Vysiela Šport RTVS
Robbie McEwen prežil krásne cyklistické roky predovšetkým začiatkom nového milénia. Navždy bude spomínať na šprintérske dresy z Tour de France a víťazstvá na Gire. Olympijský či majstrovský triumf mu však chýbajú. Koniec aktívnej kariéry ohlásil v Kalifornii.
Sympatický Austrálčan robil konkurencii vrásky pomerne dlho. Koncom júna bude mať 40 rokov, a zo stále aktívnych pretekárov v pelotóne je od neho starší snáď už len veterán Jens Voigt, ktorý v septembri oslávi 41 rokov.
Robbie nezačal hneď na ceste. História jeho meno spája s veľkým úspechom v kategórii BMX. V rámci Austrálie dokonca dosiahol najvyššie a stal sa majstrom krajiny. Keď mal 18 rokov tak prešiel na cestnú cyklistiku. Prvé šprintérske náznaky ukázal už na Pretekoch mieru, kde získal tri víťazstvá. Prvá profesionálna zmluva s tímom Rabobank prišla v roku 1996. Počas trojročného účinkovania v tíme si už vyskúšal aj legendárnu Tour de France. Prvý krát sa na štart "starej dámy" postavil v roku 97, na víťazstvo však čakal dva roky. Prišlo až na záver ročníka 99 v 20-tej etape.
Dvojročné pôsobenie v tíme Domo - Farm Frites nebolo príliš výrazné, hoci zaznamenal niekoľko úspechov tak v roku 2001 na Tour chýbal. Stalo sa tak po štyroch účastiach za sebou. Táto prestávka a podpis novej zmluvy v roku 2002 s tímom Lotto - Adecco však Robbieho naštartovali k najlepšiemu cyklistickému obdobiu.
Hneď počas prvého roka v tíme sa zaskvel. Zvíťazil v dvoch etapách na Gire, v dvoch etapách na Tour de France a prvý krát získal aj zelený dres pre najlepšieho šprintéra. Podarilo sa mu to zopakovať aj v roku 2004 a to aj napriek prasknutej chrbtici a veľkým bolestiam. V tomto ročníku Tour si dokonca obliekol aj žltý dres lídra. Do tretice ovládol šprintérsku súťaž v roku 2006. Porážal takých cyklistov ako Zabel, O´Grady či Hushovd. Veľmi blízko bol k rovnakému dresu aj v roku 2003, keď mu ho vyfúkol krajan Cooke a v roku 2005 ho porazili veční rivali Hushovd a O´Grady. Rok 2005 však bol aj tak pre McEwena úspešný. Okrem troch etapových víťazstiev na Tour, trikrát triumfoval na na Tour Down Under a rovnako trikrát na Gire. Práve v tomto ročníku si obliekol najcennejší dres Maglia rosu. V úspešnom roku 2005 sa stal aj druhý krát národným masjtrom (prvý úspech na domácej pôde zaznamenal v roku 2002).
Keď v skratke zhrnieme jeho víťazstvá tak všetky sa spájajú s jedným číslom. Na Tour ich dosiahol 12, na Gire rovnako 12 a tiež dvanásť prvenstiev si pripísal na domácom podujatí Tour Down Under. To isté číslo 12 vyjadruje aj počet účastí Robbieho na Tour de France.
Roky postupne pribúdali a v Kaťuši, RadioShacku ani v poslednom tíme GreenEdge už víťazstvá 
tohto typu nedosiahol. V kariére však toho nedosiahol viac aj keď bola skvelá. Určite bude dlho spomínať na Majstrovstvá sveta 2002 v Belgicku. K zlatu nemal ďaleko ale jeho maximom zostáva striebro. Prekonal ho len Mario Cipollini. Chýba mu aj olympijský triumf. V 96-tom skončil na 23. mieste v roku 2000 ešte svoje umiestnenie vylepšil 19-tou priečkou. V roku 2004 bol súčasťou tímu v zložení Rogers, O´Grady, Cooke a White, úspech to však neprinieslo.
