Najkrajšia časť sezóny je za nami... Ako si jednotlivé tímy poradili s kockami? (blog)

 

 

1. Deceuninck – Quick-Step (naj výsledok: víťazstvo na Paríž-Roubaix)

 

Myslím, že všetci vieme, komu patrí prvé miesto a asi nikto nemôže nesúhlasiť s udelením tejto pozície tímu Deceuninck – Quick-Step. To, čo sme videli na belgických cestách, sa nedá nazvať inak ako dominancia. Na záver však prišla čerešnička na torte, a tou bolo Paríž-Roubaix. To nebola dominancia, to bolo niečo úplne iné... modré dresy jednoducho vlastnili preteky, rozhodli o všetkom podstatnom a na záver boli medzi prvými ôsmimi pretekármi na velodróme až štyria z nich. Nils Politt zaútočil na bufete a dá sa povedať, že rozhodol Roubaix, ale rozhodol by ho aj v prípade, že za ním nevyrazí Gilbert so Seligom, ale povedzme Van Avermaet so Seligom? Určite nie. Odišla by skupina so Saganom z pelotónu, aj kebyže ju nezachytí Lampeart? Myslím, že odpoveď poznáme. Jednoducho povedané, v nedeľu mal vyhrať niekto z tohto tímu, iný scenár byť nemohol. Samozrejme možno bol Sep Vanmarcke tak silný, ako tvrdí, a nikto by ho na výkon na kockách neodpáral, ale bol by dosť silný aj na to, aby on odpáral či už Gilberta alebo Lampearta? Ťažko tomu veriť. Quick-Step moc dobre vedel, že hneď ako budú vpredu vo dvojici, o víťazstvo ich môže obrať len technický problém alebo iná nepredvídateľná udalosť. Ak by v skupine neboli dvaja ľudia z Quick-Stepu, jednoducho by tá skupina neodišla. Bola to ukážka dokonalého tímu, s najlepšími jazdcami a s perfektnou taktikou. A to vlastne ukazovali od začiatku, už od otváracieho víkendu. Štybar, Jungels, Senechal, Gilbert... všetci si prišli po svoje víťazstvo. Jediná škvrna na ich tohtoročnej dokonalej povesti je G-W. Quick-Step bol opäť nepremožiteľný, zvládol všetko perfektne, Štybar s Gilbertom trhali asfalt a jednoducho opäť sa preteky vyvíjali, ako si v tíme predstavovali. No Elia Viviani buď absolútne zlyhal v komunikácii, alebo jednoducho si až moc veril. A Flámsko... ako vravím, jedine technické problémy alebo iná nepredvídateľná udalosť im mohla zobrať víťazstvo. Ich dvaja hlavní lídri pre tieto preteky v týždni pred druhým monumentom sezóny ochoreli. Samozrejme, opäť sa môžem mýliť. Možno bol Bettiol dostatočne silný, aby ušiel aj Štybarovi s Gilbertom. No v prvom rade som presvedčený o tom že skupina favoritov by nikdy neprišla na Kwaremont spolu. Myslím, že ak by boli lídri zdraví, jednoducho by to dopadlo rovnako ako o týždeň neskôr. Vpredu by bola iba taká skupina, ktorá by Quick-Stepu maximálne vyhovovala. Koniec-koncov, aj bez lídrov mali v záverečnej vyselektovanej skupinke lídrov troch ľudí a vyžmýkali z pretekov maximum, čo po Paterbergu mohli. Mnohí ľudia im vyčítali spôsob, akým jazdili, keď Bettiol ušiel, ale čo vlastne mali robiť? Nemali šprintéra a ani jeden z danej trojice nebol nejak výrazne silnejší ako ostatní. Jednoducho v tej chvíli bolo víťazstvo už stratené a tak sa tento tím sústredil na to, čo ešte stratené nebolo. A opäť to spravili priam profesorsky a Asgreen si došiel po životný výsledok. Jednoducho, ten tím bol túto jar perfektný, dokonalý. Celá zostava tohto tímu je výnimočná. Každý iný tím by výsledkovo položil odchod Gaviriu, Terpstru aj Schachmanna preč bez akejkoľvek adekvátnej náhrady. No nie, tento tím dal len viac šancí mladíkom ako Senechal alebo Asgreen a povolal do klasikárskeho oddelenia tímu Boba Jungelsa, ktorý nahradil v koncepcii tímu Terpstru (odolný jazdec s brutálnym ťahom schopný vyhrávať preteky). A ako vidíme, boli ešte dominantnejší než v roku 2017, kedy mali absolútne hviezdny tím na kockové klasiky (Boonen, Gilbert, Terpstra, Štybar, Trentin, Lampeart). 

 

 

Triumf Gilberta na P-R (© Deceuninck - Quick-Step Cycling Team / Getty Images)

 

 

2. EF Education-First (víťazstvo na Okolo Flámska)

 

Na druhom mieste musí pochopiteľne spočinúť tím, ktorý dokázal vyhrať druhý z dvoch dláždených monumentov a využiť choroby lídrov Quick-Stepu. Alberto Bettiol bol v životnej forme a prekvapil azda každého fanúšika tohto športu, vrátane mňa samého. Takto dominantný útok na Kwaremonte som nečakal od nikoho, o to menej od tohto Taliana. No Education-First vedeli, čo robia. Vyslali Vanmarcka do útoku, aby im nič podstatné neuniklo a mali niekoho vpredu, a keď mu tento únik nevyšiel, použili ho k zneškodneniu Van Baarleho útoku. Sám Vanmarcke sa parádne odtestoval pred Paríž-Roubaix a rozhýbal koleno po zranení akurát včas. No tam sa výborné preteky tohto tímu nekončili, práve naopak. Vanmarcke bol pod nálepkou ich lídra vlastne len predvoj, ktorý nemal uspieť. Alberto Bettiol bol pred pretekyom skúpy na slovo, no zachytil som rozhovor s extrémne sebavedomým Sebastianom Langeveldom a musím priznať, že už vtedy som tušil, čo sa na Kwaremonte stane. No nikdy by ma nenapadlo ,že absolútne nikto z prítomných nebude mať na nástup Alberta Bettiola nárok. Ten nástup bol parádny, dokonca zo sedla, absolútne atypický pre tento kopec. Bettiol bol však úžasný a za vydatnej pomoci Sebastiana Langevelda zozadu doviedol svoj útok až do cieľa. Odkedy sledujem cyklistiku, nikdy som nebol viac prekvapený víťazom na monumente a ešte viac štýlom, akým tento pretekár dokázal vyhrať. Nie, ani Matt Hayman sa na toto nechytá, i keď to bola rovnako obrovská bomba... Možno by bolo všetko inak keby sa Vanmarcke nikdy nezranil, možno by Bettiol nikdy nedostal ani len šancu na podobný útok a preteky by strávil domestikovaním pre Sepa, ale to sa už nedozvieme. Tento tím mal, aspoň podľa ich vyjadrení, najsilnejšieho muža aj o týždeň neskôr na Paríž-Roubaix ale smola bola opäť raz proti Sepovi Vanmarckovi. No aj keby nemusel posledné 2 hodiny pretekov šliapať len na najťažšom prevode (alebo proste keby mohol normálne prehadzovať) viac ako pódium by z týchto pretekov nevyťažil. Aj keby ho Gilbert s Lampeartom na kockách neuštvali, tak následne cestou do Roubaix by jednoducho nemal šancu reagovať na všetky ich nástupy. EF má ale za sebou suverénne najlepšiu klasikársku kampaň za posledné roky a do zvyšku sezóny môžu ísť výrazne uvoľnenejší.

 

 

3. Jumbo-Visma (2.miesto na E3 BinckBank Classic)

 

Pomyslené pódium v mojom hodnotení dopĺňa tím Jumbo-Visma. Momentálne GC tím s ambíciami vyhrávať Grand Tours a s pravdepodobne najlepším šprintérom sveta pred sezónou posilnil aj svoju klasikársku zostavu. Wout Van Aert dokázal a pravdepodobne ešte zvýšil svoju cenu. Po skvelých vystúpeniach v Taliansku na Strade Bianche aj na Primavere nabehol na kocky s veľkou chuťou a hneď v prvých pretekoch siahal na víťazstvo, no Jungels so Štybarom jednoducho záver E3-ky zmenežovali pre seba. Sila tohto tímu sa naplno ukázala na Gent-Wevelgem. Pätica Jumbo-Visma robila obrovské vrásky na čele Quick-Stepu a Van Aert a neskôr Jansen im nakoniec aj skoro pokazili vysnený hromadný dojazd pre Vivianiho. Nakoniec nevyšlo, no tento tím ukázal silu. Monumenty však boli z ich strany možno predsa len trošičku sklamaním. Van Aert na Flámsku nedokázal robiť rozdiely a v Roubaix ho zastavila smola, hoci bojoval statočne, a doteraz nechápem, ako sa aj po všetkých problémoch ocitol v rozhodujúcom úniku. Po slabšej sezóne (aspoň na jeho pomery) v cyklocrose, kde bol porazený Toonom Aertsom vo svetovom pohári a v každých pretekoch pravidelne porážaný Van Der Poelom, si určite napravil chuť a už teraz je jasné že z neho bude veľký pretekár. Po Groenewegenovi a Rogličovi ďalší jackpot a skvelá investícia silnejúceho tímu Jumbo-Visma. Nešlo však len o Wouta Van Aerta, celý tím bol omnoho silnejší, ako sa predpokladalo. Navyše pôsobili naozaj kompaktne, tímovo. Na pohľad boli rozhodne druhým najsilnejším po Quick-Stepe, no vo výsledkoch na EF čosi strácali.

 

 

4. UAE Team Emirates (víťazstvo na Gent-Wevelgem)

 

Tím na štvrtej priečke ste pravdepodobne moc neregistrovali, no v ich strede sa nachádza jeden špeciálny pretekár. Alexander Kristoff sa po víťazstve na Champs-Elysées a príchode Fernanda Gaviriu zbavil tlaku na jeho osobu a vrátil sa k starému dobrému ja. Na rok 2015 sa to síce ešte nechytalo a žiadne trhanie pelotónu po Kwaremontoch týmto vikingom sme nevideli, no jeho obrovská húževnatosť a ohromne silná koncovka po ťažkých pretekoch slávili úspechy. Víťazstvo na G-W a pódium na Okolo Flámska boli rozhodne nad plán a po ťažkých rokoch pravidelných porážok sa opäť dostal tam, kam patrí. Nič ale nie je dokonalé (až na tohtoročný Quick-Step) a na Paríž-Roubaix absolútne pohorel, pravdepodobne kvôli zlej voľbe techniky a samozrejme prispela aj pani Smola. Kristoff a s ním celý tím UAE ale môžu byť radi, výsledky sa dostavili a žezlo do zvyšku sezóny môžu prevziať Fernando Gaviria s Danielom Martinom a dúfajme, že po úspešnej operácií tepny na nohe (podobnej, akú musel podstúpiť kedysi aj Peter Velits) ich doplní aj Fabio Aru. Samotný Fernando Gaviria síce ukázal menší progres na tomto type terénu, no opäť sa ukázalo že kockové klasiky nie sú, a pravdepodobne ani nebudú jeho doménou. Je to až smiešne, ako sa silou-mocou on aj jeho okolie snažia odmietať nálepku čistého šprintéra, akoby to snáď bola nejaká nadávka.

 

 

Triumf Kristoffa na G-W (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

5. Kaťuša-Alpecin (2.miesto na Paríž-Roubaix)

 

Na piate miesto sa vyšplhal trápiaci sa tím Kaťuša. Po odchode Kristoffa s Puritom tento tím stratil všetko, čo ho zdobilo, a Kittel so Zakarinom nedokázali udržať latku vysoko. Momentálne patrí tento tím medzi najslabšie vo World Tour. No tohtoročná kocková kampaň bola pre nich ako balzam na dušu. Na všetkých zaujímavých klasikách mali človeka v Top 10 a čo je ešte dôležitejšie, našli lídra s potenciálom aj do budúcnosti. Nils Politt jazdil skvele a predviedol obrovský výkonnostný rast od prelomového minulého ročníka. Zaradil sa medzi jazdcov na severské klasiky, a to suverénne. E3 čosi naznačila a Flámsko to potvrdilo. Jeho hviezda ale naplno zažiarila až na prašných kockových sektoroch severného Francúzka a Politt do poslednej chvíle bojoval s prevahou Quick-Stepu. Zámerne som nepovedal o víťazstvo, lebo jednoducho vo finále neexistoval scenár, v ktorom by mohol nejak prekabátiť Quick-Step. Možno keby nebolo letiaceho Lampearta zozadu, tak by dokázal vyzvať Gilberta na súboj, no takto prišiel na velodrom v rovnakej pozícií ako Dillier pred rokom. Jeden z diskutujúcich pod článkami to povedal výstižne... išiel tam ako jahňa na porážku. Rovnako ako Dillierovi mu to ale asi moc nevadí, a rovnako ako Dillier pred rokom potešil svoj tím nečakaným úspechom. Som si istý že tento jazdec sa v budúcnosti na Peklo Severu vráti a vyhrá ho, ťažko si totižto predstaviť lepší prototyp na klasiku klasík. Zvyšok tímu tiež podal slušné výkony, s chuťou jazdil hlavne Marco Haller.

 

 

6. Bora-Hansgrohe (5. miesto na Paríž-Roubaix)

 

Tím, ktorý mal oponovať Quick-Stepu najviac zo všetkých, bol sklamaním, pre slovenských fanúšikov možno až ohromným sklamaním. Po San Reme vyzeralo všetko v úplnom poriadku, silný líder so silnou podporou (Ossove trináste miesto alebo otvárací víkend ukázali veľkú kvalitu). Nie vždy ale líder vyladí formu. Je to úplne bežná vec v cyklistike, že líder jednoducho nedokáže vyladiť formu na vrchol sezóny, či už kvôli náročnému koncu minulej sezóny (podľa mňa úplne zbytočné snaženia sa o udržanie formy od Švajčiarska po Innsbruck poznačeného ešte aj nepríjemným pádom na Tour) alebo kvôli tomu, že choroba narušila prípravu, alebo aj hocijakého iného dôvodu. Jednoducho stáva sa to, každý jeden líder si tým už prešiel. Legendy sa však spoznajú tak že aj keď forma nevyjde, zabojujú a reálne dokážu aj v nie najlepšej kondícií tvoriť preteky. Vlani sme videli že Nibali na San Reme alebo Froome na Gire neboli v 100% forme, ale aj tak zabojovali a slávili úspech. Sagan rovnako nebol v ideálnej forme, ale zabojoval a skoro vyhral Roubaix... Vždy bol tam, kde sa niečo dialo a nejde mu absolútne nič vyčítať. Jednoducho nevyšla forma a na viac ako Top 5 na Paríž-Roubaix (výborný výsledok) to nevyšlo. A keď sa nedarí lídrovi, tím väčšinou ide dole s ním. Teda ak sa to tak dá nazvať... Selig, Drucker aj Pöstelberger si predsa len vyjazdili výsledok. Nič to však nemení na fakte, že Bora mala byť jeden z hlavných vyzývateľov Quick-Stepu a to teda ani omylom nebola. Pády Gatta a Druckera a slabší Sagan ako po minulé roky však nie sú koniec sveta. Bora príde opäť o rok, dúfajme silnejšia (niežeby bola tohto roku nejak moc slabá, len chýbalo povestné percento). Už ardénsky týždeň môže všetko zmeniť...

 

 

7. Team CCC (2. miesto na Omloop Het Nieuwsblad)

 

Po zhliadnutí zostavy tohto tímu pre rok 2019 som bol úprimne mierne v šoku. Ten tím bol na papieri jednoducho slabý. Nijak inak sa to nedalo vyjadriť. Minimálne po prvej tretine sezóny som ale milo prekvapený. Tím patrí k najslabším vo WT, no nič iné sa bez akýchkoľvek GC ambícií ani nedalo očakávať (hoci Bevin skoro vyhral hneď prvý väčší tohtoročný etapový podnik). To, čo zostalo z BMC a prichýlilo nechcených jazdcov z iných tímov, ale nakoniec celkom slušne funguje. Tento tím mnohí nazývali klasikársky, no ja som videl iba bandu Belgičanov s predispozíciami na klasiky, no žiadny z nich sa nikdy naozaj neosvedčil. Majú však silného lídra, ktorý ich pravdepodobne dokázal motivovať k celkom slušným výkonom. Van Keirsbulck a Wisniowski zo svojho tieňa nevykročili, no Van Hoecke aj Van Hooydonck podávali výborné výkony a klasicky spoľah bol na Michaela Schära. Van Avermaet ale aj tak nemohol dúfať, že v závere pretekov pri ňom niekto zostane a v posledných 30-tich až 50-tich kilometroch všetko riešil sám. Až do monumentov si s tým vedel poradiť parádne, na Omloope aj E3 bol najsilnejším vyzývateľom Quick-Stepu a trhal pelotón. Tak ako každý rok ale plytval energiou úplne zbytočne pomaly všade, kde sa dalo, útočil na nelogických miestach a sťahoval nepodstatné útoky. A hoci pri jednom z takýchto útokov roztrhal skupinu favoritov na E3, monumenty boli už iná káva. Na Kwaremonte bol, ak ma pamäť neklame, hneď za Bettiolom, no na jeho zrýchlenie sa nechytal. Nástup skúsil aj na Paterbergu ale Van Der Poel ho na vrchole priam ponížil. Na Paríž-Roubaix mu ušiel vlak ktorý nechal Quick-Step vyhrať a sám so svojim priemerným tímom s tým nič spraviť nemohol. Do formy 2017 mu rozhodne niečo chýbalo, hlavne čo sa koncoviek týka. Tím ale nemôže byť negatívny, majú 2 pódiá a kopu bodov, ktoré budú po sezóne, pri obrovskom dopyte po WT licencií, potrebovať.

 

 

Bettiol a Van Avermaet (© Ashley Gruber, Jered Gruber || GRUBER IMAGES)

 

 

8. Lotto Soudal (3. miesto na Omloop Het Nieuwsblad)

 

Druhý belgický tím je prirodzeným odvekým protivníkom tímu Patricka Lefévra a pred touto kockovou sezónov to nebolo iné. Lotto malo konkurovať Quick-Stepu na podobnej úrovni, ako sa to čakalo od Bory, no toho sa fanúšikovia nedočkali. Tím o tom čiastočne rozhodol sám, keď nechal v super forme jazdiaceho Tima Wellensa vynechať kocky (aj napriek skvelému predstaveniu na Omloope) a sústrediť sa radšej na ardénsky týždeň. Aj bez neho ale mali karty, ktorými sa dalo hrať. Tiejs Benoot a Jens Keukeleire došli perfektne pripravení, no výsledky tomu z rôznych dôvodov moc nezodpovedali. Minimálne Benoot mal rozhodne na viac, no výborne rozohratý Omloop si pokazil sám chybou v zjazde z jedného z bergov a hoci sa vyhol zraneniu, už viac podobný výkon neukázal. Na DDV aj Okolo Flámska síce bol v najlepšej desiatke, no hlavne na DDV bolo jasne vidno, že oproti Jungelsovi alebo Van Der Poelovi jednoducho stráca. Jens Keukeleire sa rovnako kvôli pádom nepresadil viac ako siedmym miestom na Kuurne-Brusel-Kuurne. Lotto si tak odnieslo jediné pódium, a to od človeka, ktorý kocky primárne nejazdí.

 

 

9. AG2R La-Mondiale (3. miesto na Gent-Wevelgem)

 

Francúzsky tím sa dostal od jazdenia kociek z povinnosti k roli silných hráčov. Do tohtoročnej kampane vstupovali s jedným s najväčších favoritov a druhým mužom vlaňajšieho Roubaix. Dillier síce podobný výkon nezopakoval, no zostal spoľahlivým domestikom a Stijn Vandenbergh sa prepracoval do azda najlepšej formy, akú od odchodu z OPQS mal. Silný tím potrebuje silného lídra a Oliver Naesen sa konečne, po 2 sezónach očakávaní, naplno zhostil tejto úlohy. Na Omloope aj E3 bol slušný a dokončil v najlepšej desiatke, na G-W bol výborný, predvídal preteky, šetril sily na šprint a skončil na pódiu, no zas a raz zapracoval mimo-športový faktor. Pri oslavách na pódiu G-W so šampanským nachladol, DDV pretrpel a sen o víťazstve na Flámsku sa mu zas vzdialil. Podal síce výborný výkon a dokopal to na siedme miesto, ale viac nebolo v jeho silách. Na Paríž-Roubaix chcel útočiť ďaleko pred cieľom, no fanúšikovia ho prvý krát videli na kamere, až keď preťal pásku na velodrome, mimo najlepšej desiatky. AG2R však napriek tomu môže byť so svojim lídrom aj kockovou kampaňou spokojný, hoci asi mali na viac ako na jedno pódium.

 

 

10. Trek-Segafredo (2. miesto na Gent-Wevelgem)

 

Mads Pedersen, John Degenkolb, Jasper Stuyven, Edward Theuns... Na papieri druhý najsilnejší tím na dláždené klasiky. Realita? Ťažko povedať, čo to vlastne bolo. Nepredviedli absolútne nič, ani jeden z tých štyroch. Výnimku tvorili len jedny jediné preteky, kde sa pre zmenu pozbierali všetci štyria. Na G-W to bol ten tím ktorý sme si priali vidieť. Nič im neuniklo. Theuns bol na pohľad snáď najsilnejším členom úniku, ktorý bol vpredu celú druhú polovicu pretekov. A keď tejto partii Quick-Step a protivietor povedali nie, mali v zálohe Jaspera Stuyvena a Madsa Pedersena. Nebol nástup, v ktorom by neboli, ba priam nebol nástup, ktorý by oni sami nevyprovokovali. Stuyven živil ešte na flamme rouge šancu na víťazstvo keď sa ocitol v malej skupinke, ktorá mala na dosah prekvapenie. Nepodarilo sa, Quick-Step bol proti, no ešte stále nebol koniec a Trek vytiahol ešte posledného, štvrtého lídra. Degenkolb sa po prvý krát od nehody, ktorá mu výrazným spôsobom ovplyvnila kariéru, dostal na pódium na flámskej klasike. Degenkolb na Kristoffa síce nemal, ale Dirk Demol po týchto pretekoch žiaril šťastím a tešil sa na monumenty. Tie ale nepriniesli absolútne nič potešujúce a Trek musí tohtoročnú kockovú kampaň prehlásiť za neúspešnú. Jediná otázka už len zostáva, čo sa preboha stalo v ten deň, čo bol G-W? Dúfajme, že boli len dobré raňajky a nejaký ten Demolov motivačný preslov...

 

 

John Degenkolb (© Tour la Provence)

 

 

11. Team Sky (2. miesto na Kuurne-Brusel-Kuurne)

 

Najbohatší tím sveta prekonal snáď ešte aj svoju najhoršiu kockovú sezónu, ktorá prišla vlani. Otvárací víkend ukázal v ohromnej forme Owaina Doulla, no rovnako ako vlani Wisniowski alebo kedysi Stannard, nedokázal udržať ani len podobnú formu do hlavnej časti klasík. Dovtedy v životnej forme jazdiaci Van Baarle na Omloope spadol a vrátil sa až na monumenty, a hoci bol na oboch najvyššie postaveným jazdcom Sky, ledva to vyšlo na najlepšiu 20-ku. Rowe sa snažil, na G-W a DDV ukázal, že forma z Paríž-Nice sa nestratila, no defekty pred druhým Kwaremontom a Carrefour de l’Abre zhatili akékoľvek šance na zanechanie stopy na najdôležitejších klasikách. Gianni Moscon a Ian Stannard boli totálne bez formy a tím má za sebou ďalšiu mizernú kockovú kampaň.

 

 

12. Sunweb (6. miesto na Okolo Flámska)

 

Tento tím moc nemal s čím hrať. V zime si nechali nepochopiteľne ujsť Mikea Teunissena a Sören Kragh Andersen mal prípravu narušenú zdravotnými problémami. Je to škoda, na Algarve sa javil vo skvelej forme a súdiac podľa vlaňajšieho Paríž-Tours, mohol byť veľkým hráčom. Michael Matthews si premiéru na Okolo Flámska užíval a dokončil možno až nad očakávania dobre. Veľký potenciál naznačil multitalentovaný vrchársky talent Marc Hirschi, jeho výkon na E3 sa radil k ozdobám tohtoročnej kockovej jari.

 

 

13. Bahrajn - Merida (5. miesto na Omloop Het Nieuwsblad)

 

Tím ktorý rovnako nemá moc s čím hrať. Dylan Teuns sa rovnako ako Tim Wellens po skvelom Omloope rozhodol vynechať kockové jednorazovky. Matej Mohorič útočil, takmer všade, kde to šlo, no výsledok si doniesol len z G-W, paradoxne po hromadnom špurte, čo rozhodne nie je jeho najsilnejšia disciplína. Sonny Colbrelli a Henrich Haussler zažili aj lepšie roky. Zo zvyšku tímu bolo vidieť hlavne Ivana Garciu, no ani jeden z jeho mnohých únikov neslávil úspech.

 

 

14. Michelton-Scott (7. miesto na Gent-Wevelgem)

 

Tím, ktorý nabehol na kocky s veľkými ambíciami, bude možno najsklamanejší zo všetkých. Matteo Trentin odpálil sezónu vo veľkom štýle, ale nevydržal to a forma mu odišla v najhorší moment. Predtým ale stihol pozbierať jediné výsledky svojho tímu a podať niekoľko parádnych výkonov, medzi ktorými vyčnieva dlhý únik na G-W. Alex Edmondson a hlavne Luke Durbridge skončili svoje kockové snaženie veľmi skoro a Michelton nemôže hodnotiť túto jar pozitívne, hoci ich líder a možno aj Durbridge a ostatní formu mali. 

 

 

15. Astana (4. miesto na Omloop Het Nieuwsblad)

 

Tím, ktorý tento rok ničí všetko zaradom a popri klasikách, vyhral dva etapáky WT, nepredviedol vôbec nič. Alexey Lutsenko mohol odjazdiť životnú klasikársku sezónu, no na miesto činu si vybral radšej Ardény. Ešte predtým stihol vybojovať jediný výsledok tímu na kockách, štvrté miesto na Omloope. Magnus Cort sa snažil, ale nešlo to, a po odchode Michaela Valgrena a Oscara Gatta nezostal nikto, kto by sa na kockové klasiky mohol označiť za konkurencieschopného. Hlavne Valgrenov odchod sa javí ako obrovská chyba, ako pre jazdca, tak aj pre tím. Astana ale smútiť nemusí, očakávaný nezdar na tomto teréne im nemôže pokaziť priam sezónu snov.

 

 

16. Movistar (8. miesto na Okolo Flámska)

 

Movistar každoročne jazdí tieto preteky len z povinnosti a jeho jazdci sa sem zrovna nehrnú. A hoci Jasha Sütterlin alebo Carlos Barbero niečo zajazdili, Movistar bol ako každý rok skôr do počtu. Niečím sa ale predsa len tento rok líšil. Alejandro Valverde sa po víťazstve na majstrovstvách sveta rozhodol pozmeniť svoj osvedčený každoročný program vynechaním Tour de France a jednou z ďalších zmien sa stala premiérová účasť na Okolo Flámska. A Valverde ako vždy nesklamal. Ôsme miesto a jeho výkon na rozhodujúcich bergoch bol strhujúci. Vrcholom Paterbergu prešiel pred mnohými favorizovanými klasikármi a v pretekoch zanechal výraznú stopu. 

 

 

Netradičná úloha Valverdeho (© SprintCycling / Movistar Team)

 

 

17. Dimension Data (32. miesto na Okolo Flámska)

 

Na záver tu máme 2 tímy, ktoré na kockách tohto roku nedosiahli absolútne nič. Dimension Data však na rozdiel od Francúzov majú aspoň výhovorku. V zime sa ich klasikársky tím javil vo výbornej forme. Boassen Hagen súperil s vrchármi vo Valencii a Michael Valgren na Algarve. Celý tím pôsobil silným dojmom a všetky očakávania smerovali na otvárací víkend, kde som ich ja osobne tipoval na silných hráčov. Lenže tímová viróza v závere portugalského etapáku všetko zmenila. Tento tím bol úplne bezzubý a už sa z toho neprebral až do Paríž-Roubaix. Ba čo viac, snáď s výnimkou Edvalda Boassena Hagena sme nevideli ani nijaké náznaky zlepšenia. Z klasikárskej kampane si neodnášajú nič a môžu len dúfať, že ich hviezda ardénska zostava (Valgren, Kreuziger, Gasparotto, Slagter) niečo budúci týždeň zajazdí. Hlavne na Amstel Gold Race majú všetky predispozície mútiť vodu.

 

 

18. Groupama-FDJ (11. miesto na Paríž-Roubaix)

 

Prečo som vybral tento tím na posledné miesto? Lebo jednoducho neukázali nič. Marc Sarreau niečo skúšal na Paríž-Roubaix, zachytil rozhodujúci únik, no odpadol z neho po pár kilometroch a viac už ho nikto v ten deň nevidel. Arnoud Démare bol slabučký, tohto roku jednoducho nemal výdrž. Videli sme ho v niekoľkých pokusoch o únik, ale ani raz nemal výkonnosť nato to niekam dotiahnuť. Stefan Küng sa vlani javil ako veľký talent na tento typ pretekov, ale úprimne, bol som z neho trochu sklamaný. Tak nejak som dúfal, že Švajčiarom rastie ďalší brutálny pretekár na kockové klasiky, ale Stefan Küng na to jednoducho nemal, aspoň nie tohto roku. Výsledky až tak zlé neboli, no dosiahol ich veľmi konzervatívnym spôsobom, a navyše mu to ani raz nevyšlo na desiatku. Vždy síce bol v skupine favoritov, ale ani raz nezapol svoj motor a neskúšal získať niečo viac. Je to však odolný, vysoký pretekár so super silnou časovkou a verím, že svoj talent ešte ukáže. Ale čo ma najviac sklamalo, bolo, že mladý supertalent Valentin Madouas sa rozhodol úplne vynechať severské klasiky a zamerať sa na kopce a celkové poradia. Kto pozeral vlaňajšie Paríž-Tours, tak vie, že tento pretekár by na kockách mohol dokázať veľa. Dúfajme, že sa ešte neskôr v kariére odhodlá skúsiť aj tieto zákutia cyklistiky.

 

 

A čo prokontinentálne tímy? V tejto kategórií celkom výrazne odskočili dva tímy a od oboch sa to očakávalo. Tu je moja trojica, ktorá si tohto roku zaslúžila divoké karty:

 

1. Correndon-Circus (víťazstvo na Dwars Door Vlaanderen)

 

Holandský celok obtočený okolo najväčšieho talentu cyklistiky súčasnosti berie prvé miesto, a samozrejme vďaka svojmu talizmanu. Mathieu Van Der Poel, čerstvý dvojnásobný majster sveta v cyklokrose nikdy neoddychuje. Po ťažkej zimnej sezóne, ktorú až na niekoľko pretekov odpretekal skoro kompletnú, si v dobe, kedy mal odpočívať a pripravovať sa na sezónu MTB, v ktorej má prvý raz seriózne vyzvať Nina Schurtera, rozhodol radšej odskočiť si na cestu. Presnejšie na kocky. Po krátkej rozcvičke v Turecku nabehol na cestu s veľkým štýlom a úžasným útokom z veľkej diaľky dokázal tesne vyhrať prestížne GP de Denain pred šprintérmi. No ako sa neskôr ukázalo, bola to iba rozcvička. Štvrté miesto na G-W a víťazstvo na DDV potvrdili jeho obrovský talent. No to, čo predviedol syn Adrieho Van Der Poela a vnuk Raymonda Poulidora na Okolo Flámska, bolo ešte o level inde. Po niekoľkých ukážkach jeho neuveriteľného prehľadu a techniky sa predsa len ocitol na zemi a v tej chvíli to vyzeralo, že Flámsko pre neho skončilo. Ale nie. Ani zďaleka. Po takmer hodine doťahovania sa skrz rôzne zaostalé skupinky sa mu nakoniec podarilo preklenúť vyše minútovú stratu na čelo pelotónu a ešte stále mal sily na útok na Paterbergu. Obrovská škoda, že sa vtedy rozhodol za každú cenu dostať na jeho zadné koleso Alejandro Valverde. No aj tak ešte nebol všetkým dňom koniec a Van Der Poel našetril na kvalitný šprint ktorým ešte dokázal aspoň vyzvať Kristoffa na súboj o pódium. A hoci to nevyšlo, trápiť ho to nemusí. Ukázal, aký obrovský diamant v ňom cyklistika má, a keď sa raz po olympiáde v Tokiu rozhodne definitívne prejsť na cestu, nikto od vrchárov až po šprintérov nebude v bezpečí.

 

 

Triumf Van der Poela na DDV (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

2. Direct Energie (2. miesto na DDV)

Tím, ktorý bol veľmi silný, dokonca silnejší než väčšina WT tímov, má vo svojom strede rovnako ako Correndon neohrozeného lídra, ktorého prítomnosť úplne zmenila jarnú kockovú kampaň z pohľadu tohto tímu. Niki Terpstra síce tohto roku svoju vlaňajšiu úroveň nedosahoval, no opäť raz sa pripravil výborne. Proti Quick-Stepu sa samozrejme vyhráva ťažšie než za Quick-Step, no s tým Niki Terpstra počítal. Na Kuurne-Brusel-Kuurne aj na Le Samyn sa dostal na pódium, no som si istý že mal v talóne omnoho viac. Bohužial, pád, pri ktorom behali zimomriavky po chrbte, zhatil jeho ambície aj ambície jeho tímu na oba monumenty. No Niki Terpstra dal tomuto tímu viac než len veľké meno zväčšujúce pravdepodobnosť dostania divokej karty na Tour de France. Dal tomuto tímu lídra a cieľ do kockovej sezóny a tím sa na to pripravil. Anthony Turgis, Dorian Godon alebo Adrien Petit dávali pred otváracím víkendom vyhlásenia, v ktorých opisovali, aký vplyv mal príchod Terpstru do tímu a ako moc je celý tím motivovaný nastúpiť v čo najlepšej forme, aby pomohol veľkému jazdcovi za veľkým víťazstvom. A naozaj sa nato pripravili, pôsobili úplne inak ako po minulé roky, pre Terpstru dokázali poskytnúť skutočne skvelú podporu a formu dokázali využiť aj na svoje vlastné výsledky, čoho príkladom sú predstavenia Turgisa na DDV alebo Petita na Paríž-Roubaix alebo Gent-Wevelgem.

 

 

3. Delko Marseille Provence (9. miesto na Paríž-Roubaix)

 

Tento tím zaujal hlavne na klasike klasík, Paríž-Roubaix. Nielen že postavili na štart Josepha Areruyu, ktorý sa stal prvým pretekárom čiernej pleti na štarte týchto pretekoch, ale výrazne ovplyvňovali samotné preteky. Ich aktívnu jazdu nakoniec dokončil Litovčan Evaldas Šiškevcius na výbornom deviatom mieste. Samotný Šiškevcius napísal svoj vlastný veľký príbeh, keď sa presne po roku, čo došiel na zavretý velodróm hodinu za víťazným Saganom a polhodinu po limite, dokázal prezentovať takýmto výkonom. Asi ho to vlani vzalo viac, než si ktokoľvek myslel, a chalan celý rok trénoval len v Arenberskom lese...