Lukáš KubišSeverná Amerika možno mierne zaostala za výsledkami z posledných sezón, pravdepodobne to však nebude trvalý jav. Napriek tomu Levi Leipheimer, ktorý sa v Quick Stepe stane spolujazdcom bratov Velitsovcov vyhral Tour de Suisse, Tyler Farrar bol tretí na Gent - Wevelgem. Američania totálne dominovali na svojich domácich pretekoch, ktoré sú pre nich aj z hľadiska sponzorov mimoriadne dôležité. Na Tour of California a USA Pro Cycling Challenge obsadili prvých päť miest a na Tour of Utah boli siedmi v prvej desiatke.
Najvýznamnejšie preteky
Na americkom kontinente sa konajú dve súťaže na úrovni WorldTour. Aj keď by sa čakalo, že sa uskutočnia v USA, nie je to tak a dve jednodňovky v jesennom termíne sa konajú v kanadských mestách Montreale a Quebecu. V USA sa naopak jazdili jediné etapové preteky kategórie HC na kontinente Tour of California, ktoré majú svoj termín "prekrytý" Girom, napriek tomu sa na nich schádza veľmi kvalitná konkurencia. Pre 
Slovákov je posledné dva roky mimoriadne atraktívna aj pre účasť a úspechy Slovákov. V minulej sezóne Peter Sagan vyhral bodovaciu súťaž, jednu etapu, vo dvoch skončil druhý a raz štvrtý. V časovke skončil tesne pod pódiom Peter Velits, ktorý bol celkovo 29. V predminulej sezóne skončil Peter Sagan celkovo na 8. mieste, vyhral dve etapy, bol najlepší mladý jazdec a vyhral aj bodovaciu súťaž. V USA sa jazdí aj klasika kategórie HC Philadelphia International Championship, na ktorej bol Peter Sagan druhý, keď ho zdolal len Alex Rasmussen. Hoci tu Slováci štartujú pomerne pravidelne, za veľkú mláku radi necestujú. Saganovci aj Velitsovci sa zhodujú, že príprava na vrchol sezóny sa dá absolvovať aj ináč. Od sezóny 2012 sa do kategórie HC zaradí aj USA Pro Cycling Challange.
Súčasní najlepší cyklisti a ich typológia
Severná Amerika je predovšetkým USA. Okrem jazdcov z tejto krajiny patrí do širšej svetovej špičky už iba Kanaďan Ryder Hesjedal a s prižmúreným okom aj jeho krajan Svein Tuft. Hesjedal je komplexným cyklistom, ktorý dokáže výborne zajazdiť klasiky aj náročné etapové preteky. Poslednú sezónu síce nemal najlepšiu, keď nezískal ani jedno víťazstvo (ak nepočítane tímovú časovku na Tour), ale na Tour skončil celkovo 18., v TOP 10 bol celkovo aj na Vuelta Pais Vasco a Tour of California, tretí v 16. etape na francúzskych cestách, kde pomohol v úniku vyhrať svojmu spolujazdcovi z Garminu Thorovi Hushovdovi. Oveľa úspešnejší bol v v roku 2010, keď bol celkovo siedmy na Tour, druhý na Amstel Gold Race, deviaty na Fléche Wallone a na domácich klasikách v Quebecu a Montreale tretí resp. štvrtý. Svein Tuft je špecialistom na časovky. Tento rok dosiahol päť víťazstiev vrátane oboch domácich šampionátov, na ktorých pri neúčasti Hesjedala dominoval. Sezónu zakončil trinástym miestom v časovke na majstrovstvách sveta.
V USA je špička oveľa bohatšia. Z pretekárov na etapové preteky treba spomenúť hneď niekoľko. Aj keď najlepšie roky má už Levi Leipheimer pravdepodobne za sebou, vo svojich 37 rokoch si aj v tej minulej sezóne 
počínal veľmi dobre. Vďaka výbornej časovke v záverečnom dni vyhral Okolo Švajčiarska, keď porazil Damiana Cunega v celkovom hodnotení o štyri sekundy, ôsmy bol celkovo na Paríž - Nice. Nevyšla mu Tour, na ktorej skončil až 32., naopak darilo sa mu na domácich podujatiach. Na Tour of California skončil druhý a už piatykrát v rade stál v celkovom hodnotení na pódiu, keď v rokoch 2007 až 2009 trikrát vyhral a v roku 2010 bol tretí. Na novovzniknutých pretekoch Tour of Utah a USA Pro Cycling Challenge vyhral ich premiérové ročníky. Kým na prvom nebola konkurencia až tak silná, na druhom, ktorý sa konal mesiac po Tour, zdolal všetkých troch z parížskeho pódia Cadela Evansa a bratov Schleckovcov.
Najúspešnejším Američanom na Tour bol Tom Danielson na 9. mieste, v TOP 10 bol aj na Okolo Švajčiarska. Na pretekoch nižšej kategórie bol tretí na Tour of California.
Napriek tomu, že Chrisovi Hornerovi pribudol v uplynulej sezóne na chrbát štvrtý krížik, odpisovať sa ho nedalo. Vyhral celkovo v Kalifornii, predtým bol štvrtý na Volta a Catalunya a dokonca druhý na Vuelta Pais Vasco. To boli jediné tri závody, ktoré v tejto sezóne dokončil a o to sú jeho výsledky obdivuhodnejšie. S veľkými ambíciami odchádzal na najprestížnejšie preteky do Francúzska. Skončili sa však pre neho skôr ako začali. V siedmej etape mal pád a na ôsmu už nenastúpil. Následne ukončil sezónu, ale nie kariéru a tak sa na tohto bojovníka, ktorý zreje ako víno môžeme tešiť aj v tej nastávajúcej. Okrem nich netreba zabúdať ani na Chriatiana Vande Veldeho, Tejaya Van Garderena či Andrew Talanskeho.
Momentálne je v Amerike jediný konkurencieschopný šprintér Tyler Farrar. Túto sezónu najmä pre zranenia nemal najlepšiu, keď musel odstúpiť na Gire aj Vuelte pre zranenia už v ich začiatkoch, ale aj tak si v sezóne pripísal päť víťazstiev, z toho jednu v etape na Tour.
V USA vyrastajú aj veľmi dobrí jazdci proti chronometru. Najznámejším je David Zabriskie, ktorý vyhral časovku na Tour de Romandie, ale zabúdať netreba ani na Tylora Phinneyho. Američania nie sú špecialistami na klasiky, ale na kopcovitých vedia dať o sebe vedieť špecialisti na etapové preteky, v tých rovinatejších Farrar. Práve on zaknihoval jediné pódiové umiestnenie vo WorldTour na "jednodňovkách", keď bol tretí na Gent-Wevelgem.
História
História, to je predovšetkým Lance Armstrong. Ale poďme po poriadku. Američania vyhrali desaťkrát Tour, len domáci Francúzi, Španieli a Belgičania majú viac celkových víťazstiev, jeden triumf majú na Gire. Američania majú päť medailí z MS, z toho tri tituly a dve striebra, v časovke získal striebro a bronz David Zabriskie. Američania získali na OH dve medaily. Už v roku 1912 bronz Carl Schutte a jediný olympijský víťaz z USA je Alexi Grewall, ktorý triumfoval na domácej pôde v Los Angeles (1984).
Na druhom mieste vtedy v pamätnom súboji skončil Kanaďan Steve Bauer, ktorý je pre zmenu jediným kanadským medailistom. Tento primát patrí Bauerovi aj z majstrovstiev sveta, keď v rovnakom roku získal bronz v Barcelone. O rok neskôr už štartoval Kanaďan na Tour, kde skončil celkovo na 10. mieste a získal biely dres pre najlepšieho mladého jazdca. V roku 1988 vyhral štvrtú etapu na Tour a päť dní bol v žltom drese. Ešte dlhšie v ňom vydržal o dva roky neskôr, keď ho súperi z neho nedokázali vyzliecť až deväť dní.
Ale späť k Američanom. Najslávnejším bol nepochybne Lance Armstrong, ktorý dokázal sedemkrát v rade vyhrať Tour, čo sa nikomu doteraz nepodarilo. O tomto jazdcovi by sa dali popísať stohy papiera. Je 
najobdivovanejším cyklistom, ale zároveň patrí aj medzi najnepopulárnejších. Je len veľmi málo športovcov, ako on - buď ho velebíte, alebo mu neviete prísť na meno, nikomu však nie je ľahostajný. Ja osobne patrím k tým prvým, napriek tomu, že bol často spomínaný s dopingom. Nikdy ho však nikto pri žiadnom neprichytil, naopak dokázal po obrovských zdravotných peripetiách obrovské veci a dal nádej mnohým ťažko chorým. V roku 1993 sa stal majstrom sveta vo svojich 22 rokoch. Celkovo mal v tom roku na konte 10 víťazstiev vrátane etapy na Tour. V ďalších dvoch rokoch prichádzali ďalšie úspechy na klasikách a v etapách, ale v októbri v roku 1986 prišiel šok. Diagnostikovali mu rakovinu semeníkov a lekári mu dávali iba 40% šancu na prežitie. Armstrong však dokázal povesť bojovníka a tak ako dokázal porážať svojich súperov na cestách, porazil aj chorobu. Paradoxne práve táto choroba mu pomohla k jeho neskorším úspechom na Tour. Po chorobe sa mu zmenila postava, vďaka čomu dokázal zdolávať aj tie najťažšie kopce s najlepšími vrchármi a hlavne zmenil svoj pohľad na svet, stal sa pokornejším. K tomu bol výborným časovkárom, čo dokázal aj na OH v Sydney, kde získal bronz. Komplexnosť a vždy skvele pracujúci tím boli výsledkom ojedinelej série siedmich víťazstiev na ‚Starej dáme', čo sa už asi nikomu nepodarí prekonať. Počas svojej kariéry dokázal vyhrať aj 22 etáp na týchto pretekoch, dvakrát Critérium du Dauphiné a raz Tour de Suisse. V roku 2005 ukončil kariéru, ale nedalo mu to a v 2009 sa v pelotóne objavil opäť. Málokto mu veril, ale on opäť ukázal svoju silu a skončil celkovo tretí. Rok 2010 bol však definitívne jeho posledným, keď po množstve pádov skončil na 23. mieste vo farbách svojho vlastného zoskupenia RadioShack. Aj tak však nesklamal a aj v tomto roku ukázal, že je veľkým bojovníkom a jeho odchodom "do dôchodku" prišla cyklistika o jednu z najväčších osobností v histórii.
Napriek tomu, že Američania majú desať triumfov na Tour, postarali sa o to iba dvaja jazdci. Keďže Armstrong má sedem, zvyšné tri zostali na Grega LeMonda. Ten dokázal vyhrať v rokoch 1986, 1989 a 1990. V roku 1989 zdolal Laurenta Fignona o osem sekúnd, čo je doteraz nejtesnejší rozdiel medzi prvým a druhým. Takisto má na svojom konte dva tituly majstra sveta, ku ktorým pridal aj dve striebra. Takže to, čo konštatujeme o triumfoch z Tour, platí aj pre medaile z MS - všetky kovy získali títo dvaja cyklisti. Treba ešte spomenúť jediného amerického víťaza Gira Andrewa Hampstena, ktorý na talianskych cestách triumfoval v roku 1988, keď zároveň vyhral aj vrchársku súťaž. O rok neskôr bol tretí a dvakrát bol štvrtý na Tour.
Najbližšia budúcnosť
Ak je minulosť najmä o dvoch menách, budúcnosť je už o viacerých. Predsa len dorastajú pretekári, ktorých k cyklistike prilákali úspechy Lancea Armstronga. K obrovským talentom patrí Tejay Van Garderen. Už v súčasnosti patrí k výborným časovkárom a z roka na rok sa zlepšuje v kopcoch. Tento rok pomáhal k 19. miestu na Tour aj Petrovi Velitsovi. Bude zaujímavé sledovať ako si bude viesť po boku posledného víťaza Tour vo farbách BMC. Jeho rovesníkom je Andrew Talansky. Ten dokázal skončiť medzi najlepšou desiatkou na Tour de Romandie a v Garmine mu predpovedajú veľkú budúcnosť. Treťou nastupujúcou hviezdou je Tylor Phinney. Ten je považovaný predovšetkým za časovkára, čo dokázal víťazstvom v prológu na EnecoTour, kde skončil celkovo štvrtý. Zabúdať nemožno ani na "Garmiňákov" Petra Stetinu a Thomasa Petersona či jazdca RadioShacku Benjamina Kinga. Jazdcov narodených okolo roku 1990 s veľkým potenciálom je však v USA podstatne viac a z obrovského počtu jazdcov nepochybne vyskočí niekoľko úspešných jednotlivcov.
Tímy
Až štyri tímy mali v minuloročnej edícii WorldTour svoj domicil v USA. Ani jedno však nemalo vo svojom strede viac ako osem Američanov. Pred novou sezónou však ako americké vystupujú už iba
dve. HTC zaniklo a RadioShack sa spojil s Leopard-Trek a vystupuje ako luxemburský tím RadioShack-Nissan. Zostali tak iba BMC Racing Team a Team Garmin-Cervélo. Kým v Garmine je aspoň deväť Američanov, v tíme Evansa sú iba štyria. Medzi prokontinentálnymi figurujú dve americké zoskupenia UnitedHealthcare a Team Type 1. Zato až 12 amerických tímov figuruje medzi kontinentálnymi. V nich väčšinu jazdcov tvoria mladí Američania. RadioShack a BMC majú pre najtalentovanejších z nich tímy do 23 rokov, kde majú vytvorené najlepšie podmienky pre ďalší rast.