Vysiela Šport STVR
Lukáš Kubiš
Po skončení Tour de France prišiel čas na náš tradičný sumár tímov, v ktorom komentovaným štýlom hodnotíme výkony jednotlivých celkov - aké úspechy zaznamenali, využili či nevyužili potenciál, alebo ako podporovali svojho lídra.
Po Gire, kde žiadny celok nepredviedol suverenitu v boji o celkový triumf, na Tour bol opäť vo svojom živle tím Sky ako družstvo najsilnejšie a v horách dominantné. Už po tretí raz v rade mal výbornú Grand Tour Quick-Step a perfektný rok zažíva Sunweb, ktorý na francúzskych cestách vyznel oveľa lepšie ako talianskych, hoci odtiaľ si odniesol ružový dres.
| Rigoberto Urán, Chris Froome a Romain Bardet na pódiu (© Slipstream Sports) |
Team Sky ***** (celkové víťazstvo + 4. miesto celkovo + tím. súťaž + etapa)
Chris Froome nemal pred Tour životnú formu a viac ako inokedy sa rozprávalo o jeho poraziteľnosti. Jeho tím to ale striktne odmietol. Mal pod kontrolou celé preteky a napriek absencii Gerainta Thomasa v najťažších skúškach ich zvládol bez najmenšieho problému spôsobeného súpermi. Tých technických mal "žlťák" dosť, ale dostal sa z nich s bravúrou. Nádej dal Froome súperom iba v dvanástej etape na prudkom Peyragudes, kde mal jedinú výkonnostnú horšiu chvíľu. Hneď nasledujúci deň dostal voľnú ruku Mikel Landa, ktorý chcel túto šancu využiť a podarilo sa. S Barguilom, Quintanom a Contadorom prišiel do cieľa na čele, no keď vypustil posledných dvadsať metrov ešte nevedel, že tie dve sekundy ho budú deliť od pódia v Paríži...
Froome z tejto Tour vyťažil maximum. Napriek tomu, že nebol taký silný ako v minulosti, jazdil s rozumom a triumfoval cez časovky. Chybičky krásy v podobe absencie etapového víťazstva i malého náskoku v GC sú mementom do budúcnosti. Mikel Landa bol najsilnejším mužom v kombinácii Giro - Tour a mohol sa dostať aj vyššie, no jeho tím v treťom týždni taktiku nemenil a nedostal šancu ujsť, čo by zdecimovalo tímy, s ktorými súperili, ale znamenalo by aj divočinu v skupine favoritov, na ktorú by Chris mohol doplatiť. Preto neriskovali. Ak by sa ale v takejto situácii ocitli napríklad jazdci Movistaru, určite by ten horšie postavený v poradí útočil. Koniec-koncov, videli sme to v roku 2015.
Tretím najvýraznejším bielym mužom bol Michal Kwiatkowski, ktorý má za sebou životnú Grand Tour napriek tomu, že v nej stratil viac ako dve hodiny. Vo farbách Quick-Stepu pretekal živelne, robil množstvo chýb, no v Sky ho definitívne pretvorili na ďalší stroj a počínal si perfektne. Podobne ako Urán, Barguil či Hagen sa aj on v tejto sezóne vrátil do svojej ideálnej formy a pre Frooma odovzdal všetko. Napriek tomu, že nedostal ani jednu šancu v kopcoch (To sa tiež môže stať iba v Sky), iba sekunda ho delila od etapového triumfu v časovke. Froome si ho určite bude chcieť udržať v tíme, tak uvidíme ako to s úderkou z Torune prezývanou "poľská mafia" Kwiatek, Golaš, Wišniowski dopadne.
Z vrchárov najkratšie ťahal špicu Mikel Nieve, ktorý zvyčajne odpadal spolu s Kwiatkom, ale ešte mal lepšie nohy a za favoritmi sa nezastavil. Prinieslo mu to štrnáste miesto celkovo, no hlavne finiše vysoko v poradí, čo tímu Sky vyhralo súťaž tímov. Sergio Henao aj rovinkári Kirienka, Rowe i Knees tiež vydali zo seba maximum a mohli odísť domov spokojní.
| Chris Froome v stúpaní so súpermi (© Slipstream Sports) |
Team Sunweb **** (štyri etapové víťazstvá + bodovacia aj vrchárska súťaž)
Už ani nemusíme rozvádzať to, ako sa Sunwebu vlani nedarilo, po januárovej katastrofe sa nedokázali dať dokopy. Zachránil ich dobrými výsledkami aspoň Tom Dumoulin. V pretekoch World Tour vyhrali iba štyri etapy. Tento rok majú na konte už jedenásť triumfov z najvyššej ligy. Síce na Gire ich opäť ťahal Holanďan sám, ale tu to už bol parádny kolektívny výkon so sladkými odmenami. Warren Barguil doslova ožil a z pretekára, ktorý sa vytratil z popredných pozícií, sa stalo monštrum hladné po úspechoch. Po zranení z jari sa cítil sviežo. V úvode Tour síce zbytočne stratil štrnásť minút, pretože neveril v boj o celkovú klasifikáciu, no v Paríži mal napokon stratu 9:25. Najprv zaútočil na vrchársku klasifikáciu, ktorú totálne opanoval. De Gendt, Pauwels ani Roglič nemali najmenšiu šancu. Potom sa zameral na etapy. V deviatej mu to tesne nevyšlo, ale v trinástej a osemnástej áno. Postupne stúpal aj v poradí až skončil desiaty. Vyhlásili ho aj za najbojovnejšieho pretekára Tour.
Barguilov spolubývajúci Michael Matthews písal iný, hoci podobný, príbeh. Formu mal dobrú, veď v puncherskom dojazde v Longwy nestačil iba na Sagana, no v klasických špurtoch sa nepresadzoval a vyzeralo to s ním neslávne aj v bodovacej súťaži, kde na Kittela po 13. etape strácal 128 bodov, maximom bolo 133-bodové manko. To ale postupne skresával, prišli aj etapové triumfy a zrazu to už bolo iba o deviatich bodoch. Kittel by to síce tak či onak vyhral, pretože na Champs-Élysées by iba ťažko našiel konkurenta, ale ako sa hovorí, na to sa história pýtať nebude. Michael si za triumfom jasne šiel, preto si ho aj zaslúžil. Mal perfektnú formu. Rolu favorita potvrdil v Rodeze a bravúrny tímový výkon podal celý Sunweb o dva dni neskôr v Romans-sur-Isére, kde celú etapu zrežírovali a súperom nedali šancu.
Veľmi dobre jazdil Nikias Arndt, v Longwy i Rodeze bol najlepším rozbiehačom zo všetkých pomocníkov. Bol pri Matthewsovi aj v ostatných rovinatých etapách a dostal sa aj do veľmi rozumného úniku v 19. etape, kde mal dobre naštudovanú trať a vybral si správnu stranu kruhového objazdu, kam stiahol aj Hagena. Simon Geschke aj Laurens Ten Dam makali pre tím, ale boli menej výrazní ako v minulosti.
 Video Barguila a Matthewsa z dielne Sunwebu |
Quick-Step Floors **** (päť etapových víťazstiev + šieste miesto celkovo)
Aj pre Leféverovcov je Tour marketingovo najdôležitejším podujatím a po úspešnom Gire prišli aj sem vo veľmi dobrej ambicióznej zostave, ktorá sa presadila. Marcel Kittel bol na ceste za zeleným dresom, čo v ére Petra Sagana treba využiť, no okolnosti hrali proti nemu. Spadol a mal aj zdravotné ťažkosti, ktoré skolili Philippa Gilberta a oslabili aj ďalších ľudí v tíme. Ale dovtedy si počínal suverénne. Vyhral päť etáp a iba jednu v Nuits-Saint-Georges tesne pri historicky najmenšom rozdiele. Quick-Step jazdil inak ako v minulosti. Túto sezónu sa naučil nebyť v poslednej desiatke kilometrov na čele pelotónu, ale dostať sa tam až v samom závere a Marcel dokonca viackrát ostal sám. Musel sa tam predierať, no zvládol to bez problémov.
Bauer s Brambillom sa starali o Daniela Martina, asi najviac bojujúceho vrchára z najlepšej desiatky. Podarilo sa mu skončiť na treťom mieste pri Saganovom triumfe v Longwy, na La Planche des Belles Filles nestačil iba na Arua a ešte aj v ďalších troch náročných etapách dokázal finišovať pred Froomom. Bol osemkrát v Top 10 etapy. Útočil, snažil sa vidieť v každej náročnej etape príležitosť. Škoda Portovho pádu aj veterného problému v šestnástej etape, kde nakumuloval nešťastnú stratu 2:06, bez ktorej by určite aj on zabojoval o pódium. V zákulisí sa vie, že dostal veľmi dobrú ponuku v UAE Team Emirates, s ktorými už aj podpísal zmluvu.
Hviezdy jarných klasík Gilbert, Štybar aj Trentin tentoraz pracovali pre tím a skolili ich choroby. Aj bez nich sa Quick-Stepu darilo, takže vedenie aj ich fanúšikov to až tak mrzieť nemuselo. Belgičania predĺžili série. Aspoň jednu etapu vyhrali už na piatej GT a rovnako päťkrát po sebe dostali aj cyklistu do Top 10, čo sa žiadnemu inému celku nepodarilo.
| Triumf Marcela Kittela v Troyes (© Quick-Step Floors Cycling Team / Tim de Waele) |
Ag2r La Mondiale *** (tretie miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
Druhým najsilnejším tímom v kopcoch bolo jednoznačne Ag2r. Francúzi tretí raz po sebe úplne zatienili svojich najprirodzenejších rivalov z FDJ. Pretekali aktívne, dostávali sa aj do únikov, pri ojedinelom trápení Movistaru bojovali v tímovej klasifikácii. Romain Bardet bol ich vlajkovou loďou. V Pyrenejách aj Alpách bol prvým vyzývateľom Frooma a s blížiacim sa cieľom sa zdalo, že iba on by mohol Brita zdolať. Napriek veľkej snahe sa mu to nepodarilo. Sky i menšia choroba mu v Alpách vzali nádeje a jeho útoky už boli iba symbolické. Francúzi si od neho veľa sľubovali, tri týždne bol z neho až národný hrdina, no hoci ich modlitby vyslyšané neboli, musel sa napokon uspokojiť aj s tretím miestom, pretože v časovke šiel hrozne a Landa by ho s trochu väčšou snahou porazil, no v Sky určite nečakali, že Romain pôjde až tak zle. Má teda na čom pracovať.
Vincent Lavenu dostal tretí raz za posledné štyri roky na pódium svojho francúzskeho pretekára, ktorý mu ešte aj vyhral etapu v Peyragudes, no vyzerá to tak, že ak im nepomôžu súperi, Tour jednoducho celkovo nevyhrajú. Rozpočet výrazne nenafúknu a nikoho nového neangažujú. Musia pracovať s tým, čo majú. Dobre sa ukazoval Pierre Latour, ale trojtýždňové preteky ešte nezvláda tak, aby mohol zabojovať o GC či biely dres. Dobre jazdil aj Alexis Vuillermoz, ktorý stíhal útočiť i pomáhať Bardetovi. Celkovo skončil trinásty. Bakelants, Fränk i Gautier boli veľmi silnými prvkami družstva.
Cannondale - Drapac *** (druhé miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
Veľmi spokojní odišli domov ľudia z Cannondalu. Rigoberto Urán sa prebral z dlhého spánku a vrátil sa tam, kde už dvakrát na Gire bol, teda na druhú pozíciu celkového poradia. Nibali s Quintanom ho ale pred pár rokmi zdolali jednoznačne. Tu nádeje dlho živil a napriek tomu, že pred pretekmi nepatril ani medzi desať najväčších kandidátov na triumf, no napokon ostal pred jeho bránami iba o 54 sekúnd. Z tohto pohľadu to bolo najväčšie prekvapenie 104. ročníka. Mnohí mu vyčítajú, že sa ku svojej pozícii dostal absolútne pasívnou jazdou, no vzhľadom na výkony v posledných dvoch sezónach bol radšej opatrný. Určite si druhú pozíciu zaslúžil viac Bardet, ale je to šport, výsledný čas rozhodol. Kolumbijčan veľmi dobre zvládol aj časovku v Marseille. Etapový triumf si pripísal v neslávne-slávnej deviatej etape, kde zvládol problémy s prehadzovačkou.
Cannondale sa ako tím ukázal v najkratšej trinástej etape, keď unikal Landa. Boli vtedy jasne silnejší ako Ag2r. Alberto Bettiol i Andrew Talansky predviedli veľmi dobrú robotu, škoda, že sa tretí muž Kalifornie neukázal viac, rovnako ako Pierre Rolland, na ktorom bolo veľmi citeľné Giro. V únikoch sa ukázali Dylan van Baarle i Taylor Phinney, takže zelené dresy boli viditeľné. Vaughtersovci bojovali, zbavili sa definitívne nálepky smoliarov. Na pódium sa dostali prvý raz od Gira 2012, keď ešte vo farbách Garminu-Barracuda ovládol Giro Ryder Hesjedal.
| Rigoberto Urán na La Planche des Belles Filles (© Slipstream Sports) |
Astana Pro Team ** (piate miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
Astana, Astana. Po jarných slzách prišlo Critérium du Dauphiné ako blesk z jasného neba, tím oplýval vysokým sebavedomím, všetko vyzeralo ideálne. Tak to aj bolo v prvom týždni. Fabio Aru vyhral etapu na La Planche des Belles Filles po parádnom útoku. Priblížil sa k žltému dresu a napokon ho aj dve etapy nosil. Jakob Fuglsang bol tiež vysoko v poradí. No pádom Dána sa akoby všetko otočilo a začali valiť problémy. Fuglsang musel odstúpiť, rovnako ako Cataldo. Spadol aj Lutsenko a pri Aruovi v rozhodujúcich okamihoch zrazu nikto nebol. V Alpách sa pridali aj ťažkosti samotného Arua a vycúval nie len z maillot jaune, ale aj z pódia a skončil až piaty. Pred Tour by to asi bral, veď aj on laboroval s kolenom, ale keď už je športovec tak blízko úspechu, veľmi ho to mrzí. Rozpadol sa mu tím. Mená ako Lutsenko, Kožatajev i Valgren si pozorný divák všimol, ale najmä posledný týždeň bol pre Kazachov trápením. Po odchode Nibaliho by potrebovali ešte jedného skvelého vrchára, usilujú o neho. Hovorí sa najmä o Quintanovi a Hirtovi.
Trek - Segafredo ** (deviate miesto celkovo + jedno etapové víťazstvo)
El Pistolero sa s Tour rozlúčil sympatickým dojmom. Asi nikto od neho nečakal boj o víťazstvo, takže príliš veľa ľudí zrejme nesklamal. Jazdil veľmi aktívne a celé preteky sa pohyboval okolo Top 10. Svojej povesti neostal nič dlžný najmä v trinástej etape, kde útočil už na prvom kopci ako to má v krátkych etapách vo zvyku. S Landom boli dlho sami na čele, o etapový triumf ho pripravil iba horší špurt v štvorčlennej partii. Veľmi dobrý výkon predviedol Trek v etape s Galibierom, kde útočil tiež a výborne mu pomohli najmä Mollema s Pantanom. Ani v časovke neostal nič dlžný svojej povesti a so Starou dámou sa mohol rozlúčiť ako šampión. Španielskych fanúšikov určite potešil, veď tí nevideli od žiadneho iného krajana nič. Alberto sa chce objaviť aj na Vuelte, budeme teda zvedaví, či to skúsi v GC, alebo pôjde po etapách. Po ôsmich druhých miestach v tejto sezóne by si zaslúžil už aj vyhrať.
Po Landovi a Quintanovi bol tretím najviditeľnejším borcom Gira Bauke Mollema, ktorý sa dostal do správnej prevádzkovej teploty v druhej polovici pretekov. Triumfoval v pätnástej etape, kde ukázal, že je lepší ako Ulissi, Gallopin a dokonca aj Roglič. Na pásku prišiel sám, čo si vždy vyžaduje veľkú formu i kumšt. Celkovo bral 17. miesto, o desať miest horšie ako na Gire. Možno obháji triumf v San Sebastiane, no proti bude viacero ľudí, najmä Daniel Martin či úderka Sky Landa - Kwiatek. Škoda, že Felline, Pantano, Degenkolb a Zubeldia ostali svojimi tieňmi dávnej či stále čerstvej minulosti a príliš sa neukázali. Najmä od Pantana sme po výbornom vlaňajšku čakali viac. Degenkolb bol druhý v Bergeracu, no Kittel ho zdolal jasne.
Orica - Scott ** (siedme miesto celkovo + súťaž do 25 rokov)
Tretím z plejády priemerných tímov je Orica. Simon Yates prichádzal do Düsseldorfu po veľmi slušnej jari a odborníci mu predpovedali umiestnenie v druhej polovici Top 10. To aj potvrdil. Nejazdil príliš aktívne, ale rozumným pretekaním sa dopracoval k siedmej pozícii. Asi všetci sme čakali, že boj o biely dres bude zaujímavejší, no Buchmann či Latour na to nemali príliš skoro a napokon mu neznepríjemnil život ani Louis Meintjes, od ktorého sa to čakalo najviac. Yates jazdil podobne ako vlani jeho brat, no na štvrté miesto Simon nemal.
Absolútne mimo formy jazdil Esteban Cháves, ktorý na to nemal ani v jednej etape. Po zničenej jari so zničeným kolenom sa zatiaľ nedal dohromady, no nazbieral potrebné kilometre a možno to opäť pódiovo rozbalí na Vuelte. Ale v takej bezradnej polohe ako v týchto troch týždňoch sme ho ešte nevideli. Viac sa určite čakalo od dvojice Albasini - Keukeleire, no hoci sa objavili v tom Hagenovom úniku a mali v závere prevahu, pokazili to. Výborné výsledky mal vo Flámsku Luke Durbridge, ale spadol veľmi skoro. Roman Kreuziger veľmi dobre pomáhal Yatesovi, znova potvrdil, že jeho výkonnostný štandard je vysoko, ale ani raz nebol v úniku, cez ktorý by zaútočil na triumf. Až prekvapujúco dobre odjazdil časovky Daryl Impey.
UAE Team Emirates ** (ôsme miesto celkovo)
Naftári prišli na Tour útočne naladení a hoci sa im až na Meintjesa nepodaril rukolapný výsledok, všetci deviati sa ukázali v úniku a skúšali šťastie. Samotný Louis Meintjes opäť ukázal svoj talent, ale nepredviedol nič navyše. Nedá sa ani jasne povedať, žeby boli tieto týždne pre neho najlepšími v kariére. Pred tým už bol ôsmy na Tour a desiaty na Vuelte. Kariéru U25 ukončil bez triumfu v bielej súťaži na Grand Tours. Ale ôsme miesto na Tour de France nemôžeme zhadzovať, v horách bol veľmi silný a môže mu patriť budúcnosť. Vie sa, že v UAE pokračovať nebude.
Darwin Atapuma bol blízko k triumfu na Izoarde, z úniku vydržal najdlhšie, takmer až na pásku. V tíme s jeho výkonom zrejme boli spokojní. Spolu s Vegardom Stake Laengenom sa dostali k oceneniu najbojovnejších pretekárov etapy. Už sme spomínali, že v 15. etape Diega Ulissiho pripravil o triumf Mollema. Ben Swift to zasa pretaktizoval v 19. etape. Slušná Tour v ich podaní.
Bora-Hansgrohe ** (dve etapové víťazstvá)
Nasledujú dva celky, ktoré sa dostali k dvom etapovým vavrínom, ale z celkového poradia ich lídri kvôli zdravotným problémom vypadli. Bora sa pochopiteľne chystala na najúspešnejšiu Tour v ich histórii a napriek tomu, že sa tak aj stalo, lebo etapu tu ešte nikdy nevyhrali, z Paríža úplne spokojní odchádzať nemohli. Podobne ako v Astane sa všetko začalo sľubne. Už na tretí deň Peter Sagan vyhral etapu pred ktorou bol pod tlakom, lebo bol pasovaný do role najväčšieho favorita. V Longwy si počínal bravúrne. Potom prišlo obrovské schladenie po rozhodcovskom lapsuse. UCI trvá roky, kým niečo pomaly zmení, ale rozhodcovia naopak všetko riešia rýchlo s horúcimi hlavami. Morálka v tíme prudko spadla a už sa ju nepodarilo zreštartovať. Nepomohlo ani odstúpenie Rafala Majku, ktorý skončil dotrhaný ako Leonardo DiCaprio po útoku medveďa, ale namiesto Oscara za to dostal iba pár dní praxe práce s obväzmi.
Tak trochu zblúdené vojsko bez veliteľov prežívalo hrozný tretí týždeň, kde sa ani len nedostali do úniku, čo si za klobúk dať nemohli, no vlajku zdvihol Maciej Bodnar. Potenciál ukázal už v jedenástej etape, kde padol do rúk šprintérom až 250 metrov pred páskou. Potom ešte v 16. etape zasa dokázal, že na vetre to jednoducho vie a ako jediný pretekár Bory ostal vpredu. No a prišla časovka v Marseille, kde bol najrýchlejší. Dlhoročný pomocník Sagana Nemcom zachránil preteky.
LottoNL - Jumbo ** (dve etapové víťazstvá)
Asi málokto čakal, že sa Holanďanom podarí v takejto elitnej konkurencii radovať z etapového triumfu až dvakrát, a to dokonca v najťažšej alpskej etape a najslávnejšej šprintérskej na Champs-Élysées. A to bol dokonca Robert Gesink blízko k triumfu aj v Jure. Lenže skúsený holandský vrchár spolu s víťazom Kalifornie Georgem Bennettom a časvkárskym špecialistom Josom Van Emdenom museli počas pretekov odstúpiť a bolo otázne, či sa žltí k niečomu dokážu dostať. Ale dostali. Primož Roglič zabojoval v kopcoch. V 15. etape mu to ešte nevyšlo, ale nabral ďalšie skúsenosti a ako jediný pretekár z 33 ľudí v úniku odolal skupine favoritov o tri dni neskôr. Zvládol Croix de Fer, Telegraphe aj Galibier, aby v Serre-Chevalier oslavoval najväčší úspech kariéry. Dylan Groenewegen sa k triumfu v špurtoch postupne približoval, v prvom týždni bol piaty a dvakrát šiesty, ale v druhom sa už posunul na tretiu a druhú priečku, aby na Elyzejských poliach nechal všetkých za sebou. Áno, bol to špurt bez viacerých hviezd a aj s tými bez formy, ale nikto mu ten triumf nevezme.
Dimension Data ** (jedno etapové víťazstvo)
Juhoafričania sem s veľkými očakávaniami prísť nemohli. Vrchára nemali a Mark Cavendish na tom nebol dobre. No "Manx Missile" prekvapil hneď pri prvej šprintérskej skúške, kde nestačil iba na Kittela, Démara a Greipela. Sám si začal veriť, a aj preto bol po incidente vo Vitteli taký frustrovaný. Asi nikto nebude namietať, že si to zapríčinil sám. Bude to pre neho zrejme najhoršia sezóna kariéry, no ešte dostane pár príležitostí zmeniť to.
Jeho miesto veľmi dobre zaujal Edvald Boasson Hagen, ktorý vycítil veľkú šancu a chytil sa jej parádne. Bol najvýraznejšou osobou tímu a na triumf siahal až šesťkrát! Po druhých a tretích miestach mu všetko vyšlo v 19. etape. Potvrdil, že v tejto sezóne je na tom veľmi dobre a chce byť na domácich MS v pozícii lídra. Akoby sa vrátil do úspešného roku 2011. Pekne mu pomáhal Reinardt Van Rensburg, z ktorého museli mať v Afrike radosť. Tradične sa v dobrom svetle ukázali aj Serge Pauwels so Stephenom Cummingsom, ale tentoraz ostali bez rukolapného výsledku.
Direct Energie ** (jedno etapové víťazstvo)
Tradične najvýraznejší domáci prokontinentálny celok opäť jasne predčil tie ostatné, ale vedeli by sme si z ich strany predstaviť aj väčšiu aktivitu. Mali tam pretekárov, ktorí sa mohli viac ukázať v rovinatých dňoch, ale záujem nemali. V druhom a treťom týždni už unikali v rojoch ako včely. Calmejane, Chavanel, Voeckler i Sicard boli skoro všade, ale v týchto skupinách boli kvalitnejší ľudia, ktorí ich porazili. Výminkou bol deň číslo osem, kde Lilian Calmejane zúžitkoval prvú šancu pre únik, ktorú tím Sky vytvoril. Treba ale povedať, že to nebolo jednoduché a pri ceste do Station des Rousses nemusel 24-ročný borec zdolať iba súperov z úniku, ale vzdorovať aj favoritom, ktorí ho v závere narozdiel od väčšiny unikajúcich ľudí nedobehli. Slušná Tour pre Direct Energie, získali aj tri ocenenia pre najbojovnejšieho jazca.
FDJ ** (jedno etapové víťazstvo)
Dostávame sa už k celkom, ktoré sa výrazne trápili. Po treťom mieste Thibauta Pinota v roku 2014 sa FDJ na najdôležitejších pretekoch nevie chytiť. Ak by nemalo cyklisticky stáleho sponzora, asi by mali zverenci Marca Madiota existenčné problémy. Pinot šiel veľmi dobre na Gire, ale neostala mu žiadna para na domáce preteky. Príbeh Arnauda Démara je tiež veľmi nešťastný. Síce po veľmi nebezpečnom manévri vyhral štvrtú etapu a dostal sa aj do zeleného dresu, za čo tie dve hviezdičky, ale v Jure ho skolili zdravotné problémy a do cieľa deviatej etapy prišiel až štrnásť minút po limite. So zeleným snom sa rozlúčil, no spolu s ním o Tour prišli aj traja iní jazdci a postupne odpadávali ďalší. Do Paríža prišla už iba zdecimovaná trojica Cimolai, Le Gac a Molard.
Lotto Soudal **
Belgičania sa chceli ukázať aj v kopcoch s dvojicou Wellens - Benoot, ale z ich strany to bolo veľmi nevýrazné, zahrali to na Monforta. Ideálne sa nedarilo ani Gallopinovi, ktorý býval ešte výraznejší. André Greipel sa dostal k trom tretím a jednému druhému miestu, s trochu šťastia a lepšej formy etapový vavrín získať mohol, no prvý raz od roku 2008 ostal pred jeho bránami a séria jeho etapových triumfov na Grand Tours skončila na čísle dvanásť. Neskončila sa iba tá Hansenova, ktorý si zapísal osemnástu dokončenú GT v rade, ale opäť nič nepredviedol. Najvýraznejším pretekárom Lotta bol Thomas De Gendt. Deväť únikov hovorí za všetko. Skúšal to vo všetkých druhoch etáp. Získal až 149 bodov v bodovacej súťaži, čo mu prinieslo šiestu pozíciu. Vo vrchárskej bol tretí. Fanušíkovia ho zvolili za najbojovnejšieho jazdca Tour. Bol jednou z najpozitívnejších postáv Starej dámy.
Movistar Team *
Za tri roky u nás Movistar nikdy nedostal menej ako štyri hviezdičky, no séria štrnástich Grand Tours v rade, kde sa aspoň jeden jazdec španielskeho celku dostal do Top 10 celkového poradia skončila. A nie len to, Movistar nevyhral ani etapu a trápil sa ako už dlhé roky nie. Alejandro Valverde prišiel o zvyšok sezóny nešťastným pádom v úvodnej časovke a namiesto boja o celkové víťazstvo prišla skepsa. Napriek prítomnosti Naira Quintanu sa tím úplne rozsypal. Nairo bol dlho bez problémov v Top 10, ale v závere druhého týždňa mu začali sily výraznejšie dochádzať. V najkratšej etape síce bojoval a ošpurtoval ho iba Barguil, no veľmi sa trápil. Tak ako nikdy pred tým, resp. mimo Top 10 skončil iba na svojej úvodnej GT pred piatimi rokmi. Už povedal, že kombináciu Giro - Tour nikdy viac nepôjde, no mrzieť ho to môže poriadne, pretože Froome sa teraz dal poraziť.
Ostatní pretekári sa sem-tam ukázali, ale na pomery Movistaru to bolo nedostatočné. Neboli ani len blízko etapového triumfu. V dôležitých fázach pretekov v skupine favoritov tieto dresy vôbec neboli. Šesť tímov podľa nás zanechalo ešte horší dojem, ale Movistar takto nízko jednoducho nikdy nebol.
| Kolumbijská úderka: Pantano, Henao, Atapuma, Urán, Betancur, Cháves, Quintana (© Movistar Team) |
BMC Racing Team *
Čierno-červení sú na tom veľmi zle. Okrem Richieho Porteho nemajú pretekára, ktorý by bol schopný bojovať v celkovom poradí a okrem vlaňajšej Tour, kde skončil piaty, sa na vysoké pozície GC nevedia dostať. Ani sa nečudujeme, že sponzori nie sú spokojní a Jim Ochowicz už dlho hľadá nových partnerov. Ešte nikdy sme im neudelili viac ako tri hviezdičky, no táto Tour skončila pre nich úplnou katastrofou. Nemali sa absolútne čoho chytiť. Hviezda im svietila iba do deviatej etapy a tím sa po tejto etape rozpadol. Stalo sa to v minulosti už mnohým celkom vrátane Sky, no opäť sa potvrdilo, že bohatý tím nesmie chodiť na takéto veľké preteky bez plánu B. Damiano Caruso šiel pekne, jedenásta pozícia je veľmi slušná, ale dostal sa k nej aj vďaka mnohým odstúpeniam a šancu mu dala aj príslušnosť v skupine, ktorá mu zmazala šesť minút straty. Stefan Küng šiel výborne prológ, o tom žiadna, ale potom sa iba šetril na Marseille a tam už bol unavený. Roche, De Marchi, Moinard, ale aj Van Avermaet boli svojimi slabými odvarmi. Najmä horší výkon olympijského víťaza bol po marci, apríli aj júni zarážajúci.
Kaťuša - Alpecin *
Už pred štartom Tour bolo jasné, že Kaťuša sa v celkovom poradí nepresadí a ak ju nezachrínil Alexander Kristoff, bude to biedne predstavenie. Predtuchy sa potvrdili. Celok s takýmto rozpočtom si nemôže dovoliť ísť na najslávnejšie preteky sveta bez lídra do kopcov. Veď to je hanba. Alexandrovi Kristoffovi sa na jar darilo striedavo, ale na francúzskych cestách nie. Nedokončil Roubaix, Paríž-Nice ani Dauphiné. Z Tour bral iba viacero štvrtých a piatych miest. V časovkách sa veľa čakalo od majstra sveta Tonyho Martina, ale bral dve štvrté miesta, s ktorými nebol spokojný. V 15. etape sa vydal dopredu z pôvodného úniku, ale jednotkový kopec ho zastavil ako juniora, ktorý precenil svoje sily. Nebola to z jeho strany dobrá Tour, určite sa na ňu bude snažiť zabudnúť. Ďalší jazdci občas útočili, ale k výsledku sa nedostali.
Cofidis, Solutions Credits *
Ani v Cofidise nemajú pretekára na celkové poradie. Danielovi Navarrovi nevyšiel ani jeden únik, a tak to všetko ostalo na pleciach Nacera Bouhanniho. Domáci matador zaostal za očakávaniami. Bojoval, špurtoval, sedemkrát sa motal od štvrtého po ôsme miesto, no to je na jazdca jeho typu málo. Trošku prekvapil v Rodeze, kde sa na cieľový kopec vyšplhali zo šprintérov lepšie iba Matthews, Hagen a Colbrelli, ale nemohol z Paríža odísť spokojný. Stále mu tento rok chýba veľké víťazstvo. Zatiaľ triumfoval iba pri veľmi malej konkurencii. Zostávajúca osádka tímu bola neviditeľná.
Fortuneo - Oscaro *
Biely celok sme umiestnili nad Wanty, pretože sa viac presadili v šprintoch a mali početnejšie zastúpenie v únikoch so šancou na úspech. Maximom Daniela McLaya bolo piate miesto v Pau. Do Top 10 sa dostal trikrát. Brice Feillu tradične bojoval a dostal sa k šestnástemu miestu celkovo. Pomohol si únikom v etape s Galibierom. Najmladší účastník Tour Elie Gesbert získal ocenenie najbojovnejšieho jazdca a zvyšok sa objavoval v únikoch. Inokedy aktívny Eduardo Sepúlveda nepredviedol svoje schopnosti.Wanty - Groupe Gobert *
Premiéru na Grand Tour zvládla deviatka "wanťákov" slušne, pretože všetci prišli do cieľa, na čo by asi nikto nebol vsadil. Guillaume Martin dokonca bojoval v celkovom poradí a vyhral špurt favoritov na Station des Rousses, kde skončil tretí. Celkovo obsadil 23. miesto. Zvyšok tímu sa pchal do únikov, Guillaume van Keirsbulck bol v jednom úplne sám. Výrazný bol aj Yoann Offredo, ktorý písal zaujímavý príbeh pretekára, ktorý sa na Tour dostal prvý raz až po prestupe z FDJ, kde desať rokov pôsobil. V novom tíme s jeho angažovaním určite neľutujú.
Ion Izagirre neostal nič dlžný svojej povesti a v Top 10 skončil na Paríž-Nice, v Baskicku, Romandii, Švajčiarsku i ardénskych klasikách, no na Tour neukázal svoj potenciál. V časovke si zlomil stavec a predznamenal pre Španielov veľmi smutnú Tour. Do špurtov sa tlačil Sonny Colbrelli, no formu z jari si neuchoval, resp. narazil na silnú konkurenciu. Bral iba dve šieste miesta, čo je žalostne málo. Vyššie sa dostal aj Daniel McLay. Zvyšok tímu mal šancu iba v únikoch, no ani tie im príliš nevychádzali. Nedostali sa ani k oceneniu pre najbojovnejšieho pretekára. Bol problém pomenovať horší tím, napokon sme ho ani nenašli. Menej prize money vybojoval iba Cofidis, no iba o pár eur.