Vysiela Šport RTVS
V práve vrcholiacej sezóne cyklokrosu Vám predstavíme naozaj kultový kúsok firmy Alan. Alan je talianska spoločnosť založená v roku 1972 majiteľom Falconim Lodovicom. Značku vymyslel podľa počiatočných písmen svojich detí Alberto – AL a Annamaria – AN. Tak vznikla spoločnosť, ktorá výrazne ovplyvnila smerovanie vývoja cyklistických rámov. Do cyklistického kolotoča prišiel s jasnou víziou použitia hliníkových zliatin vo výrobe rámov. Hliníkové zliatiny sa už bežne používali pri cyklistických súčiastkach, no rámy, ako základ bicykla, však zostávali vyrobené z osvedčených oceľových trubiek, väčšinou Reynolds a Columbus. V roku 1972 prišla firma Alan s prvými prototypmi rámov z hliníkových trubiek zo zliatiny používanej vo vesmírnom priemysle vlepovaných do závitu hliníkových spojok originálnou technológiou. Motivovala aj ďalších. Predovšetkým francúzsky konglomerát Ateliers de la Rive a Angenieux-CLB, ktorý vyvinul rovnako legendárny rám Vitus 979, ktorý sa predával viac ako desaťročie pod značkami takmer všetkých francúzskych výrobcov (Peugeot, Motobecane, Gitane alebo originálny Vitus 979). Prvý kus Vitusu z duralinoxovej zliatiny 5083 hliníka a magnézia uzrel svetlo sveta však až v roku 1978 a viac prenikol najmä do cestnej cyklistiky zásluhou Seana Kellyho, ktorý prehlásil, že to bol najlepší rám, na akom kedy jazdil. Vlastnosti Vitus 979 a Alan boli veľmi podobné.
Talianska firma Alan však patrí k absolútnym priekopníkom na tomto poli a svoje najväčšie úspechy získala práve v cyklokrose, aj keď rámy Alan vyrobené rovnakou technológiou jazdil napr. cestný profitím Teka s Thevenetom, Parrom, Luchiom Herrerom či Kuiperom. Firma Alan neskôr začala podobnú prácu s karbónovými trubkami z vlákien Torayca vlepovanými do rovnakých hliníkových spojok už v roku 1977! Predstavenie karbónového rámu s hliníkovými spojkami na výstave v Paríži roku 1976 spôsobilo doslova senzáciu a začala sa masová výroba.
Aj napriek legende Alanu, mnohí o výhodách, resp. nevýhodách hliníkového rámu lepeného do spojok oproti klasickej oceli diskutovali. Hliníkový rám je relatívne mäkší v krute, no jazda na ňom je neuveriteľne pohodlná. Nezanedbateľnou výhodou bola nižšia váha oproti dovtedajším oceľovým konštrukciám. Práve v cyklokrose si pre tieto vlastnosti získal nevídanú obľubu a istú dobu ho sedlali takmer všetci svetoví cyklokrosári na čele s majstrami sveta Litobonom, Zweifelom, Thalerom, Klugem, Šimúnkom, Pontonim, či našim Ondrejom Glajzom. Väčšia časť československej reprezentácie rovnako sedlala Alany ako absolútnu svetovú novinku a získavala medaily vo všetkých kategóriách na Majstrovstvách sveta. Ziskom 21 titulov Majstra sveta v cyklokrose sa nemôže pochváliť žiadna iná značka, keď počet medailí je takmer desaťnásobný. Alan funguje i dnes a rovnako ako v minulosti si razí svoju cestu originálnych hliníkovo-scandiových a hliníkovo-karbónových modelov zo špeciálnych ergalových zliatin.
Náš kus bol poskladaný z kultových materiálov, podľa predlohy Danielle Pontoniho. Práve tento taliansky pretekár preferoval hliníkový model pred síce ľahším, no mäkším karbónovým modelom a bol veľkým propagátorom kolies Spinergy, ktoré tiež patria k legendám. Náš rám sa našiel v Anglicku a na Slovensko sa dostal ešte v pôvodnom mastnom papierovom obale s originálnym výrobným štítkom ako nový kus. Jednoduchosť spracovania je nádherná. Rám je po vlepení do spojok len prelakovaný bezfarebným lakom, ktorý na slnku dodáva nádherný lesk a zmenu farieb hliníkového podkladu lámaním svetla. Všetky potrebné úchyty, zadné vedenie lanka, vedenie bowdenov zadného i predného prehadzovača vrchnou rámovou trubkou, ako je to v cyklokrose zvykom, je riešené nitovaním rovnako ergalových úchytov.
Zaujímavé sú aj rôzne drobnosti, ako na zadnej stavbe odľahčené koncovky vidlice, ktoré sú z rovnakého materiálu. Rovnako unikátom bola rovnakou technológiou lepená predná vidlica s hliníkovými koncovkami, čo bolo na danú dobu naozajstným unikátom.
Rám pri jazde zo sedla a tvrdej akcelerácii budí známky trošku väčšieho krútenia v oblasti stredu, no jazda po teréne je naozaj oveľa pohodlnejšia. Na ceste pri jazde v sedle rám ponúka výborný pocit z jazdy, ktorý dnešné karbónové modely majú problém dosiahnuť. Rám bol osadený sadou Shimano Dura-Ace 7400, ktorá bola predstavená v roku 1984. V dobe svojho predstavenia vzbudila veľký záujem, pretože bola naozaj skvele spracovaná. Prehadzovač radil neuveriteľne presne a sada mala prvé polohovacie radenie. Pre naše cyklokrosové účely však bola použitá radiaca páčka bez polohovania, ktorá sa v cyklokrose častejšie používala, pre časté zašpinenie v blate a špine. Odstránením polohovania dokázal pretekár citlivým zaradením naštelovať správny prevod aj v prípade, že z dôvodu veľkej špiny na prehadzovači indexové radenie nemuselo pracovať presne. Samozrejme radiaca páčka je na konci riadítok, aby pretekár pri prehadzovaní nemusel prechytiť z riadítok. Rám je na takýto spôsob radenie uspôsobený. Mnohí pretekári volili dvojprevodník, no v našej modifikácii sú v tom čase rovnako bežné kryty reťaze na jednoprevodníku s počtom 39zubov. Pri jednoprevodníku bolo bežné, že radiacu páčku pretekári volili buď na ľavej, z dôvodu zachovania voľnej ruky na zadnej brzde, či klasicky na pravej strane, podľa vlastného uváženia.
Zaujímavosťou sú aj použité pedále z dielne rovnako japonského Suntour, model Cyclone, ktoré sa používali často pre väčšiu základňu pre širšie cyklokrosové tretry. Namontované sú aj široké plastové klipsne, ktoré sa používali začiatkom deväťdesiatych rokov a do cyklokrosu prenikli z novotvoriaceho sa MTB. Brzdenie zabezpečujú cantileverové brzdy Dia Compe. Boli o niekoľko gramov ľahšie ako Shimaná, preto boli častou voľbou cyklokrosárov, ktorým nikdy nešlo o veľké brzdenie, skôr pribrzďovanie. Ich funkčnosť oproti dovtedajším Mafacom, alebo Weinmannom, je však úžasná. Rovnako zaujímavé je štelovanie predpätia pružiny pomocou kontra matice nezávisle od uchytení na ráme. Naozaj funkčné a dômyselné riešenie, ktoré je veľmi originálne a umožňuje štelovanie predpätia veľmi presne vo väčšej miere ako klasická štelovacia skrutka Shimana, alebo staršie posúvanie struny v dierke, či jej manuálne zohýňanie u Mafacov.
Zadný prehadzovač a brzdové páky Shimano Dura-Ace 7400 si naozaj zaslúžia absolutórium na poli cyklistického dizajnu. Práve táto sada naštartovala súčasnú hegemóniu Shimana, keď bola doplnená v roku 1990 o prvé integrované radenie na brzdových pákach.
Rovnako legendárnym modelom je prvé sedlo Selle Italia Flite, pripomínajúce tryskové lietadlo. Model sa vyrábal desiatky rokov a v súčasnosti stále sporadicky firma vydá jeho reedíciu. Okamžite po uvedení bol takmer na tretine bicyklov všetkých profesionálov. Nami namontovaný model s titanovými lyžinami je originál z 90tych rokov. Zaujímavosťou Alanov je použitie špeciálneho priemeru sedlovky, ktorý si vyžiadali rovnako špeciálne rámové trubky. Priemer 25,0 mm sa stal legendou, v našom prípade sa jedná o málo bežný model sedlovky GS Selle San Marco.
O bezpečné riadenie sa stará klasika, predstavec aj riadítka Cinneli, v našom prípade prvý lomený model firmy.
Veľkou špecialitou sú použité kolesá Spinergy karbon. Po svojom uvedení sa stali obrovským hitom. Danielle Pontoni ich v cyklokrose používal až do doby ich zakázania zo strany UCI. UCI argumentovala možnosťou zranenia pri páde a rizikom odseknutia končatiny tenkou, relatívne ostrou, karbónovou planžetou. Pri dnešnom použití ostrých aerošpíc, alebo pretŕčajúcich brzdových kotúčov, sa toto rozhodnutie javí smiešne. Pravdou skôr je, že mnohé veľké firmy dlho neboli schopné Spinergy konkurovať a vyvinúť rovnako rýchle a pevné kolesá z karbónu. Spinergy kolesá boli vyvinuté v USA začiatkom 90tych rokov a vyrábané v Spinergy fabrike v Mexiku. Mali použité priemyselné valivé ložiská, používali výhradne orechy Shimano pre 7-8 resp. 9kolo, no predovšetkým mali 5cm vysoký karbónový ráfik, ktorý v kombinácii so 4 dvojicami tenučkých karbónových planžiet zabezpečovali na svoju dobu nevídaný aerodynamický efekt. Vyrábali sa dva pevnostné modely a boli veľmi obľúbené napr. u Maria Cipolliniho a Marca Pantaniho. Kolesá aj v dnešnej konkurencii dokážu držať krok s akýmkoľvek iným aero produktom. Používal sa výhradne hliníkový ráfik, ktorý bol lepený na karbónový základ, buď v galuskovej, alebo plášťovej verzii. Váha bola aj na danú dobu vysoká, no 1900g za pár v porovnaní s 1700-1600 gramovými špicovými klasikami nebola katastrofa. Ich skvelá zotrvačnosť a veľká výhoda menšieho zahrabávania v piesku a blate ich robila veľmi populárnymi nielen na ceste, ale i v cyklokrose. Navyše, zniesli na rozdiel od mnohých dnešných utralite produktov naozaj veľmi hrubú jazdu a zaobchádzanie. Po zákaze použitia zo strany UCI zastavila firma Spinergy ich výrobu, takže dnes sú stále veľmi žiadané a ich ceny sú najmä v Európe veľmi vysoké. Jedná sa o kultový produkt, keď kvalitné kúsky sa dnes prakticky dajú zohnať len v USA.
V našom prípade sú obuté do plášťov Michelin Cross Sprint. Aj napriek tomu, že sa v cyklokrose používajú roky výhradne galusky, práve plášte Michelin boli jediným produktom, ktorý dokázal túto hegemóniu prerušiť. Aj keď častejšie modelom Mud, ktorý bol s hrubším vzorom určeným do väčšieho blata. Stalo sa tak až do tej miery, že väčšina svetových cyklokrosárov na čele so Svenom Nijsom, si nechávali u firmy Dugast nalepiť na galuskový podklad práve dezén z plášťa Michelin. Vznikali tak originálne hybridy, akési homemade originály, kde na bavlnenom podklade dugastu boli nalepené typicky zelené dezény Michelinu so zatretým nápisom. Aj to svedčí o kvalite Michelinu na tomto poli. Napriek takto vysoko dosiahnutej latke však popularitu galusiek ani tento plášť nikdy neprekonal, no dosiahol jednoznačnej najvyššiu métu.
Aj napriek tomu, že technológia výroby, aj keď to na prvý pohľad z dôvodu preskočenia svojej doby nevyzerá, presiahla pri ráme 40 rokov a pri komponentoch a kolesách viac ako 30 resp. 25, je jazda na bicykli veľmi pohodlná a moderná. Práve špičkové plášte a kolesá dokážu prevetrať aj moderné bicykle na pravidelnej banskobystrickej novoročnej jazde, ktorú tento kúsok zo zbierky Martina Fraňa začiatkom rokov 2015 aj 2016 absolvoval, takže sa mu i v dnešnej dobe dostane z času na čas prevetrania na slovenských cestách a cestičkách.
 Fotogaléria Alan cyklokros (© Martin Fraňo) |
