Vysiela Šport RTVS
Slovenská cyklistika sa dobre prezentovala na 26. svetovej Letnej univerziáde v čínskom Šen-Čene. Reprezentovali nás Martin Kostelničák (25) a Patrik Tybor (23), ktorý sa dvakrát dostal do najlepšej desiatky...
Patrik Tybor, inak jazdec Dukly Trenčín Merida, študuje ekonomiku na univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Rád prijal ponuku reprezentovať Slovensko na svetových hrách vysokoškolákov, teda na 26. Letnej univerziáde. Využil to, že tentoraz zaradili organizátori medzi 24 športov aj tú našu cyklistiku. Spolu s "parťákom" Martinom Kostelničákom zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a trénerom Pavlom Gálikom vytvorili trojčlennú cyklistickú "úderku" v 91 člennej slovenskej výprave. Do ďalekej Číny odleteli z Bratislavy ešte 9. augusta spolu s asi tretinou výpravy.
Už v piatok 12. augusta sa konal veľkolepý otvárací ceremoniál, na ktorom sa cyklisti nezúčastnili. "Stáť šesť či sedem hodín pri otváracom ceremoniáli by nebolo dobré, zbytočne by nám to ubralo sily. Na druhý deň v sobotu nás totiž čakali dôležité preteky," vysvetlil neúčasť na ceremoniáli Patrik Tybor. Pokračoval opisom zaujímavého cestného preteku s hromadným štartom, ktorý celkovo meral 156,8 kilometra. "Išlo sa po akomsi parčíku 18 totožných okruhov. Okruh obsahoval tri kopčeky, pričom ten najprudší bol veru výživný a meral asi 500 metrov. Cesta bola kvalitná a bez jám, ale nepríjemné boli zákruty ako na húsenkovej dráhe. Práve tesne pred jednou zo zákrut sa dopredu tlačil jeden Kórejčan a narazil mi do riaditiek. Nasledoval menší pád, trochu som sa oškrel a narazil si bok. V ďalšom priebehu som už pád necítil, ale musel som dostihnúť balík. Keď sa mi to podarilo, akurát vtedy sa utrhlo desať jazdcov. Prenasledovali sme ich až do konca, pelotón sa potrhal. Traja z úniku to dotiahli až do cieľa, ostatní sme bojovali o zvyšné pozície."
Patrik Tybor napokon prešiel cieľom na peknom desiatom mieste so stratou 1:58. "Na ceste som mal väčšie ambície, ale vzhľadom na pád a defekt som spokojný s výsledkom. Milo ma prekvapila organizácia a dobrá konkurencia. Štartovali tu viacerí kvalitní cyklisti, čo jazdia Europe Tour. Nepríjemná bola akurát vysoká teplota a vlhkosť vzduchu." Dodajme k slovám Tybora, že oficiálne sa teplota vyšplhala na 34 stupňov. Priemerná rýchlosť bola slušná - 40,9 km/h. Zo 62 cyklistov z 18 krajín dokončilo iba 32 borcov. Vyhral Švajčiar Bernhard Oberholzer, člen najlepšieho švajčiarskeho tímu. Najlepším Čechom sa stal šiesty Jiří Hudeček, člen českého kontinentálneho tímu PSK Whirpool a aktuálny národný majster v časovke. Cieľ videl so stratou 5:30 na 31. mieste aj Martin Kostelničák. Zaujímavé je, že tímovú časovku ovládli Rusi, no v súčte so ženskými disciplínami pozbierala najviac medailí na ceste Kórea.
Cyklisti sa mohli zúčastniť aj pretekov v BMX, dráhovej i horskej cyklistike. A Patrik Tybor to veru skúsil ešte na dráhe, keď 18. augusta získal výborné šieste miesto v bodovacom preteku na 30 kilometrov (120 kôl a 12 šprintov). "Podľa mňa som bol na dráhe úspešnejší, zvykol som si na ňu pomerne rýchlo. Skúsenosti z dráhy mám z mladších čias v Dubnici, no tento rok som štartoval iba na jedných pretekoch v Brne, takže šieste miesto si cením," zhodnotil dráharské vystúpenie Tybor. Konkurencia bola aj tu slušná, veď vyhral Rus Artur Eršov ovenčený európskymi i svetovými medailami z dráhy. Tento Rus má slušné skúsenosti aj z cesty, štartoval napríklad na Vuelta a Murcia 2010, kde vyhral Raboň pred Menšovom, Wigginsom, Klödenom či Armstrongom. Celkovo patrili na dráhe k najlepším práve vysokoškoláci z Ruska.
Po desiatom a šiestom mieste si Patrik Tybor vychutnal aj Šen-Čen. Toto moderné mesto so štyrmi miliónmi obyvateľov leží na juhu Číny pri hraniciach s Hongkongom, preto sprevádzali športovcov aj dobrovoľníci z tejto krajiny. Šen-Čen je zároveň položený pri mori a nachádza sa tu druhý najvyťaženejší prístav Číny po Šanghaji. No hlavne je to centrum zahraničných investorov a patrí k najrýchlejšie rastúcim mestám sveta. Aj preto sa tu univerziáda uskutočnila. "Šen-Čen je pekné a upravené mesto, veľké a moderné športoviská by sa dali porovnať s olympiádou. Nevýhodou boli akurát veľké vzdialenosti a nevedel som najprv, kde mám trénovať, čo ma hnevalo. Zvykol som si a pri tréningoch som využíval viacprúdové cesty. Kúpil som si aj nejaké suveníry, čiže si mesto zapamätám."
