Vysiela Šport RTVS
Skutočnosť, že pri svojich doterajších štyroch účastiach na Tour de France v rokoch 2012 až 2015 získal Peter Sagan štyrikrát zelený dres určený pre víťaza bodovacej súťaže, vie na Slovensku určite dosť ľudí. Aj takých, ktorí cyklistiku (dovtedy) nikdy nesledovali a na bicykli možno nikdy ani nesedeli. To, že vyhral štyri etapy a v mnohých skončil druhý, je určite známejšie ako meno súčasného ministra hospodárstva. Množstvo ďalších umiestnený v TOP 10, strhujúce finiše etáp, skvelé výkony v únikoch, bravúrnosť v zjazdoch, populárne „wheelie“, cyklistické tímy Liquigas/Cannondale a Tinkoff – Saxo a hlavne nekonečné more nádherných fanúšikovských zážitkov pri sledovaní TV prenosov alebo priamo pri trati. Toto všetko, a pravdepodobne mnoho ďalšieho, sa objaví každému cyklistickému nadšencovi pri vyslovení spojenia Peter Sagan a Tour de France.
To, že za tie štyri roky s ním spolu v tíme na „Starej dáme“ jazdili cyklisti ako Nibali, Basso alebo Contador, nie je pre pravého cyklofajnšmekra žiadna nová informácia, ale obyčajné potvrdenie jeho vedomostí. Kto však má taký dokonalý prehľad, že dokáže spamäti a bez zaváhania vymenovať všetkých jeho spolujazdcov? Ja by som si z fleku trúfol možno na polovicu, ale ak sa niekto taký pred prečítaním tohto blogu nájde, má u mňa malé čapované pivo a úprimné vyjadrenie obdivu k jeho encyklopedickým vedomostiam (a ešte musí, samozrejme, dokázať, že to bolo bez použitia internetových vyhľadávačov a nasledujúcich riadkov J).
V roku 2012 sa šiel 99. ročník Tour a Peter Sagan na ňom absolvoval svoju famóznu premiéru v drese talianskeho tímu Liquigas-Cannondale, kde mu pri jeho prvom zisku zeleného dresu a troch etapových víťazstvách asistovali Vincenzo NIBALI, Ivan BASSO, Federico CANUTI, Kristijan KOREN, Dominik NERZ, Daniel OSS, Sylvester SZMYD a Allesandro VANOTTI.
| ilustračný záber: jazdci Tinkoffu na čele pelotónu (© Movistar Team) |
V roku 2013 štartovala stá edícia Tour na perle Stredomoria, na ostrove Korzika. V zelených dresoch družstva Cannondale Pro Cycling sa spolu so Saganom predstavili Maciej BODNAR, Alessandro DE MARCHI, Edward KING, Kristijan KOREN, Alan MARANGONI, Moreno MOSER, Fabio SABATINI a Brian VANDBORG.
V 2014-om okrem Petra hájili farby Cannondale Pro Cycling jazdci Maciej BODNAR, Alessandro DE MARCHI, Edward KING, Kristijan KOREN, Marco MARCATO, Jean-Marc MARINO, Fabio SABATINI a Elia VIVIANI.
Rok 2015 priniesol prestup z Cannondalu do tímu ruského boháča Olega Tiňkova Tinkoff-Saxo, v ktorého žlto-modrých farbách sa spolu s Petrom Saganom prezentovali Alberto CONTADOR, Ivan BASSO, Daniele BENNATI, Roman KREUZIGER, Rafal MAJKA, Michael ROGERS, Matteo TOSATTO a Michael VALGREN.
V prehľadnom sumáre, ktorý zobrazuje počet spoluúčastí, vyzerá vyššie uvedený menný zoznam takto:
Pre mňa trochu prekvapujúco sa na pomyselnom prvom stupienku objavil Slovinec Kristijan Koren. Nebyť hrozivého pádu Poliaka Macieja Bodnara na pretekoch okolo Kalifornie v máji 2015, po ktorom musel niekoľko mesiacov tento Petrov dlhoročný tímový súpútnik nútene v pretekoch pauzovať, tak by sa možno pri čísle 3 v spoluúčastiach objavili dve mená, ale takto je tým cyklistom, ktorý pri Petrovom boku odjazdil doteraz najviac etáp na Tour de France slovinský cyklista, ktorý je v tíme Cannondale (a jeho predchodcoch) už od roku 2010 a zmluvu má aj na budúci rok.
Vyššie spomínané superhviezdy svetovej cyklistiky, ako boli a sú Basso, Contador či Nibali netreba nikomu predstavovať, mená a cyklistické výsledky jazdcov ako De Marchi, Kreuziger, Majka, Oss alebo Viviani určite veľa povedia každému skalnému fanúšikovi cyklistiky, ale aké boli a sú cyklistické osudy a cestičky ostatných menej známych až neznámych pretekárov?
Federico CANUTI – tento taliansky účastník troch pretekov Grand Tours sa po sezóne 2013 vytratil zo zostavy tímu Cannondale Pro Cycling. Dve sezóny sa ešte vyskytoval v americkom tíme Rock Racing (pekné dresy s lebkami a kosťami, ak ste z mladosti odchovaní na rockovej alebo metalovej muzike J), v súčasnosti na svojej osobnej stránke ponúka trénerské služby a tréningové kempy. Ak máte záujem, ceny za mesačný tréningový plán sú 179 prípadne 279 dolárov, podľa toho, aký typ plánu si vyberiete.
Kristijan KOREN – o ktorom už bolo vyššie reč, sa v doterajšej kariére môže pochváliť dvoma profesionálnymi víťazstvami (aj keď sú z rokov 2010 a 2012), šiestimi štartmi na Tour de France a sedemnástimi na klasikách. Zdá sa, že vo svojich 29-ich rokoch sa svoju kariéru ani zďaleka končiť nechystá a tento rok je opäť v zostave tímu Cannondale na Tour de France.
Dominik NERZ – sa v mladosti venoval sa aj dráhovej cyklistike, v roku 2006 bol juniorským majstrom Nemecka v tímovej stíhačke. Po dvoch sezónach v Liqiugase sa v roku 2013 presunul do tímu BMC, kde takisto vydržal dva roky, a od vlaňajšej sezóny je členom zoskupenia Bora – Argon18. Včase tohtoročnej Vuelty, na ktorej v roku 2013 skončil na štrnástom mieste v celkovej klasifikácii, dovŕši dvadsaťsedem rokov a snáď sa mu podarí vybojovať si novú zmluvu, zvlášť potom, čo predstavitelia jeho súčasného tímu prejavili záujem postúpiť v hierarchii družstiev vyššie a v roku 2017 byť tímom kategórie „Worldtour“.
Sylvester SZMYD – skúsený, už 38 ročný poľský harcovník zažil svoju prvú profesionálnu sezónu v roku 2001 a v roku 2003 dokonca jazdil v jednom tíme s „Pirátom“ Marcom Pantanim v jeho poslednej sezóne. Vo svojej bohatej kariére prešiel tímami Meratone Uno, Saeco, Lampre, Liqiugas, či Movistar, od roku 2015 je členom CCC Sprandi Polkowice. V 2006-om skončil celkovo štrnásty na Vuelte a v roku 2012 tretí na Giro del Trentino. V roku 2009 vyhral etapu na Critérium du Dauphiné Libéré s cieľom na Mont Ventoux, keď v záverečnom „finiši“ porazil Alejandra Valverdeho. Všetkých 23 pretekov Grand Tours, na štart ktorých sa doteraz postavil, aj dokončil!
Allesandro VANOTTI – profesionál od roku 2004, keď jazdil v družstve De Nardi spoločne s Matejom Jurčom. Potom sa cez Domina Vacanze a Milram dostal v roku 2007 do Liquigasu. A odvtedy je až do tejto sezóny vždy v tom istom tíme, ako Vincenzo Nibali. To hovorí za všetko... Neprekvapuje nula v počte profi víťazstiev, navyše v poslednej dobe sa mu moc nedarí. Vlani v decembri si počas tréningového kempu Astany zlomil nohu a tohto roku závodne odjazdil len päť dní v apríli na pretekoch Okolo Chorvátska a potom sa prestavil v júni na švajčiarskych cestách.
Maciej BODNAR – v poslednej dobe sa mu, žiaľ, zranenia tiež moc nevyhýbajú. Okrem už spomínaného pádu vlani na Okolo Kalifornie si tohto roku na jar zlomil čeľusť a do pretekárskeho kolotoča sa vrátil začiatkom júna na Okolo Luxemburska, keď na poslednú chvíľu nahradil chorého Erika Bašku. Následné sa predstavil na Okolo Švajčiarska a vo Swidnici získal svoj štvrtý titul majstra Poľska v individuálnej časovke. Dvakrát v minulosti, v rokoch 2007 a 2008, získal tento titul jeho o tri roky starší brat Lukasz, v súčasnosti jazdiaci za tím VERVA ActiveJet, takže dokopy majú šesť titulov z poľskej časovky. Okrem toho majú ďalších šesť miest na stupňoch víťazov a tri tituly v časovke vo vekovej kategórii do 23 rokov (Maciej dva a Lukasz jeden), teda rodinka Bodnarovcov vlastní spolu pätnásť medailí z majstrovstiev Poľska v časovke jednotlivcov... Maciej má okrem iného na konte druhé miesto v celkovej klasifikácii na Okolo Kataru 2015, deväť štartov na Grand Tours a šestnásť na monumentálnych klasikách. Na Tour štartuje aj tento rok.
| Maciej Bodnar v obľúbenej časovke (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto) |
Edward KING – dosiahol najväčší úspech, keď v roku 2011 skončil na Majstrovstvách USA na treťom mieste, len dve sekundy za Matthew Buschem a Georgom Hincapiem. Zo štyroch účastí na pretekoch Grand Tours dokončil dvakrát Giro – v rokoch 2009 a 2010. Svoje dve účasti na Tour de France zaznamenal v rokoch 2013 a 2014. Práve v týchto dvoch sezónach bol hlavným sponzorom tímu americký výrobca bicyklov Cannondale, dva roky predtým, keď bol Cannondale len „dvojkovým“ sponzorom tímu Liquigas sa miesto na Tour pre amerického jazdca nenašlo. Samo o sebe to nič neznamená, niečo ale možno naznačuje...
Dokončiť Tour de France sa mu nepodarilo ani raz – v 2013-om bol diskvalifikovaný v tímovej časovke, keď prišiel do cieľa sedem sekúnd po limite s naštiepeným ramenom, o rok neskôr neprišiel do cieľa etapy na La Planche des Belles Filles. Po vlaňajšej sezóne Edward „Ted“ King ukončil kariéru, prevádzkuje osobnú webovú stránku, kde aktívne informuje o svojom novom živote na cyklistickom dôchodku.
Alan MARANGONI – je ešte stále členom zostavy Cannondale Pro Cycling, na svoje prvé profi víťazstvo stále čaká. Pri svojich osemnástich štartoch na monumentoch a siedmich na Grand Tours je jeho najlepším umiestnením štvrté miesto v desiatej etape na Giro d'Italia v roku 2015 do Forlí, ktorá sa však stala pamätnou pre niečo iné - nedovolenú pomoc Simona Clarka z Oricy krajanovi Richiemu Portemu jazdiacemu za tím Sky, keď mu pri defekte dal svoje vlastné predné koleso, za čo Porte dostal pokutu 200 švajčiarskych frankov a penalizáciu dvoch minút.
Moreno MOSER – synovec viťaza Giro d'Italia 1984, majstra sveta z roku 1977, víťaza šiestich monumentov a viacerých ďalších klasík Francesca Mosera. Po celkovom víťazstve na Okolo Poľska 2012 a Strade Bianche 2013, keď Peter Sagan nepomáhal Fabianovi Cancellarovi v závere sťahovať únik, v ktorom mal Mosera ako tímového kolegu a nakoniec prišiel do cieľa za ním na druhom mieste so šesťsekundovou stratou, dlho zostával dlžný svojej povesti o talentovanom pretekárovi. Často pôsobil na trati apatickým dojmom a vedieť o sebe dal až v tohtoročnom Giro d'Italia šiestym miestom v úvodnej časovke a následne druhým a tretím miestom v osemnástej resp. v ôsmej etape. Zmluvu na ďalší ročník podľa oficiálnych informácii zatiaľ podpísanú nemá.
Fabio SABATINI – taliansky jazdec sa po šiestich rokoch pôsobenie v družstve Liquigas/Cannondale presunul v roku 2015 do Ettix – Quickstep. Ako člen šprintérskeho vláčiku na svoje prvé víťazstvo medzi profesionálmi stále čaká ako tridsaťjedenročný. Jeho zatiaľ najväčšie úspechy sú druhé miesta v etapách na Vuelte (1. etapa 2009) a Gire (9.etapa 2010). Tohto roku bol členom víťaznej zostavy v tímovej časovke na Tour de San Luis a v štvrtej etape Okolo Dubaja sa dostal do prvej desiatky, keď skončil pri víťazstve tímového kolegu Marcela Kittela na siedmom mieste. Je v nominácii a tohtoročnú Tour a bude to už jeho šestnásty pretek Grand Tours v kariére.
Brian VANDBORG- pre tohto Dána bola jeho prvá sezóna v Cannondale v roku 2013 zároveň aj rozlúčkou so svetom profesionálnej cyklistiky, na jej konci ukončil kariéru. V tomto roku sa stal majstrom Dánska v časovke, na medzinárodnej scéne bolo jeho najväčším úspechom štvrté miesto v časovke na Majstrovstvách sveta 2006, keď za víťazným Fabianom Cancellarom zaostal o 1:53 minúty a na tretieho Alexandra Vinokurova stratil len štyri sekundy. Momentálne pôsobí ako šéftréner cyklistiky v dánskom bežecko-cyklisticko-triatlonovom klube OOB.
Marco MARCATO - sa v sezóne 2014 stal na jeden rok členom Cannondale Pro Cycling potom, ako sezóna 2013 bola poslednou jeho predošlého zoskupenia Vacansoleil, v ktorého farbách dosiahol aj svoje najvýraznejšie úspechy – víťazstva na jednodňovkách Tour de Vendée (2011) a Paríž – Tours (2012). V 2014-om bolo jeho najlepším umiestnením štvrté miesto v druhej etape na Eneco Tour, od roku 2015 jazdí za belgický tím Wanty - Groupe Gobert. Prenikavejší úspech zatiaľ nedosiahol, na konci júla bude obhajovať vlaňajšie tretie miesto v celkovej klasifikácii na Okolo Dánska.
Jean-Marc MARINO - tento Francúz jazdil za Cannondale Pro Cycling v roku 2014. Zmluvu podpísal cca mesiac potom, ako sa sponzorom Cannondalu stala francúzska firma Sojasun. A za tím rovnakého alebo podobného mena jazdil Marino päť sezón predtým, teda až dovtedy, kým v roku 2013 neukončil Sojasun svoju existenciu. Jean-Marc bol pri prestupe predstavený ako „vrchár“ a „solídny domestik“ a dosť prekvapujúco sa objavil v nominácii na Tour 2014. No, nakoniec prekvapivo ako prekvapivo – keď si dá človek do kontextu spojenie francúzsky sponzor – francúzsky jazdec – Tour de France, tak nakoniec tam asi nejaká logika bola, aj keď pravdepodobne úplne nie športová a výkonnostná...
Ja si ho hlavne pamätám zo záberov na záver pelotónu, v nich sa vyskytoval najčastejšie, ale nechcem mu krivdiť, možno mal svoje úlohy v začiatkoch etáp. Tour dokončil na stošesdesiatom mieste, v celkovom poradí za ním zostali len Kittel, Viviani, Cimolai a Cheng Ji. Po sezóne 2014 si nenašiel nového zamestnávateľa a s cyklistikou skončil. O jeho súčasnosti sa mi na internete nepodarilo zistiť nič. Pravdepodobne aj preto, že moja znalosť francúzštiny je obmedzená len na výrazy „bonjour“, „merci“ „alé, alé“ a „une baguette, s'il vous plaît“...
Daniele BENNATI - úspešný taliansky špurtér, víťaz šiestich etáp na Vuelte, troch na Gire a dvoch na Tour, je členom zoskupenia Tinkoff už štvrtú sezónu. V septembri dovŕši vek tridsaťšesť rokov, vlani musel na Tour de France odstúpiť pre pád a zranenie kolena počas jednástej etapy, ktorú vyhral jeho tímový kolega Rafal Majka. Tento rok by sa mal predstaviť na španielskej Vuelte
Michael ROGERS - je pomerne známy austrálsky cyklista, váhal som, či ho vôbec zaradiť do tohto zoznamu, ale za podrobnejšie spomenutie určite stojí. V roku 2014 vyhral dve etapy na Giru a jednu na Tour. Päťkrát sa v kariére tešil z víťazstva v celkovej kvalifikácii – postupne vyhral v roku 2002 Tour Down Under, v 2003-om Tour of Belgium, v 2010-om Tour Of California a Okolo Andalúzie a v roku 2012 Bayern Rundfahrt. Okrem toho je hlavne trojnásobným majstrom sveta v časovke, keď v rokoch 2003 až 2005 dosiahol, futbalovou terminológiou povedané, čistý hattrick. V tomto roku na jar musel oznámiť predčasné ukončenie kariéry z dôvodu zhoršujúceho sa stavu s vrodenou srdcovou chybou. Škoda, mohol pripraviť fanúšikom ešte veľa pekných zážitkov, ale zas - zdravie máme každý iba jedno.
Matteo TOSATTO - skutočné nezlomný cyklistický veterán, profesionál od sezóny 1997, keď začínal v tíme MG Maglificio – Technogym popri jazdcoch ako Fabio Baldato alebo Paolo Bettini. V roku 2001 vyhral etapu na Gire a v roku 2006 na Tour de France. Na konte má šesť profi víťazstiev (aj keď posledné je už osem rokov staré), päťdesiatdva štartov na monumentoch a tohtoročná Tour bude jeho tridsiatou štvrtou Grand Tour.
Michael VALGREN - je jedným z posledných dvoch Dánov, ktorí zostali v Tinkoff-e (okrem neho už len Jesper Hansen). Zatiaľ najúspešnejší bol preňho rok 2014, keď sa stal majstrom Dánska v pretekoch jednotlivcov a vyhral celkovú klasifikáciu na Okolo Dánska. Tento rok sa blysol na Amstel Gold Race, keď skončil druhý za Enricom Gasparottom, a na dánskych majstrovstvách získal dve druhé miesta, ako v časovke, tak aj v preteku jednotlivcov. Vo veku dvadsaťštyri rokov má, ako sa hovorí, ešte všetko pred sebou a dostatok potenciálu na dosahovanie úspechov. Tohtoročná Tour bude po vlaňajšom nedokončenom ročníku jeho druhou v poradí, okrem toho raz štartoval na Vuelte.
--------------
Toľko pohľad do minulosti, trošku štatistiky, snorenia po internete a pár subjektívnych dojmov. Ale všetko, čo bolo, sú vlastne len dejiny, aj časť týchto riadkov o pár dní stratí svoju vypovedaciu hodnotu a uvedené údaje už budú čiastočne nepravdivé. Tak sa tešme a užime si TOUR DE FRANCE 2016!
