Lukáš KubišŠpanielsko nebolo spočiatku medzi lídrami svetovej cyklistiky. "Tvrdiť muziku" začalo až v deväťdesiatych rokoch nástupom slávneho Miguela Induraina. Na základe jeho úspechov sa dostala k cyklistike súčasná mimoriadne silná generácia, ktorá na čele s Albertom Contadorom ovládla svetový rebríček UCI krajín. Poslednú sezónu vyhral v jednotlivcoch síce Belgičan Philippe Gilbert nasledovaný Austrálčanom Cadelom Evansom, ale hneď za nimi skončili dvaja Španieli Contador a Joaguín Rodríguez, ktorých v prvej sedmičke doplnil Samuel Sánchez.
Najvýznamnejšie preteky
Jednoznačným vrcholom cyklistickej sezóny je v Španielsku Vuelta, ktorá sa koná na prelome mesiacov august a september. V roku 2012 to bude už 67. zárez na pomyselnej pažbe. Z poslednej sezóny zostane v pamäti nepochybne 
súboj domáceho Juana Josého Coba s Christopherom Froomom, kde rozhodlo trinásť sekúnd. A mohol dopadnúť opačne, ak by Angličan narodený v Keni nemusel prvú polovicu pretekov robiť domestika krajanovi Bradley Wigginsovi... O rok predtým na týchto pretekoch zanechal skvelý dojem Peter Velits, ktorý skončil celkovo druhý (Mosquera po takmer roku dostal dvojročný trest za doping, vďaka čomu sa náš cyklista posunul z tretieho miesta o jedno vyššie). Do WorldTour ešte patria tri španielske podniky - etapové Volta Cyclista a Catalunya a Vuelta Ciclista al Pais Vasco a klasika, ktorá sa ide tesne po Tour de France, Clasica Ciclista San Sebastian - San Sebastian.
Súčasní najlepší cyklisti a ich typológia
Už z pohľadu na najvýznamnejšie domáce preteky je zrejmé, že najviac sa dokážu presadiť v etapových pretekoch. V poslednej sezóne vyhrali dve z troch najväčších podujatí - Alberto Contador talianske Giro a už spomínanu Vueltu Cobo.
Contador okrem triumfu na talianskych cestách, kde doslova deklasoval konkurenciu, vyhral aj domáce preteky Volta Cyclista a Catalunya a nižšej kategórie Vuelta a la Region de Murcia. Obe viacmenej v rámci prípravy na Giro. Na jeho pomery sklamal na Tour, kde skončil "až" piaty. Vo Francúzsku aj Contador zistil, že je normálny smrteľník a jeho telo neunieslo záťaž Gira aj Tour v tak krátkej dobe. Nepridal sa tak k sedmičke jazdcov, ktorá dokázala vyhrať tieto dva preteky v jednej sezóne. Contador tak nevyhral na Grand Tour prvýkrát po šiestich víťaztsvách v rade (2007 Tour, 2008 Giro a Vuelta, 2009 a 2010 Tour, 2011 Giro).
Ak by nebolo Vuelty Juan Jose Cobo by určite v tomto zozname nefiguroval. V tejto sezóne skončil tretí na etapových pretekoch Vuelta a Burgos, ktoré boli prípravou na Vueltu. V predchádzajúcich troch sezónach však nepotvrdzoval úplne svoj talent, aj keď dokázal dosiahnuť niekoľko pozoruhodných výsledkov (2009 - 10. celkovo na Vuelte a víťaz jednej etapy, 2008 - víťaz etapy na Tour, 4. celkovo na Volta a Portugal, 6. Vuelta a Burgos).
Okrem týchto dvoch netreba zabúdať ani na Samuela Sáncheza a Igora Antona. Prvý menovaný dosahoval výborné výsledky počas sezóny - šiesty na Tour (vyhral vrchársku súťaž), piaty na Paríž - Nice, štvrtý na Vuelta a Burgos, dokázal sa presadiť aj na kopcovitých klasikách - tretí na la Fléche Wallonne, desiaty na Liége-Bastogne-Liége. Igor Anton v tejto sezóne síce zostal výrazne za svojimi možnosťami - celkovo 18. na Gire a až 33. na Vuelte, ale bolo to najmä kvôli zdravotným problémom. Napriek tomu zabojoval a dokázal vyhrať aspoň jednu etapu na oboch pretekoch, na Gire bol prvý na Monte Zoncolan, v Španielsku triumfoval v Bilbau, ktoré je len 11 kilometrov od jeho rodiska Galdakao. Ak bude zdravotne v poriadku, nemožno ho ešte odpisovať, má 28 a ešte len prichádza do najlepších cyklistických rokov.
Samostatnou kapitolou je Joaquín Rodríguez Oliver. Je schopný byť pravidelne úspešný na kopcovitých klasikách aj etapových pretekoch. V uplynulej sezóne bol celkovo piaty na Gire, na Vuelte by bol nepochybne v TOP10 tiež, ale pád v 16. etape ho stál 11 minút a napokon skončil 19., na svoje konto si pripísal aspoň dva etapové triumfy. Na Dauphine Liberé skončil piaty, vyhral dve etapy, vrchársku aj bodovú súťaž. V jarných klasikách mal smolu, že táto časť sezóny zastihla vo fantastickej forme Philippe Gilberta. Na Amstel Gold Race skončil za ním o dve sekundy, o tri dni neskôr stratil o sekundu viac. Pódiové umiestnenie si vybojoval aj na posledných tohtosezónnych pretekoch Giro di Lombardia, kde ho predstihol iba Švajčiar Oliver Zaugg a v šprinte päťčlennej skupiny Ír Daniel Martin.
Silnou skupinou medzi Španielmi sú aj šprintéri - José Joaquín Rojas, Francisco José Ventoso, Oscar Freire či Koldo Fernandéz. Nie sú to však typickí šprintéri formátu Marka Cavendisha či André Greipela, ale sú schopní v čelnej skupine prejsť aj kopce. V minulej sezóne sa najvýraznejšie presadzoval Rojas, ktorý až do poslednej etapy bojoval na Tour o zelené tričko s Cavendishom, keď ťažil z bodov v kopcovitých etapách. Svoju komplexnosť potvrdil aj na Majstrovstvách Španielska, kde sa stal víťazom po úniku, keď v závere prešprintoval Alberta Contadora. Jeho nedostatkom zatiaľ je, že aj keď je často v popredí, nedokáže vyhrávať. V minulej sezóne si pripísal "iba" tri prvenstvá pričom medzi najlepšou trojkou bol až pätnásťkrát, má však ešte len 26 rokov a kariéru pred sebou. Úspešnejším bol v počte víťazstiev Ventoso, ktorý ich mal na svojom konte päť vrátane etapy na Gire. Zabúdať netreba ani na trojnásobného majstra sveta Óscara Freireho, ktorý síce nemal vydarenú sezónu, ale na majstrovstvách sveta bol opäť najlepším Španielom, keď skončil deviaty. Pretekár, ktorý po deviatich rokoch opúšťa Rabobank a v tejto sezóne ho budeme vídať v drese Kaťuše, v Kodani opäť potvrdil, že sa na MS vie maximálne motivovať. Okrem troch titulov a jedného bronzu sa v prvej desiatke umiestnil trikrát a rovnako trikrát bol v druhej desiatke. Z dvanástich štartov na majstrovstvách sveta tak skončil iba dvakrát mimo najlepšiu dvadsiatku, čo je naozaj obdivuhodná štatistika.
Za samostatnú jednotku sa dá považovať Juan Antonio Flecha, ktorý ako jediný Španiel dokáže bodovať aj na klasikách s "mačacími hlavami". Na najznámejšej z nich Paríž - Roubaix dokázal byť trikrát na bedni a na Ronde van Vlaanderen raz. Na najvyšší stupienok však nikdy nedosiahol.
História
Španieli získali päť titulov majstra sveta, 13-krát vyhrali Tour, 4-krát Giro a 30-krát Vueltu. Ak si odmyslíme domácu Vueltu 
a víťazstvá Federica Bahamontesa (1959) a Luisa Ocanu (1973) na Tour, história týchto úspechov sa začína písať až s nástupom Miguela Induraina. Nepochybne najslávnejší Španiel v histórii cestnej cyklistiky vyhral od roku 1991 päť ročníkov Tour v rade, v 1992 pri svojom debute vyhral Giro, čo zopakoval aj o rok. Dve súťaže však pre neho zostali zakliate. Nikdy nevyhral dúhový dres pre majstra sveta v pretekoch s hromadným štartom. Dvakrát zostal tesne za najvyšším stupienkom, v 1993 v nórskom Osle ho zdolal Lance Armstrong a o dva roky neskôr v kolumbijskom Duitame skončil za krajanom Abrahamom Olanom, ktorý sa tak stal prvým španielskym majstrom sveta. V Kolumbii sa však Indurain mohol tešiť aspoň z titulu v časovke. Druhou nepokorenou métou pre neho zostala domáca Vuelta. Napriek tomu, že na nej štartoval až deväťkrát, len raz skončil na pódiu (po prvom triumfe na Tour skončil druhý) a až päťkrát nedokončil. Je však pravda, že domáce preteky absolvoval v začiatkoch svojej kariéry.
Šancu prekonať ho bude mať Alberto Contador, ktorý už vo svojom na cyklistiku mladom veku dokázal vyhrať dvakrát Giro, trikrát Tour a raz Vueltu. Veľa však bude záležať aj na tom ako dopadne jeho dopingová aféra, ktorá sa naťahuje už viac ako rok.
Najbližšia budúcnosť
Španieli nemusia mať obavy, že v najbližšej dobe zostanú bez úspechov. Najväčšie hviezdy spomínané vyššie budú ešte niekoľko rokov vo vrcholnej forme. Etapoví jazdci Contador či Anton nemajú tridsať, podobne ako šprintéri Ventoso a Rojas. Najmä od Rojasa sa očakávajú veľké výsledky už v najbližších rokoch nielen v rovinatých pretekoch, ale mal by byť z roka na rok úspešnejší aj v kopcovitých klasikách. Ďalším z nastupujúcej generácie je jeho kolega z Movistaru Beňat Intxausti. Veľkou nádejou sú dve bratské dvojice Ion a Jose Izagirreovci a Jose a Jesus Herrradovci. Práve Jesus Herrada skrýva v sebe obrovský potenciál. V 21 rokoch ukazuje, že z neho vyrastá komplexný cyklista, čo potvrdil 4. miestom (v pretekoch s hromadným štartom) a 5. miestom (v časovke) na Majstrovstvách Španielska, dal o sebe vedieť už aj v etapových pretekoch.
Spomenúť treba ešte po dvojročnom dopingovom treste sa vracajúceho Alejandra Valverdeho. Ten spojil svoje meno s domácim zoskupením Movistar a je odhodlaný nadviazať na svoje úspechy najmä na klasikách, ale aj etapových pretekoch.
Tímy
Španielsko má vo WorldTour dve zoskupenia. Movistar Team a Euskatel-Euskadi síce nepatria medzi najsilnejšie a najbohatšie tímy, ale základ tvoria domáci jazdci, ktorí jazdia agresívne a často ich vídať v únikoch. Movistar mal z 26
jazdcov 18 Španielov, baskické zoskupenie Euskatelu má mimo domácich iba dvoch Francúzov. V týchto tímoch dostávajú veľký priestor mladí cyklisti, Movistar má päť jazdcov do 25 rokov, Euskatel dokonca ešte o dvoch viac. Ďalšie tri zoskupenia patria do druhej kategórie. Ak nerátame Geox, ktorý je multinárodný, je tu len zo Španielov poskladaná Andalucia - Caja Granada a takmer čisto Španielska Caja Rural. Medzi kontinentálne tímy patria Burgos 2016 - Castilla y Leon a Orbea Continental. Burgos 2016 mal v uplynulej sezóne 11 jazdcov s vekovým priemerom 24 rokov, 13 cyklistov z Orbea nepresiahlo 23 ročný priemer.