhanni a Marcel Kittel, ale oni súťažili na inom cyklistickom poli. Nemecký šprintér perfektne vstúpil do podujatia dvomi manifestačnými víťazstvami, ktoré mohol asi ťažko niekto zastaviť. Veľkým prekvapením potom bolo, že musel z pretekov tak skoro odstúpiť. Konkurencia si ale určite vydýchla. Práve Nacer Bouhanni najlepšie využil ponúknutú šancu, keď tromi víťazstvami a ziskom bodovacej súťaže konečne výsledkovo prenikol medzi najlepších šprintérov.