Predviesť úspešný únik a pomôcť Sivtsovovi, ciele Velitsa na Vuelte

Pelotón Vuelty 2011 má za sebou už štyri etapy, ktoré zasiahli HTC-Highroad odstúpeniami Marka Cavendisha a Matthewa Gossa. Martin Velits v našom rozhovore preto rozoberá zmeny v taktike, hodnotí prvé dni a uvažuje o svojom úniku.

"S časovkou družstiev sme spokojní. Šlo sa nám veľmi dobre a zajazdili sme to, na čo sme mali. Všetci dali zo seba maximum a tretie miesto nie je vôbec zlé. V druhej etape sme šli na Degenkolba, no nevyšlo nám to. Kvôli chorobe musel odstúpiť Goss a v závere nám trochu chýbali ľudia. Tieto posledné náročné dni je to skôr o tom prežiť to bez strachu na chytenie limitu a aj pošetriť sily do etáp kedy to budeme potrebovať."

"Nechcem tipovať či by sa im mohlo podariť vyhrať etapu alebo niečo podobné. Sú veľmi mladí. Keď bude dobrá etapa a budú sa cítiť dobre, určite urobíme všetko pre to aby sme im pomoholi. V tejto situácii keď nám odstúpili Goss s Cavendishom už ale určite nebudeme v rovinatých etapách sami ťahať pelotón ako to zvyčajne býva. Aj v závere sa budeme snažiť využiť nejakú tú pomoc iných tímov. Tiež musíme pomôcť Sivtsovovi, ktorý sa bude snažiť presadiť v celkovom poradí."

"S Kostou Sivtsovom bývam na izbe a môžem povedať, že sa cíti výborne. Nevadí mu až tak to strašné teplo. Je to skúsený pretekár, takže veríme, že dokáže spraviť pekný celkový výsledok. Snáď by sa mu mohla podariť aj najlepšia desiatka, uvidíme."

"Áno, mňa to teplo neprekvapilo a mám to už tak nejako psychicky zvládnuté. Nehovorím, že mi to vyhovuje ale každý rok je to podobné. Vždy sa ale nájdu pretekári ktorým to vyhovuje. Najmä pre mladých pretekárov je ťažké sa s tým vyrovnať, ale skúsenejší cyklisti by s tým nemali mať problém.

Teploty sú fakt dosť extrémne, počas tímovej časovky ukazovalo v tímovom aute 47°C, v tých ďalších dňoch to trocha kleslo ale veríme, že v ďalších týždňoch by mohlo prísť mierne ochladenie.
Dôležitý je samozrejme príjem tekutín. Zvyčajne pijeme čistú vodu ale je to podľa toho čo komu vyhovuje. Spotreba bidonov je poriadne veľká, to určite. Zhruba každých 20 kilometrov ide niekto z nás k autu a rozdá všetkym vodu. Zvyčajne sa nemôžeme občerstovať prvých 50 kilometrov, no organizátori urobili výnimku a už zhruba na dvadsiatom kiláku je to dovolené."

"Samozrejme, určite prídu dni kedy aj vedenie tímu bude apelovať na nás aby sme sa pokúsili dostať do úniku. Nejde to však iba tak hlava-nehlava. Vždy potrebujete rozumne zhodnotiť či únik v danej etape má šancu dôjsť až do cieľa. Nie je tiež jednoduché vôbec sa tam dostať. Bežne to človek pár dní skúša ale výjde to až na tretí-štvrtý krát, takže nefunguje to tak, že sa ráno zobudím a poviem si, no a dnes budem v úniku. Prvá hodina je rozhodujúca. Keď už ste v úniku, musíte mať veľmi dobré nohy a taktiku aby ste mohli byť úspešní. Tiež potrebujete vhodných súperov v úniku a dúfať, že pelotón nebude mať až taký veľký záujem dostihnúť vás.

Áno, aj ja vážne uvažujem o úniku ale na najbližšie dni to ešte nevyzerá aj kvôli tomu teplu. Zvyčajne sa snažím zvoliť etapu s nejakým ťažkým kopcom, tak uvidíme. V podstate na rovnakej lodi je aj Albasini, takže minimálne on je tiež voľba do úniku. Darí sa mu v Baskicku, takže zrejme v týchto miestach počas posledného týždňa sa o niečo pokúsi."

"Peter nešiel do Ameriky s veľkými cieľmi. Prvý týždeň po Tour de France hlavne oddychoval. Potom samozrejme už trénoval ale reálne tam ide s tým, že domáci je tam Tejay Van Gardren a bude sa mu snažiť pomôcť. Tejay hneď po Tour odišiel do Ameriky trénovať do veľkej nadmorskej výšky, takže on je dobre pripravený."