Lukáš KubišAj keď nám do konca februára zostáva ešte jedna klasika Le Samyn v Belgicku, môžeme si zhodnotiť uplynulý mesiac. Po januári sa už naplno rozbehla cyklistická sezóna a ukázali s nám nové tváre.
Určite najväčším prekvapením je počínanie britského cyklistu Jonathana Tiernan-Lockeho. Jazdec kontinentálneho zoskupenia Endura Racing má už 28 rokov, ale až do tejto sezóny vyhral počas kariéry iba dve etapy na pretekoch nižšej kategórie. Výraznejšie dal o sebe vedieť až v závere uplynulej sezóny, keď obsadil celkovo šieste miesto na Tour of Britain.
Nikto však nepredpokladal, čo bude "stvárať" na začiatku novej sezóny. V januári ešte nesúťažil, ale vo februári štartoval na dvoch kratších etapových pretekoch a oba vyhral. Na Tour Méditerranéen vyhral úvodnú rovinatú etapu v hromadnom špurte. V ďalších dvoch rovinatých síce o sebe nedal veľmi vedieť, ale to najlepšie si nechal na záverečnú etapu s dojazdom do kopca. Unikol celému pelotónu, pred ktorým mal napokon v cieli náskok 17 sekúnd a zaknihoval svoje prvé etapové prvenstvo. O necelý týždeň po tomto úspechu sa postavil na štart ďalších francúzskych pretekov, dvojdielnych Haut Var. V prvej mierne vlnitej etape si tretím miestom urobil základ pre celkový úspech. Ten závršil v druhej, ktorá končila na miernom kopci. Brit ju vyhral opäť po samostatnom úniku v závere.
Aj keď išlo o preteky kategórie 2.1 zišla sa na nich výborná konkurencia. Na Haut Var boli takí jazdci ako Philippe Gilbert, 
Christophe Le Mevel, Fredrik Kessiakoff, Simon Gerrans, Daniel Martin, Joaquin Rojas či Thomas Voeckler, na Tour Méditerranéen zas Daniel Navarro, Stefano Garzelli, Pierre Rolland či David Moncutie, ale aj mnohí vyššie spomínaní.
Už teraz sme zvedaví, ako sa tomuto Britovi bude dariť v najbližšom období. V každom prípade si vedenie tímu Endura Racing môže gratulovať, že ho pred touto sezónou získalo do svojich radov. Veď počas celej minulej sezóny mali na svojom konte 10 víťazstiev a Tiernan-Locke im v priebehu dvoch pretekov sám vybojoval päť.
Neustále napredovanie potvrdzuje aj spolujazdec bratov Saganovcov z Liquigasu Elia Viviani. Po tom, čo sa v závere minulého roka na čínskych cestách Okolo Pekingu dočkal prvého etapového triumfu na úrovni World Tour, potvrdil dobrú formu aj v úvode toho nového. V januári vyhral etapu na Tour de San Luis a začiatkom februára rovinatú domácu klasiku GP Costa degli Etruschi, keď v šprinte celého pelotónu zdolal Sascha Mondolu. Na krátkych etapových pretekoch Giro della Provincia di Reggio Calabria v polovici februára vyhral všetko čo sa dalo - obe etapy a pochopiteľne aj celkové hodnotenie.
Čoraz výraznejšie o sebe dáva vedieť majster sveta do 23 rokov z Geelongu 2010 Michael Matthews. Už v januári bol na Tour Down Under celkovo deviaty a v jednej etape druhý, ale na prvé víťazstvo v novej sezóne si napokon musel počkať až do posledného februárového víkendu. Zato však má veľmi vysokú hodnotu, keďže ide o Clasicu de Alméria, ktorá patrí do kategórie HC. Matthews je typom šprintéra, ktorý sa dokáže "zatať" a prejsť aj náročnejšie kopce vo vedúcej skupine. Na to v Almérii vsadilo vedenie Rabobanku, v ktorého farbách 21-ročný Austrálčan jazdí už druhú sezónu a oplatilo sa.
Pri výpočte milých prekvapení nemôžeme zabudnúť ani na nováčika v profipelotóne z Omega Pharma - Quick Step Andrewa Fenna. Ešte len 21-ročný jazdec prestúpil do tímu World Tour z kontinentálneho AN Post - Sean Kelly a hneď na svojich dvoch premiérových klasikách získal dve prvenstvá. Trofeo Palma de Mallorca a Trofeo Migjorn vyhral v šprinte celého pelotónu a dal najavo, že zabehaným šprintérom vyrastá nový konkurent. Na vlastnej koži to pocítili na španielskych cestách takí borci ako Edvald Boasson Hagen, Danielle Benatti či Joaquin Rojas Gil.
O tom, že v RadioShacku - Nissan nebude jediným šprintérom Daniele Benatti potvrdzuje od začiatku sezóny ešte len 23-ročný Tony Gallopin. Ten prišiel do zoskupenia, ktoré je zložené predovšetkým z jazdcov na celkové umiestnenia v etapových pretekoch z Cofidisu pred touto sezónou. Na Okolo Kataru sa rozjazdieval, ale svoje schopnosti naplno "rozbalil" na Okolo Ománu. Síce nevyhral ani jednu etapu, ale až v štyroch zo šiestich bol v prvej desiatke. Na prekvapenie si výborne počínal aj v najťažšej etape s dojazdom na Zelenú horu, v ktorej skončil na piatom mieste a to mu zabezpečilo pódiové umiestnenie v celkovom hodnotení, keď pred ním skončili iba víťazný Peter Velits a druhý Vincenzo Nibali.
Pri charakteristike mladíkov nezabúdame ani na Michaela Kredera z Garmin-Barracuda, ktorý v úvode sezóny zatienil aj svojho podstatne slávnejšieho spolujazdca Tylera Farrara. Kreder na Tour Méditerranéen vyhral dve etapy a v celkovom hodnotení skončil druhý. Dobre si počínal aj na Clasica de Alméria, kde skončil na ôsmom mieste. Pre porovnanie v ten istý deň štartoval Farrar na Kuurne-Brussel-Kuurne a došprintoval osemnásty.