Na Slovensku snáď nie je človek, ktorý by sa viac venoval cyklistike mládeže než Milan Novosad. Predseda Cyklistického spolku Žilina a riaditeľ Národnej cyklistickej súťaže sa deťom venuje viac než dvadsať rokov. Je viceprezidentom Slovenského zväzu cyklistiky a pôsobí aj ako reprezentačný tréner kadetov. Pýtali sme sa ho na to ako vyzerá tréning mladých nádejí, či ktoré medzinárodné preteky majú v kalendári. Neobišli sme ani tému financií a súčasného nepriaznivého vzťahu medzi štátom a cyklistikou, ale aj spoločnosťou a cyklistikou.
Rozhovor s bývalým trénerom Petra Sagana vám prinášame v dvoch častiach. Druhá vyjde v piatok 9. decembra 2011.
Dá sa povedať, že žilinská cyklistika je synonymom vášho mena. Skúste nám ju v krátkosti priblížiť...
Žilina je už odjakživa v porovnaní s inými slovenskými mestami cyklistickým mestom. Som rád, že som mohol byť a stále som pri rozvoji miestnej cyklistiky. Mladých trénujem už viac než dvadsať rokov. Začal som hneď po skončení mojej súťažnej činnosti a po krátkom čase som sa cez školu dovzdelal a dostal príležitosť pracovať v tréningovom stredisku mládeže. To neskôr zaniklo. Zameral som sa potom na cyklistický obchod, ale snažil som sa stále aj trénovať. V roku 1991 sme založili Cyklistický spolok Žilina a odvtedy fungujeme pod touto inštitúciou. Boli sme úspešní a dostali sme aj akú-takú finančnú pomoc od štátu. Vzhľadom na neľahké podmienky v tomto štáte pre rozvoj cyklistiky môžem byť s doterajšou prácou pomerne spokojný.
Aké typy trás využívate, kde trénujete?
Každý klub či cyklista si vie vytipovať cesty a trasy, ktoré mu vyhovujú. V minulosti sme veľa jazdievali po rôznych družstevných cestičkách, ktoré boli prirodzene takmer bez premávky, no tie sa v posledných desiatkach rokov veľmi zničili a už neobnovili, takže musíme využívať klasické menej frekventované cesty. Chodievame smerom na Rajec, Bytču či Terchovú, takmer všetkými smermi okrem toho na Martin, kde by to bol len boj o prežitie. Posledné roky často využívame okruh okolo Kie, kde môžeme nacvičovať aj časovku za autom a podobne. Takým našim pútnickým miestom je pahorok Stránik, kde vyrástli všetci tunajší cyklisti. Čo sa týka horskej cyklistiky, využívame najmä sídlisko Hájik a Žilinský lesopark.
Ako často a v akom rozsahu trénujete s jednotlivými kategóriami?
My trénujeme v podstate sedem dní v týždni, pretože máme veľa kategórií. Počas leta bývajú pondelky a piatky zamerané skôr na individuálny tréning. Chodíme samozrejme aj do telocvične a samotná tréningová jednotka trvá zhruba hodinu pri najmenších a pri tých najväčších je to niekedy aj päť hodín. Niekedy robíme vytrvalostné tréningy, takže musia chlapci, väčšinou sú to tí najstarší, absolvovať aj 160 kilometrov. Rôzne je aj množstvo tréningov v týždni. 10-roční mávajú väčšinou trikrát, 17-roční aj päťkrát. Počas tejto zimy sa pohrávame s myšlienkou vytvorenia mužského klubu, keďže máme vždy juniorov, ktorí už nemajú kde pokračovať. Uvidíme ako sa to vyvinie. To je však alfou a omegou. Keď máte 21 rokov, je jedno koľko máte doma pohárov z detských čias keď nemáte kde ďalej pokračovať.
Na Slovenskom zväze cyklistiky máte na starosti kategóriu kadetov. Akých medzinárodných pretekov sa zúčastňujete?
Každý rok chodievame na etapové preteky do Jevíčka na severnej Morave. V lete je podobný etapák s názvom Mliečny závod Louny tiež v Česku. Potom sú to medzinárodné preteky Pinkafeld v Rakúsku či Lanškroun znova v Česku. Posledné roky chodievame aj na preteky do Poľska. Jazdíme teda po okolitých krajinách. Každé dva roky býva Olympiáda mládeže EYOF, takže aj tam samozrejme chodievame. Tento rok sa konala v tureckom Trabzone a práve náš David Zverko ako jediný slovenský športovec odtiaľ priniesol medailu. Bola to bronzová z časovky.
Prestížnych pretekov síce nie je veľa, aj u nás doma ich stále ubúda. My to ale kompenzujeme tým, že naši chlapci robia minimálne dva druhy cyklistiky, takže keď máme dieru v kalendári na ceste, nájdeme si niečo v horskej cyklistike. U nás či v zahraničí. Podľa toho riadime aj tréningy.
Prestížnych pretekov síce nie je veľa, aj u nás doma ich stále ubúda. My to ale kompenzujeme tým, že naši chlapci robia minimálne dva druhy cyklistiky, takže keď máme dieru v kalendári na ceste, nájdeme si niečo v horskej cyklistike. U nás či v zahraničí. Podľa toho riadime aj tréningy.
Spomínate cestu aj MTB. Všetci poznáme kauzu štadióna, na Slovensku už teda nemáme podmienky pre tréning či súťaže v dráhovej cyklistike. Riešite túto skutočnosť?
Áno, nie je to jednoduché, ale čas od času chlapcov berieme do Brna na dráhu. Sú to jednodňové zájazdy väčšinou cez týždeň. Chlapci dostanú v škole voľno, ráno sadáme do auta a popoludní v Brne absolvujeme s niekoľkými českými klubmi viacero disciplín. V noci sa potom vraciame a ráno znova škola. Je to náročné, ale zároveň veľmi prospešné pre vývoj mladých cyklistov. Na dráhe musíte jazdiť uhladeným štýlom, neustále šľapať.
Ak som rodič zo Žiliny alebo okolia a mám desaťročné dieťa, ktoré baví bicyklovanie a chcel by som k vám prihlásiť, aký je postup, čo na to potrebujem?
CyS Žilina funguje v Žiline a máme aj pobočku v Rajeckých Tepliciach, kde pôsobí náš sekretár Michal Vyšňa. Stačí teda prísť k nám a my sa už dohodneme. Ako stále vravím, najlepší vek je deväť až jedenásť rokov. Predpokladom je, že chlapec má bicykel (aspoň horský), na ktorom sa dá slušne jazdiť. Zo strany rodiča je niekedy potrebné dieťa na tréning voziť, najmä ak nie je priamo zo Žiliny či Rajeckých Teplíc. V pondelok deti chodia zväčša do telocvične, utorok a štvrtok už potom na tréning, teda prídu s bicyklom a športovo oblečení. Niekedy dieťa zvyknú odradiť prvé tréningy, zdá sa mu, že je možno najslabšie, ale to je bežné, tým sa treba prehrízť. My nikoho nevyhodíme. Nikdy neviete v kom čo drieme. Všetko čo potrebuje je iba chuť trénovať. Keď je s nami rok, potom zaplatí členský poplatok 40 eur a to je všetko. Vždy sa lepšie trénuje v čo najväčšom počte, vládne tam dobrá atmosféra.
Pozrime sa na čísla. Koľko členov má váš klub a koľko je na Slovensku mladých cyklistov s licenciou?
Čo sa týka nášho klubu, v kategórii mini (do 10 rokov) máme osem detí, starších žiakov je deväť, kadetov päť a juniorov máme štyroch. V rámci Slovenska je registrovaných priemerne asi tridsať detí v každej kategórii. Kadetov býva vždy najviac, teraz je ich zhruba štyridsať. Nie sú to veľké čísla, ale tak to jednoducho je. Pamätám si časy keď nám pretekalo aj 120 detí v jednej kategórii.