Top 10 Grand Tours minulej dekády (prvá časť) (blog)

 

Máme tak ale aspoň čas obzrieť sa a zaspomínať si. Uplynulá dekáda videla 30 Grand Tours, niektoré "nudnejšie", iné naopak veľmi vydarené. Nudnejšie píšem v úvodzovkách, lebo jednoducho pre mňa neexistuje nudná Grand Tour. Grand Tours sú pre mňa to najviac v cyklistike, pretože vzhľadom na ich trojtýždňovú dĺžku vždy napíšu nejaký príbeh, ktorému sa jednoducho kratšie etapáky a ani najväčšie jednorázovky nemôžu vyrovnať (hoci v prípade jednorázoviek nemá porovnávanie zmysel, jedná sa o dve absolútne odlišné veci a klasiky sú krásne v inom smere... no o tom nabudúce). Pokúsil som sa rozspomenúť si na týchto posledných 30 trojtýždňových príbehov a zostaviť top 10 tých "najlepších", ktoré sme mali možnosť za uplynulých 10 rokov sledovať.

 

 

- ponuka nášho eshopu -

 

 

 

Alaphilippe vs. všetci. Aj tak by sa dala táto Tour nazvať. Po jej skončí sa ozývali rôzne ohlasy, že sa jednalo o najlepšiu Tour posledných x rokov, no aj že sa jednalo o totálnu frašku. Ja sa prikláňam k prvému názoru. Jej príbeh sa začal písať už pred ostrým štartom, keď zranenia nedovolili nastúpiť dvom najväčším favoritom Chrisovi Froomovi a Tomovi Dumoulinovi, no a obhajca prvenstva Geraint Thomas bol obrovskou neznámou, kedže sa defacto v celej sezóne dovtedy nemal možnosť ukázať vo forme. Mali sme tak mnoho favoritov, z ktorých trošku vyčnievalo jedno meno, konkrétne 22 ročného víťaza Okolo Švajčiarska a Thomasovho kolegu Egana Bernala. No a ako to už býva zvykom, absencia hlavných favoritov bola zárukou zaujímavej Grand Tour. Výborne nadizajnovaná trať ponúkla perfektné javisko, no a herci sa nenechali zahanbiť. Počas Tour sme videli množstvo bočných príbehov (niečo, v čom sú Grand Tours úžasné), od Teunissenovej epizódky v žltom, cez De Gentove galapredstavenie v Centrálnom Masíve a hrôzostrašný pád Wouta Van Aerta, ktorý prišiel len tri dni po jeho famóznom víťazstve pri premiérovej Tour, až po výbuchy veľkých favoritov Adama Yatesa a Jakoba Fuglsanga, ktorý sa dovtedy v sezóne javili priam neporaziteľní. Najväčší príbeh ale napísal miláčik francúzskeho publika a zároveň podľa mnohých najlepší cyklista súčasnosti, Julian Alaphilippe. Pôvodne prišiel po etapy a bodkovaný dres a to začal napĺňať už v klasikárskej tretej etape, ktorú vyhral dominantným spôsobom a obliekol si po prvý raz v kariére žltý dres. Malo to byť len na pár dní, no nakoniec ho tlak domácich fanúšikov a túžba dokázať nemožné donútili prekonať všetky papierové predpoklady a dokázať, že pravdepodobne je momentálne najlepších cestným cyklistom súčasnosti. Žltý dres síce stratil na La Planche des Belles Filles, no táto etapa naopak práveže naznačila čoho je tento francúz schopný. Žltý dres získal späť a aj napriek tomu že stále napríklad pracoval pre Vivianiho dokázal náskok navyšovať, ustál kopce, vietor aj časovku a potom, čo prišiel na vrchol Tourmaletu druhý, len pár sekúnd za ďalším francúzom Thibautom Pinotom, Francúzsko stálo na nohách. V tomto momente mal pred obhajcom titulu Geraintom Thomasom vyše dvojminútový náskok a navyše na Thomasa sa tlačil zozadu evidentne najlepší vrchár podujatia Pinot. Iba málo ľudí po druhom týždni predpokladalo iného než francúzskeho víťaza, hoci väčšina ľudí verila skôr Pinotovi a Alaphilippe mal predsa len v Alpách stratiť. Prvá z Alpských etáp dopadla ešte pre oboch francúzov dobre, jediný kto dokázal favoritom odskočiť bol mladý Egan Bernal, ktorý sa týmto útokom dostal na druhé miesto, no stále strácal na úžasného Alaphilippa minútu a pol. Nasledujúci deň ale zlomil srdce celému Francúzsku. Thibaut Pinot musel nečakane odstúpiť pre zranenie, ktoré si spôsobil nešťastnou náhodou v rovinatej etape dva dni dozadu a tím Ineos konečne ukázal svoju silu a na najvyššom kopci celej Tour, majestátnom Iserane, konečne zlomil Juliana Alaphilippa. Egan Bernal vyrazil do útoku a na vrchole mal minútu náskoku na všetkých favoritov, za ktorých zadnými kolesami kontroloval situáciu jeho kolega Thomas. Všetko bolo stále pripravené na veľký koniec krásnej Tour, hoci už bez Francúzov, keď v tom zasiahla vyššia moc a úplne zničila záver Tour de France. Búrky, krupobitie, zosuvy pôdy a vyliatie horských potokov na trať nedalo organizátorom inú možnosť než zastaviť etapu v momente keď mal Bernal dostatočný náskok. Jednalo sa o obrovské rozčarovanie pre asi každého fanúšika a účastníka Tour, no niekedy jednoducho osud zasiahne a my s tým nič nespravíme. Iba 22 ročný Egan Bernal sa teda obliekol do žltého dresu a Ineos nemal problém ho už ubrániť v poslednej, rovnako skrátenej horskej etape. Bernal sa stal najmladším víťazom Tour za posledných 100 rokov, na pódiu ho doplnili kolega Thomas a Steven Kruijswijk, ktorému sa konečne podarilo prekĺznuť na pódium Grand Tour a hrdina Alaphilippe nakoniec aj vďaka skráteným horským etapám dokázal ubrániť aspoň top 5. Krásna Tour, s trochu nešťastným koncom.

 

 

Vlaňajšia Tour de France (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

 

Alebo aj zrod Chrisa Frooma. Vuelta 2011 bola veľmi zaujímavá už obsadením na štarte. Najväčšími favoritmi boli obhajca prvenstva mladý Vincenzo Nibali, najsilnejší jazdec predchádzajúcej edície Igor Anton a tiež sklamaný Bradley Wiggins, ktorý musel odstúpiť z Tour vo výbornej forme kvôli zlomenine kľúčnej kosti. Jednalo sa o veľmi zaujímavý a predovšetkým vyrovnaný ročník. Úprimne, len ťažko si vybavujem globálne vyrovnanejšiu Grand Tour. Až 8 držiteľova La Rioja, či minimálne rozdiely v každej klasifikácií hovoria za všetko. V prvom týždni sa javil najsilnejší dnes už priam legendárny Purito Rodriguez, ktorý si vychutnával prudké stojky prvého týždňa a stal sa prvým favoritom v červenom drese. V poslednej etape prvého týždňa mal ale slabší deň, čo využil vtedy mladý Bauke Mollema a strávil prvý voľný deň v červenom drese. Po prvom týždni bola Vuelta extrémne vyrovnaná, a hoci bol Mollema v červenom, do role najväčšieho favorita sa prepracoval Wiggins, ktorému sekundoval Nibali a aj spomínaný Joaquim Rodriguez. Absolútne sklamal Igor Anton, ktorý sa nedokázal vrátiť do formy z roku 2010 a ako dnes vieme, už nikdy sa mu to nepodarilo. Nasledovala časovka, ktorá zmenila dynamiku závodu, priniesla očakávané benefity Bradleymu Wigginsovi, no do červenej sa posunul jeho kolega, vtedy málo známy Chris Froome, ktorý v časovke dokonca porazil svojho lídra. Froome ale aj v kopcoch ukázal, že je lepší ako Wiggins, no a ako najsilnejší vyzývateľ tímu Sky sa ukázal Juan Cobo z Geoxu, ktorý bol prekvapivo silnejší ako jeho favorizovaní kolegovia Carlos Sastre a hlavne Denis Menchov. Cobo sa po pamätnom galapredstavení na Angliru dokonca obliekol do červenej a aj napriek veľkému tlaku tímu Sky, ktorý postupne pochopil že o víťazstvo bojuje Froome a nie Wiggins, dokázal dres ubrániť až do Madridu. Medzi top momenty tejto edície patrí hlavne duel Frooma s Cobom na Peňa Cabarga, ktorý mi utkvel v pamäti. Medzi mnohé "vedľajšie" príbehy tejto edície patria aj úžasný súboj o bodkovaný dres medzi legendárnym zberateľom týchto dresov Davidom Moncutiem a Matteom Montagutim, a taktiež samozrejme Grand Tour premiéra istého Petra Sagana, ktorý nazbieral 3 etapové víťazstvá, vrátane záverečného prestížneho dojazdu do Madridu a prvý, a rozhodne nie posledný krát potvrdil aký veľký klenot v ňom Liquigas má. Vuelta 2011 sa potom, o 8 rokov neskôr, stala zatiaľ poslednou Grand Tour kde sa dodatočne menil víťaz. Juan Cobo bol usvedčený z použitia zakázaných látok a Vuelta 2011 sa stala oficiálne prvou z mnohých víťazných Grand Tours Chrisa Frooma.

 

 

Video súboja Frooma, Wigginsa a Coba

 

 

 

Mnoho ľudí si povie, druhé Froomove víťazstvo, nuda. No tak to z môjho pohľadu ani náhodou nebolo. Naopak, jednalo sa o priam monumentálnu Tour. Už pred štartom bolo jasné že to bude bomba... po prvý krát sa na Grand Tour stretla vtedajšia veľká štvorka; Vincenzo Nibali, Alberto Contador, Chris Froome a Nairo Quintana. Nibali prišiel ako obhajca víťazstva, Contador ako víťaz Gira a brúsil si zuby na historické double. Nairo Quintana nemal konkurenciu na Tirrene a celú sezónu ladil formu na Tour a vzhľadom na historické minimum časovkárskych kilometrov v tejto edícií Tour a superhorský tretí týždeň bol zrejme najväčším favoritom. Naopak, zrejme najväčším outsiderom z tejto štvorice bol Chris Froome, ktorý mal za sebou nevydarenú sezónu 2014 a ani celú jar nepredvádzal svoje typické výkony, až pred Tour horko-ťažko porazil Van Garderena na Dauphiné. A Tour začala veľmi zostra... jednalo sa pravdepodobne o najkrajší úvod Grand Tour aký som mal možnosť sledovať. Krátky mestský prológ nemohol nič pokaziť, práve naopak, jednalo sa o výborný vstup do pretekov. Rohan Dennis si pripísal prvý veľký kariérny úspech a zaznamenal najrýchlejšiu časovku v histórií Tour a preťahovanie sa časovkárov o žltý dres celý prvý týždeň spravilo úvod Tour ešte krajším. Na časovku nadviazali epická veterná bitka po umelých ostrovoch v Atlantiku, Mur de Huy, etapa po kockách Paríž-Roubaix, dva dojazdy na krátky kopec a na záver tímová časovka po bretónskych kopcoch, ktorá bolo o to zaujímavejšia že prišla na rad až v 9tej etape (!). Po prvom týždni plnom pretekania sa do role najväčšieho favorita pasoval po dvoch rokoch znovuzrodený Chris Froome a sekundoval mu fantastický Tejay Van Garderen, jazdiaci v životnej forme. Naopak, Quintana mal v tomto bode pretekov stratu 2 minúty, Nibali dokonca 2 a pol. Po prvom voľnom dni nasledovala prvá pyrenejská etapa s jediným kopcom, cieľovým výjazdom na HC prémiu Saint-Martin. Tím Sky a Chris Froome zdemolovali konkurenciu, minútu za Froomom prišiel na druhom mieste Richie Porte a Geraint Thomas v tento deň prvý raz naznačil potenciál, ktorý o pár rokov premenil na žlté tričko. Po tomto dni mali Van Garderen a Quintana masívne trojminútové straty, Vincenzo Nibali strácal dokonca hrôzostrašných 7 minút a ľudia lámali palicu nad touto Tour. No Tour nebola ani zďaleka na konci. Nairo Quintana a jeho tím Movistar ani náhodou neskladal zbrane. Zvyšným pyrenejským etapám ešte naplno dominovali Richie Porte a Geraint Thomas v službách Chrisa Frooma, no už v Centrálnom Masíve sme videli prvé pokusy zo strany Naira Quintanu zvrátiť túto Tour. A skutočne, Quintana bol schopný v Alpách ešte vyzvať Frooma. Na Pra-Loup sa ho Froome ešte udržal, ale v etape na La Toussuire Quintana prvý raz ušiel Froomovi. V posledný horský deň bola na rade kombinácia legendárnych kopcov Col de la Croix de Fer a Alpe d'Huez. Froome vstupoval do tejto etapy s dvomi a pol minútami náskoku. A Quintana sa snažil, útočil, až sa mu podarilo dostať Frooma do problémov. Stiahol minútu a pol, čo však nestačilo a Froome aj za vydatnej pomoci kolegov dokázal ubrániť minútku náskoku. Ktovie, ako by táto Tour dopadla keby Quintana ustojí selekciu na vetre v druhej etape kde stratil minútu a pol (!), alebo keby nemá za kolegu istého Alejandra Valverdeho a za sebou tím ktorý radšej hral na dvojité pódium, ako all in na Quintanove víťazstvo. Okrem pekného súboja titanov o žlté tričko ponúkla táto Tour mnohé krásne aj smutné príbehy. Obrovskú tragédiu si prežil Van Garderen ktorý musel v Alpách kvôli chorobe vzdať dobre rozbehnutú bitku o pódium (dnes už vieme že to bola jeho životná šanca). Vincenzo Nibali sa po vlažnom úvode v treťom týždni prebral, vyhral etapu a len spadnutá reťaz pod Alpe d'Huez ho stála pódium. Medzi ďalšie monumenty patria aj Saganove márne naháňanie etapového triumfu počas celých troch týždňov na každom teréne, odstúpenia Tonyho Martina aj Fabiana Cancellaru po pádoch v žltom drese, Geschkeho krásne horské sólo a odmena v podobe etapového triumfu za dlhé roky pomáhania a mnohé ďalšie. 

 

 

Najlepší na Tour de France 2015 (© Movistar Team)

 

 

 

Aliaz ďalší (a na dlhú dobu posledný) súboj titanov, Chris Froome vs. Nairo Quintana. Po mierne nezáživnej Tour de France v roku 2016 prišla Vuelta, ktorá ponúkla miesto odvety. Chris Froome veľmi pohodlne opanoval Tour de France a na Vueltu prišiel v pozícií jasného favorita a hlavne sa prišiel pokúsiť o double Tour-Vuelta. Proti nemu stál tentoraz na Tour jasne porazený Nairo Quintana a po páde a vypadnutí z Tour sa vracal aj Alberto Contador. Ten ale nato od začiatku tak úplne nemal a sledovali sme vpodstate trojtýždňový parádny duel Brita s Kolumbíjčanom. V každom kopci sme videli Quintanu útočiť a Frooma odpovedať na jeho útoky. Obaja mali po svojom boku silných superdomestikov - Froome Čecha Leopolda Königa a Quintana nestarnúceho Alejandra Valverdeho, ktorý sa pokúšal o neuveriteľnú tretiu Grand Tour v jednej sezóne na poradie. Sledovali sme parádne výjazdy na stúpania ako Lagos da Covadonga alebo La Camperona a z počiatku sa Quintanovi darilo získavať na Frooma dôležité sekundy, no na minúte výhody sa zastavil. A to nestačilo, kedže Brit vzhliadal na dlhú rovinatú časovku v treťom týždni. Korunu tomuto súboju nasadil ich súboj na Peňa Cabarga (skoro tak dobrý aký na tomto kopci predviedol Chris 5 rokov späť proti Cobovi) a hlavne pyrenejská etapa cez Aubisque. Zároveň tento súboj v každom kopci roztrhal skupinu favoritov a okrem ich súboja sme videli aj úžasné pretekanie medzi Contadorom, Valverdem, Königom, Estebanom Chavesom a Simonom Yatesom o tretie miesto. Zlom nastal v pamätnej 15stej etape, keď hneď od štartovacieho výstrelu spustil prestrelku Alberto Contador. Z nej vyšiel víťazne Nairo Quintana, ktorý sa dostal do vedúcej skupiny v ktorej chýbal Chris Froome - akurát v čase, keď si všetci začínali myslieť že má Froome Vueltu pod kontrolou. Naopak, v tejto etape on a hlavne jeho tím úplne vybuchol. Všetci jazdci tímu Sky ostali zablokovaní až v tretej skupine na trati (Leopold König úplne vypadol z poradia) a Froome, osamotený v stíhacej skupine začal strácať pôdu pod nohami. Nakoniec do cieľa etapy na Formigal prišiel Nairo Quintana o 2 a pol minúty pred Froomom a získal rozhodujúcu výhodu. Chris Froome síce neskladal zbrane, v očakávanej rovinatej časovke stiahol masívnych 2 a pol minúty na červeného Naira, ale na kopcoch Mas De La Costa a Alto de Aitana ho Nairo nikam nepustil a s minútovým náskokom vyhral Vueltu a taktiež svoj jediný priamy súboj s Chrisom Froomom. Úžasnú zápletku o tretie miesto nakoniec rozlúskol Esteban Chaves dlhým útokom v poslednej etape a Kolumbia tak mala dvojnásobné zastúpenie na stupňoch víťazov.

 

 

Favoriti na Vuelte 2016 (© Movistar Team)

 

 

 

Ďalší diel zo seriálu súboj titanov. A tento je dnes už priam legendou... V posledných rokoch sa mnohí fanúšikovia často nadchýňajú nad veľkou vyrovnanosťou jazdcov ktorá dodáva Grand Tour isté napätie, no vo finále zväčša prevláda sklamanie z až prílišnej vyrovnanosti a z toho plynúcej defenzívnej jazdy hlavných aktérov. Samozrejme, je pekné keď je mnoho jazdcov silných a vidíme vyrovnaný súboj, no priznajme si to, všetci by sme si radšej pozreli dominantnú jazdu dvoch-troch silných jazdcov bojujúcich o titul a obrovské rozdiely v top 10... Jedným z takýchto ročníkov je ročník Tour 2010. Zároveň sa jedná o prvú Tour ktorú som naozaj sledoval, takže možno jej zaradenie sem je trocha ovplyvnené nostalgiou, no v pamäti mám uložené že sa jednalo o úžasný súboj dvoch velikánov; Andy Schlecka s Albertom Contadorom, ktorým statočne sekundoval Denis Menchov, no ten reálne nebojoval o žltý dres... Ten bol medzi nimi dvoma. Schleck bol na koni od samého začiatku, v treťej kockovej etape získal aj vďaka hromadnému pádu na Contadora vyše minúty a eliminoval straty z prológu. Stratil však svojho brata Franka ktorý musel odstúpiť so zlomeninou kľúčnej kosti. Prvému týždňu dominoval Sylvain Chavanel, no bol to Andy Schleck ktorý sa po 9tej etape obliekol do žltého, s výhodou 41 sekúnd na Contadora. V kopcoch potom boli priam nerozlučný, teda až do jedného okamihu, o ktorom sa odvtedy diskutovalo hádam aj milión krát. Schleckovi totižto v 15tej etape, pri výjazde na Port de Balés, spadla reťaz a Contador neváhal ani sekundu a útočil. Pochopiteľne si za to vypočul veľa kritiky, o to viac že najskôr sa bránil že o Schleckovom probléme nevedel, no po zhliadnutí mnohých opakovaných záberov musel každý vidieť, že Contadorov útok bol reakciou na Schleckov problém. Andy bojoval, no Contadora už nechytil a v tejto etape stratil 39 sekúnd. Táto dvojica následne o 2 dni neskôr zviedla epickú bitku pri cieľovom výjazde na legendárny Tourmalet. Etapu síce vyhral Schleck, ale smial sa Contador. Udržal o pár sekúnd žltý dres a pred jazdcami už bola len jedna výzva, individuálna časovka v ktorej mal mať Contador navrch. A aj mal, hoci Schleck bojoval a na prvom medzičase šokoval rýchlejším časom ako Contador. Alberto ale tempo vystupňoval a nedopustil prekvapenie. Rozdiel v Paríži medzi nimi tvoril 39 sekúnd... Samozrejme, ako už dnes vieme, Schleck sa predsalen dodatočne stal víťazom, hoci víťazstvo od zeleného stola nikdy neprijal. Contadorov slávny dopingový škandál ktorý, výrazne poznamenal celý jeho zvyšok kariéry, aj ďalšie roky cyklistiky ako takej rozoberať nebudem. 

 

 

Videosumár Tour de France 2010