Quick-Step dominoval po pavé aj v Ardenách, Valverde odišiel s prázdnou

 

Amstel Gold Race je po presune cieľovej čiary ďaleko za Cauberg sviežejší. Favoriti musia hľadať iné cestičky za úspechom a to vedie k priamemu súboji najsilnejších, čo je zmyslom klasík. Tentoraz aj Valónsky šíp ponúkol drámu a treba len veriť, že v ďalších sezónach bude lákať útok z väčšej vzdialenosti čoraz kvalitnejších cyklistov. Preteky Liége - Bastogne - Liége dlho stagnovali a zdalo sa, že nič nezabráni záverečnému špurtu, no  všetko zmenil jeden vydarený pohyb po predposlednom kopci, v predchádzajúcich vydaniach takmer nemožná vec, a favoriti razom museli ísť za svoje takmer dvadsať kilometrov pred cieľom. V tomto roku sa potvrdilo, že ardenským klasikám svedčí útočný štýl.

 

 

 

 

Sebavedomie Quick-Step Floors sa prenieslo z mačacích hláv aj na ardenský terén a ukázalo sa, že to nespôsobila len forma Juliana Alaphilippa, ale celej zostavy. Francúzsky jazdec chcel uspieť už na Amstel Gold Race a v záverečnom súboji favoritov skutočne patril medzi najsilnejších, keď dokázal lepiť Valverdeho ataky, ale strategické finále napokon ovládli iní cyklisti.

 

Pred Valónskym šípom bolo dôležité, že Alaphilippe nestratil vieru, že môže vyhrať na Mur de Huy. V rozhodujúcich momentoch mu veľmi pomohol kolega Max Schachmann, ktorý sa dostal do nebezpečného úniku a prinútil ostatných favoritov míňať si pomocníkov. Táto hra platila najmä na Movistar a medzitým Julian Alaphilippe mohol pokojne sledovať, ako sa trápi konkurencia, a výlučne sa sústredil len na cieľový kopec. A na ňom predviedol perfektný výkon, presne taký, akým tu v minulých ročníkoch úradoval Valverde. Na Mur de Huy sa držal celý čas v popredí, nechal sa vyviesť Vanendertom až na samé čelo hlavnej skupiny, a potom v správnom momente začal šprintovať. Alaphilippe predviedol špičkové predstavenie po taktickej a výkonnostnej stránke, bez statočného výkonu Maxa Schachamnna by to mal na konci určite ťažšie.

 

 

 

Po prvom triumfe na ardenských klasikách cielil francúzsky cyklista na premiérový úspech na monumente. Liége - Bastogne - Liége sa vyvíjal dlhú dobu konzervatívne a Quick-Step Floors bol väčšinu dňa schovaný v pelotóne. Belgické zoskupenie dôverovalo Alaphilippovmu špurtu do kopca aj tentoraz, ale nezvolilo alibistickú stratégiu. Práve naopak. Na La Redoute a La Roche-Aux-Facons nasadilo vysoké tempo, že odpadli takí borci ako Nibali, Matthews, Mollema a podarilo sa mu zdecimovať aj Movistar. Posledných dvadsať kilometrov absolvoval Valverde bez tímovej pomoci.

 

A potom prišiel moment celého týždňa. Bob Jungels zaútočil po predposlednom kopci, aby sa konkurencia ocitla pod tlakom podobne ako na Valónskom šípe. Následne sme videli zaujímavé obrázky, keď hlavní favoriti Valverde, Martin alebo Wellens sa museli prepnúť do aktívneho modu ďaleko pred cieľom a nesústrediť sa len na Ans, pričom museli akceptovať na zadnom kolese Alaphilippa. Lenže Jungels bol natoľko silný, že udržal za sebou svorku prenasledovateľov, a po šiestich rokoch sa konečne presadil na tomto monumente útok z diaľky. Majstrovsky zvládnutá koncovka zo strany Quick-Step Floors nebola len dielom náhodného pohybu, ale výbornej pripravenosti jeho zástupcov. A to bola charakteristická črta zoskupenia počas celej jari.

 

 

 

 

Belgická zostava predviedla v tomto roku nezabudnuteľný výkon na jarných jednorazovkách. Od 27. apríla až po L-B-L ovládla jedenásť klasík a túto porciu si rozdelilo osem jazdcov. Hneď skraja klasikárskej sezóny sa predviedol Niki Terpstra, potom sa ukázali talentovaní pretekári Cavagna, Hodeg a Jakobsen, ktorí na menších jednorazovkách ukázali presne to, čo sa od nich očakávalo. Alvaro Hodeg a Fabio Jakobsen tak výborne zapadli do koncepcie zostavy, ako rýchlostné typy sa hodia aj na severské jednorazovky.

 

Holandský pretekár predviedol výborný finiš aj na Scheldeprijs a zaradil sa k takým jazdcom ako Kittel, Kristoff, Cavendish, ktorí tu triumfovali. Cenný skalp získal aj Elia Viviani, ktorý sa presadil na Tri dni De Panne, ale ešte teraz ho mrzí neúspech na G-W, kde mu pripravili kolegovia výbornú pozíciu. Na severských klasikách sa vyžmýkal k veľmi dobrým výkonom aj Yves Lampaert, ale hlavným mužom na kockách bol Niki Terpstra s víťazstvami na E3 Harelbeke a najmä na Ronde van Vlaanderen. A keď sa k tomu pridali úspechy aj na ardenských klasikách, na budúci rok bude mať Quick-Step Floors mimoriadne náročnú úlohu, aby sa k týmto výsledkom priblížil. Ale teraz si môže zaslúžene užívať klasikársku slávu.

 

 

 

     

 

Alejandro Valverde nepridal do zbierky desiaty titul z ardenského týždňa. Jeho najlepším výsledkom bola druhá priečka na Valónskom šípe, čo znamenalo sedemnáste miesto na stupňoch víťazov na týchto klasikách. Takouto bilanciou sa nemôže pochváliť nikto v histórii. Na Amstli nedokázal vytvoriť selekciu na záverečných kopcoch, na Mur de Huy sa pohyboval netradične príliš vzadu, akoby ho prekvapilo silné tempo Jelle Vanenderta, a na LBL musel vyskočiť príliš skoro z diery, jeho kolegovia boli nečakane nevýrazní, no ani jemu samotnému finále príliš nevyšlo. Po tomto týždni môžeme konštatovať, že ani Alejandro Valverde nie je stroj.

 

 

 

Ak sa raz vráti Danielovi Martinovi všetka smola, ktorú prežil na týchto klasikách, tak si podmaní celý ardenský týždeň s prstom v nose. Na Valónskom šípe sa vôbec nedostal do hry, ešte pred druhým prejazdom cez Mur de Huy ho zastavila kolízia a už sa nevrátil do hlavnej skupiny. Vo finále LBL ho pre zmenu zastavil defekt, ale dovtedy aspoň stihol predviesť, že chce vyhrať a robil všetko preto, aby bol chytený Jungels. Jeho najdôležitejší týždeň v sezóne trpko vyšumel.

 

Na smoliarsky moment doplatil aj Michael Matthews. Na Amstli pred posledným prejazdom cez Cauberg dostal defekt a nemohol bojovať o titul. Jeho skvelé piate miesto na Mur de Huy napovedalo, že posledné kopce na AGR mu nemali robiť problémy, no bolo by otázne, ako by sa správal na záverečných kilometroch. Túto bitku si podmanil Michael Valgren, ktorý sa len presvedčil v tom, že dokáže jazdiť severské i ardenské klasiky. Ale bez pomoci Jakoba Fuglsanga by asi nezískal titul na Amstli.

 

 

To najlepšie z LBL

 

 

Ardenský týždeň väčšinou znamená aj nárast formy u Enrica Gasparotta a taliansky jazdec sa nenechal zahanbiť ani tentoraz. Na Amstli sa dostal na pódium po dvojnásobnom útoku vo finále a v najlepšej desiatke figuroval aj na LBL. Vincenzo Nibali už taký úspešný nebol, monument La Doyenne ukázal, že nebol dostatočne pripravený. Aj keď po ataku na Valónskom šípe sa mohol zdať opak.

 

Po Julianovi Alaphilipppovi sa ukázal v Top 10 na všetkých troch pretekoch už len Roman Kreuziger. Český pretekár využil znalosť terénu na Amstli a spolu s Gasparottom útočili, až sa dostali na pódium. Na Mur de Huy obsadil štvrté miesto a bol to jeho najlepší výsledok v kariére na tomto kopci. Predtým sa umiestnil na Valónskom šípe len raz v Top 10, v roku 2014 skončil ôsmy. A medzi najlepšími finišoval aj na LBL. Na monumente sa vyplatil záverečný atak Romainovi Bardetovi a Michaelovi Woodsovi, čo signalizovalo, že na konci ťažkých pretekov im zostalo ešte niečo v nádrži.

 

Na lepšie výsledky si trúfal Tim Wellens, ale tomu sa ani v jednom prípade vo finále nepodarilo ujsť zo skupiny favoritov. Jeho kolega Jelle Vanendert sa opäť výborne pripravil na tieto podujatia, zaujal kvalitným výkonom na Mur de Huy a silným atakom na konci LBL, lenže tam ho zabrzdil krutý finiš v Ans. V tíme Sky vybojovali len jedno chudobné miesto v najlepšej desiatke, Sergio Heano skončil v Liége na deviatej priečke, inak sa veľmi nevytiahli. Za očakávaniami zaostal najmä Michal Kwiatkowski, ktorý na ardenských klasikách nenašiel tú formu, ktorá ho zdobila na začiatku sezóny.