Manuál k Tour de France: Desať častých otázok začínajúcich fanúšikov

 

 

Pelotón Tour de France (© Courtesy Slipstream Sports / Graham Watson 2016)

 

 

 

Každý pretekár vypije počas mnohodinového letného zdolávania etapy niekoľko litrov tekutín. Z emailov divákov RTVS a z osobnej skúsenosti vieme, že prirodzená a častá otázka je, ako a či členovia pelotónu počas súťaženia vykonávajú malú potrebu.

 

Pravdou je, že cyklisti bežne predvádzajú nadľudské výkony, ale zároveň zostávajú ľuďmi s prirodzenými potrebami. V neutrálnej zóne a v úvodných kilometroch etapy je ich vykonanie pohodovou záležitosťou s dostatkom času na návrat do pelotónu. Problematickejší býva štart vo veľkom meste. V priebehu etapy sa ale zvyčajne vyskytuje dostatok tempársky pokojnejších momentov, keď cyklisti zastavia na kraji cesty a spravia, čo treba. Často ide o hromadnú akciu, pretože jednotlivci míňajú viac energie na dostihnutie ostatných. Zároveň nie je jednoduché nájsť opustené miesto uprostred miliónových davov. Kameramani a režiséri už vedia, kedy je vhodné zamerať pozornosť inam, napríklad na krajinu z pohľadu helikoptéry.

 

Ak je tempo vyššie, cyklisti si vedia uľaviť aj počas jazdy: "Keď cikáte doprava, vaša pravá noha je v polohe šesť hodín a ľavá noha v polohe dvanásť hodín. Ľavá ruka je na riadidlách a pravou si držíte šortky," vysvetlil osvedčenú metódu bývalý cyklista a účastník Tour de France Ted King. 

 

Špeciálnou kategóriou sú časovky, v ktorých zastávky popri ceste nebývajú na programe dňa, pretože by znamenali stratu cenných sekúnd a pád vo výsledkovej listine. Zelenáči môžu doplatiť na potrebu zbavenia sa tekutín dokonca v bežnej etape. Napríklad Romain Bardet sa priznal, že na prvej Tour de France 2013 mal problémy správne vyhodnotiť vhodný čas a miesto. Raz to viedlo k viacminútovej strate, čo ho podľa neho stálo jednu priečku v celkovom poradí. 

 

 

 

Profesionálny cyklista spáli počas súťažného dňa vyše päťtisíc kalórií, teda dva až trikrát viac ako priemerný človek. Zároveň je jeho telesná hmotnosť výrazne podpriemerná. Cyklisti musia prijímať živiny aj priamo na bicykli a ich jedálniček tvoria najmä sacharidy. Zásoby si berú buď v občerstvovacej zóne, ktorá je vždy umiestnená niekde na trati, alebo z tímového auta. 

 

Pri dodržiavaní pitného režimu využívajú najmä vodu, iontové a iné športové nápoje, prípadne colu. Najčastejšie konzumované produkty počas etáp sú energetické gély a tyčinky, ryžové koláčiky, banán, ľahké sendviče. Napríklad Peter Sagan je známy tým, že si rád dá aj gumenných medvedíkov. Základné jedlá pripravujú maséri, tie komplexnejšie tímoví kuchári v spolupráci s nutričnými špecialistami.      

 

 

Michal Kwiatkowski si berie jedlo (© LaPresse / Fabio Ferrari)

 

 

 

Áno, Tour de France sa koná primárne vo Francúzsku, ale od šesťdesiatych rokov minulého storočia navštevuje aj iné európske krajiny, najmä susedné. Viac ako dvadsaťkrát štartovala mimo Francúzska - minulý rok v nemeckom Düsseldorfe, o rok to bude v belgickom Bruseli. V budúcnosti je teoreticky možný štart "Starej dámy" aj mimo európskeho kontinentu. 

 

Podľa prieskumov sleduje francúzsku Grand Tour väčšina ľudí primárne pre obdivovanie prírody, histórie, atrakcií, až sekundárnym dôvodom je športová stránka. Tohtoročná trasa Tour de France prechádza cez 579 miest a obcí, a zároveň cez 36 departmentov. Departmenty sú jednotky administratívneho a samosprávneho členenia Francúzska, jeden má v priemere vyše šestotisíc obyvateľov. Francúzsko má 96 metropolitných a päť zámorských departmentov. Existujú potom ešte väčšie jednotky - regióny, ale i menšie jednotky - napríklad kantóny.

 

Departmenty sú ale pri televíznych prenosoch z Tour de France kľúčové, pretože réžia zobrazuje ich zavedené číslovanie (využíva sa aj pri ŠPZ či PSČ) v súvislosti s atrakciami. Zoradené sú abecedne s výnimkou departmentu Paríž (75). Tento rok sa drvivá väčšina trasy nachádza vo Francúzsku a iba zopár kilometrov sa uskutoční v Španielsku.   

 

 

 

Jednoduchá, ale zložitá otázka obsahujúca množstvo faktorov. Eddy Merckx na ňu raz odpovedal: "pretože je jediná, viete". Tour de France je najstaršia Grand Tour (jedno z troch prestížnych trojtýždňových podujatí) v jednom z najpopulárnejších športov na planéte, a tak stále čerpá zo sily vlastnej histórie, tradícií, heroických príbehov. Je to Grand Tour s ideálnym termínom uprostred roka. Cyklistom sa na ňu ľahšie časuje forma a v kalendári má najmenšiu konkurenciu iných podujatí. Termín je tiež atraktívny pre dovolenkárov i televíznych divákov. TdF je zároveň od koreňov spojená s médiami a napríklad na rozdiel od futbalu bez nich nemôže byť dianie na "ihrisku / trase" divákom celistvo vnímané a pochopené. 

 

Je to jeden z národných symbolov Francúzska, do ktorého prezentovania a špičkového mediálneho pokrytia sú investované milióny. Dôležité tiež je, že "krajina galského kohúta" skutočne má čo ponúknuť. V porovnaní s inými športmi je toto podujatie dostupné bez vstupeniek, s miliónmi darčekov od sponzorov a v priamom dotyku s prírodou alebo kultúrou. Ďalšou príčinou pretrvávajúcej masovosti "Starej dámy" je práve jej masovosť - davová psychóza a možnosť vidieť tento organizačný kolos zblízka.

 

 

 

V roku 1919 sa organizátori rozhodli, aj po žiadostiach od divákov a žurnalistov, že celkový líder bude ľahšie identifikovateľný vďaka žltému dresu (vtedy skôr tričku). Žltá farba bola vybratá preto, že na takej vychádzali sponzorské noviny L'Auto-Vélo. Myšlienka Tour de France vznikla práve vďaka snahe o propagáciu novín L'Auto v roku 1903. Žltý dres si teda po každej etape oblieka pretekár, ktorý prešiel dovtedajšiu trasu za najkratší celkový čas. 

 

 

Peter Sagan v žltom drese v roku 2016 (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

6. PREČO SÚ NA TDF TÍMY, KEĎ VYHRÁVAJÚ JEDNOTLIVCI? 

 

Čaro športovej stránky cyklistiky je ukryté najmä v jej tímovosti. V každej etape platí, že väčšina tímu sa obetuje pre jedného, dvoch, prípadne troch lídrov. Táto pomoc sa realizuje nosením vody a jedla, vytváraním vzdušného úkrytu, diktovaním tempa či taktickým útočením. Väčšina cyklistov plní úlohu takzvaného domestika, pomocníka.

 

Okrem genetiky, formy, techniky či životosprávy majú teda v cestnej cyklistike výrazný vplyv faktory ako vzájomné vzťahy alebo taktické ťahy daného tímu. Navyše, taktika sa odvíja od počasia i profilu trasy. Podľa preferencie profilu trasy môžeme cyklistov rozdeliť na základné typy: šprintér, vrchár, časovkár, jazdec do únikov atď.

 

Zvláštnosťou cyklistiky tiež je, že tímy sa volajú takmer výlučne iba podľa hlavných sponzorov, takže ich mená sa často menia. 

 

 

 

Televízne vysielanie z Tour de France je šírené do 190 krajín sveta prostredníctvom 94 staníc, z toho dve tretiny vysielajú naživo. Organizátori udávajú fascinujúce číslo, že celkový počet divákov je 3,5 miliardy, čiže takmer polovica obyvateľov planéty. Nepodarilo sa nám ale nájsť vysvetlenie, ako k tomuto číslu dospeli. 

 

Podľa odborníkov nedosahuje Tour de France dennú sledovanosť 50 % z obyvateľstva ani vo Flámsku, kde je cyklistika "náboženstvom". Môže teda ísť o súčet sledovaností z jednotlivých dní alebo ide len o odhad aspoň niekoľkosekundovej sledovanosti odvodený od dostupnosti vysielania v jednotlivých krajinách, prípadne je "pes zakopaný" niekde inde. 

 

Číslo 3,5 miliardy ale vyzerá atraktívne a ide o sebapropagáciu Tour. Každopádne platí, že každoročne patrí k najsledovanejším športovým a spoločenským podujatiam. Za MS vo futbale ale o čosi zaostáva. Aj preto je tento rok mierne posunutý jej termín konania, aby čo najmenej kolidovala s futbalovým šampionátom.

 

Podľa odhadov pochádzajú príjmy organizátorov najviac práve z predaja televíznych práv, až potom nasledujú peniaze od sponzorov a do tretice poplatky obcí a miest za hostiteľské práva.

 

 

Fanúšikovia sledujú svoje hviezdy (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

A.S.O. je synonymom slovného spojenia "organizátori Tour de France". Je to súčasť  francúzskej mediálnej skupiny Amaury Group, ktorá vlastní noviny l'Équipe alebo France Football. Spoločnosť A.S.O. sa špecializuje na organizovanie športových podujatí mimo štadiónov, konkrétne v športoch ako cyklistika, motorizmus, jachting či golf. Celkovo má pod krídlami 70 podujatí vo viac ako 20 krajinách. Organizuje napríklad Rally Dakar a je najväčším a najvplyvnejším organizátorom podujatí v cestnej cyklistike.     

 

 

 

Žiaľ, história si pamätá štyri prípady tragických úmrtí cyklistov na TdF. V roku 1910 sa domáci Adolphe Heliér utopil počas voľného dňa, podľa jednej verzie za to mohla medúza. V roku 1935 Španiel Francisco Cepeda nezvládol prudký zjazd a polámal si väzy, neskôr skonal v nemocnici. V roku 1967 zomrel Brit Tom Simpson, ktorý skolaboval zrejme v dôsledku užívania amfetamínu. V roku 1995 zahynul Talian Fabio Casartelli v zjazde po náraze hlavou do betónového stĺpika. Aj jeho smrť urýchlila zavedenie povinného nosenia prilieb na pretekoch. História si pamätá aj viaceré tragické príbehy motorkárov alebo fanúšikov v rámci konania TdF.   

 

 

 

Cyklisti si holia nohy viac ako sto rokov a zarastený exemplár je v pelotóne veľkou raritou. Existujú viaceré dôvody, prečo sa oplatí pred jazdou na bicykli použiť žiletku. Oholené nohy totiž zlepšujú prípadné hojenie rán, masáž, hygienu a podľa niektorých štúdií i rýchlosť. Samozrejme, v neposlednom rade je to tradícia a rokmi odkskúšané vylepšenie kariéry profesionálneho cyklistu. 

 

 

• Cyklolekárnička (1. diel): Odreniny alebo prečo si holiť nohy

• Pravidlá Tour de France

• Tour de France - prísť, vidieť a víťaziť (reportáž fanúšika)

• História Tour de France