Ako si jednotlivé tímy poradili s kockami? (blog)

7.4.2021, 00:00 | Magazín C-I.sk | pmts
Ako si jednotlivé tímy poradili s kockami? (blog)
(© Courtesy Flanders Classics)

Jarná kocková klasikárska kampaň 2021, je za nami. Bohužiaľ, skončila sa o týždeň skôr ako zvyčajne a boli sme ochudobnení o jej tradičné vyvrcholenie na klasike klasík; Paríž-Roubaix, no aj tak môžeme byť veľmi radi, že sa podarila odjazdiť drvivá väčšina pretekov. A ako si jednotlivé World Tour tímy viedli počas uplynulých týždňov? V tomto blogu sa nato podrobnejšie spoločne pozrieme.
Zoradil som, ako zvyčajne, do rebríčku všetkých 19 tímov World Tour, podľa ich úspešnosti na kockových klasikách, resp. zohľadnil som získané body, celkový dojem počas pretekov a naplnenie ambícií, s ktorými do klasík jednotlivé tímy išli a taktiež podľa potenciálu ich súpisky a jej následné využitie. Do úvahy som primárne bral len šesť najväčších kockových klasík; Omloop, Kuurne-Brusel-Kuurne, E3, Gent-Wevelgem, Dwars door Vlaanderen, no a samozrejme, veľké vyvrcholenie na Okolo Flámska. Áno, som si vedomý všetkých menších kockových klasík ako Nokere Koerse, Bredane Koksijde Classic, alebo Le Samyn, no na týchto pretekoch sa sotva zúčastňujú všetky najsilnejšie tímy, a aj tie ktoré sa zúčastnia, ich používajú skôr ako prípravu. Rovnako neakceptujem klasiky Brugge-De Panne alebo stredajšie Scheldeprijs ako kockové klasiky, keďže kocky na nich nehrajú prakticky nijaký význam a jedná sa o čisto šprintérske zápolenia.
1. Deceuninck - Quick-Step (najlepší výsledok: víťazstvo na Okolo Flámska, Kasper Asgreen)
Je asi úplne jasné, komu bude zas a raz patriť prvé miesto. Na svete niet lepšieho tímu na tento typ pretekov. A nie je to len o súpiske... Je to aj o mentalite a fantastickej tímovej stratégií a kolektívnom duchu. Naposledy som tento sumár písal na jar 2019, kedy tento tím potiahli Gilbert, Jungels a Štybar. Dvaja sú preč, tretí utrpel najskôr pád a následne zo zdravotných dôvodov nemohol nastúpiť do žiadnej klasiky. Aj napriek týmto obrovským stratám sa tím, ktorý ani zďaleka nepatrí medzi najbohatšie, dokázal za 2 roky totálne obrodiť a je pravdepodobne rovnako silný ako pred dvomi, piatimi, či ôsmimi rokmi. Nie je to o jazdcoch, je to o tíme. I keď nemožno Patrickovi Leféverovi uprieť veľký talent na vyhľadávanie mladých talentov s potenciálom. Asgreen nijako nevynikal medzi celým zástupom talentovaných dánskych cyklistov, no aj tak si ho Lefévere vybral a za tri roky z neho spravil cyklistu, ktorý dokázal na férovku poraziť aj megatalenty svetovej cyklistiky; Mathieuho Van Der Poela a Wouta Van Aerta. Florian Sénéchal? Quick-Step si ho vychoval, na pár rokov ho pustil rozpretekať sa do Cofidisu a keď bol zrelý na A-tím, stiahol si ho naspäť. Aj tak ešte v roku 2019 nič nenasvedčovalo tomu, že nebude mať nijaký problém nahradiť Gilberta. Tim Declercq a Bert Van Lerberghe sú cyklisti, od ktorých by sa asi čakalo, že dokážu zajazdiť výsledky v iných tímoch, kde by nemuseli pracovať. No ja osobne nepochybujem, žeby dopadli úplne rovnako ako Vermote alebo Van Keirsbulck, keď z Quick-Stepu odišli za vlastnou šancou. Dokonca kaliber typu Niki Terpstra, víťaz Flámska aj Roubaix, je iba tieňom svojho niekdajšieho ja, i keď má nato obstojné dôvody. Quick-Step má patent na jarné klasiky, no a je úplne jasné že v tíme funguje chémia. Davide Ballerini nemal problém vyhrať Omloop, keď to tím potreboval, hoci doteraz príliš nezavadil o tieto klasiky. No a samozrejme, prítomnosť Alaphilippa, majstra sveta, spravila tiež svoje, hoci Julian nebol ani najlepším, ani druhým najlepším jazdcom v tíme. Deceuninck vyhral tri zo šiestich veľkých klasík, každú iným spôsobom a taktikou. Sénéchal, Lampaert, Štybar aj Van Lerberghe si taktiež prišli pre svoj výsledok v top 10 niektorej z klasík, Sénéchal dokonca štyri krát. Jediné čo sa dá tomuto tímu vytknúť je, že na vetre stratili Gent-Wevelgem. Inak sme videli opäť krásny tímový výkon a odmenou im sú víťazstvá na Omloope, E3 aj Okolo Flámska. Väčšina tímov s ich rozpočtom by mala splnené na celú sezónu...
Triumf Asgreena (© Courtesy Flanders Classics)
2. Ineos Grenadiers (nv: víťazstvo na Dwars Door Vlaanderen, Dylan Van Baarle)
Ineos má za sebou suverénne najlepšiu kockovú kampaň od roku 2016. A to aj napriek tomu, že sa im smola výrazne lepila na päty. Na otvárací víkend tím nastúpil s letkou mladých dravých jazdcov a výsledkom bolo, že na Omloope vrcholom Kapelmuuru prešli piati medzi prvými desiatimi a Gianni Moscon bol vôbec najsilnejším zo všetkých, po rokoch pripomínal opäť toho skvelého klasikára, ktorým bol pred niekoľkými rokmi a aj keď bol jeho individuálny pokus zlikvidovaný, tím dokázal vytvoriť šprintérsky vlak pre mladú šprintérsku pušku Ethana Haytera, ktorého mnohí favorizovali ako najväčšieho vyzývateľa pre Balleriniho. Všetko zmarilo prekríženie kolies a Hayterov pád kilometer pred cieľom. Veľká šanca na minimálne pódium bola fuč, ale Ineos mohol byť sebavedomí. Ďalší deň spadol Gianni Moscon a zlomil si zápästie, čo ho vyradilo z celej kampane. Aj tak ale Jhonathan Narvaez a najmä Tom Pidcock, ktorý využil skvelú formu z práve skončenej crossovej sezóny, predviedli útočnú cyklistiku a patrili k najsilnejším pretekárom v oboch pretekoch. Pidcock na K-B-K získal aj svoje prvé pódium. Na marcový vrchol klasík sa k tímu pripojil aj v životnej forme jazdiaci Van Baarle, no tím prišiel kvôli pádu o Michala Kwiatkowského a na E3 spadol a zlomil si zápästie aj Narvaez. Pidcockovi začala jemne odchádzať forma po dlhej zime v teréne, no a tak tím zmenil taktiku a namiesto kolektívnej sily sa snažil podporiť skvelého Van Baarleho, ktorý skončil v top 10 na všetkých klasikách, kde štartoval a masterpiece predviedol na Dwors Door Vlaanderen, kde predviedol jeden z najlepších výkonov celej sezóny a dotiahol do cieľa neskutočné 52km sólo. Ineos tak vyhral kockovú klasiku prvý krát od Kwiatkowského triumfu na E3 v roku 2016, kde Poliak ošpurtoval na cieľovej rovinke v dueli Petra Sagana. Ineos tak aj napriek vypadnutiam Moscona, Narvaeza a Kwiatkowského prežil skvelú kampaň, no a to ešte prišli o skvelý výsledok na Omloope na dohľad od cieľovej čiary. Tom Pidcock ukázal obrovský potenciál a je jasné, že o rok sa vráti silnejší, tak, ako aj celý Ineos.
Pódium na Dwars door Vlaanderen (© Courtesy Flanders Classics)
3. Jumbo-Visma (nv: víťazstvo na Gent-Wevelgem, Wout Van Aert)
Tím, ktorý ašpiruje na post najlepšieho tímu sveta, sa na klasikách nevyrovnal Deceunincku, no a na rozdiel od Ineosu ani zďaleka nevyťažili maximum z možného. Už pred sezónou utrpel podporný tím Wouta Van Aerta odchodom víťaza Eneca Laurensa De Plusa, rovnako ako aj nečakaným prerušením kariéry Toma Dumoulina. No a keď sa pred klasikami zranil aj Mike Teunissen, bolo jasné, že Jumbo nebude dominovať. Aj tak ale Van Aert vyzeral v skvelej forme a jeho tím bol vyskladaný z mnohým mladých, silných jazdcov a očakávalo sa, že budú konkurencieschopní. Ale to ani náhodou neboli... Na otváracom víkende bez Van Aerta neukázali nič, no a aj keď Wout prišiel, jeho podpora bola biedna. Totálny kolaps predviedol tím na Okolo Flámska, kde bol Van Aert nielenže sám 50km pred cieľom, ale nikto z jeho spolujazdcov nebol ani v druhej, ani v tretej skupine a to isté sa stalo aj na E3ke. Navyše ani samotný Wout nebol v minuloročnej forme, i keď to je celkom pochopiteľné, vzhľadom nato, že je v totálnom záprahu defacto od milého leta. Z nepochopiteľných príčin si ešte predĺžil klasikársku sezónu až po Amstel, hoci každý vidí, že potrebuje poriadnu dovolenku pred ďalšou ťažkou kombináciou Tour a OH + MS a preložené Paríž-Roubaix + obhajoba svetového poháru a útok na štvrtý titul majstra sveta v cyklocrosse + jarné klasiky 2022... A to všetko s kratučkými prestávkami. Jediné preteky, ktoré tímu vyšli, bol Gent-Wevelgem. No aj tam ťažili najmä z pozičnej jazdy a dokázali využiť veternú selekciu, ktorú spravili iné tímy, no a navyše ani bohvieako neprispievali v ťahaní tempa, čo vnímam ako veľký prešľap od BikeExchange a spol... Minimálne Van Hooydoncka sa mali ich súperi zbaviť ešte ďaleko pred rozhodujúcou pasážou. Ale nie, Van Aert s Van Hooydonckom sa krásne pošetrili a záver si zrežírovali. Musím sa priznať, že miestami mi bolo až ľúto Van Aerta, keďže už od jesene sa zas a raz pohybuje vo Van Der Poelovom tieni, prišiel o Majstrovstvá sveta v cyklokrose kvôli defektu, no a tak nejak som mu aspoň túto významnú semiklasiku zo srdca doprial. Na Okolo Flámska nastupoval ako snáď najväčší favorit, no aj kvôli mizernej tímovej podpore utrpel debakel... Od nikoho iného, ako od Van Der Poela.
Wout Van Aert a súperi na Gent-Wevelgem (© Courtesy Flanders Classics)
4. AG2R Citröen Team (nv: 3.miesto na Okolo Flámska, Greg Van Avermaet)
Aj napriek celkovému pocitu slabšej formy celého tímu, sa Francúzom podarilo nazhromaždiť najviac bodov, hneď teda po Deceunincku a Alpecine. Čo by som označil za menší zázrak. Ag2r prešiel v zime výraznou obmenou kádra a celkové zameranie tímu sa s príchodom Grega Van Avermaeta prenieslo práve na tieto preteky. Oliver Naesen, Van Avermaet a Jungels je veľmi solídna trojica lídrov. Teda bola by, keby sa písal rok 2018... Lenže práve táto trojica tak trochu symbolizuje starú gardu, ktorá je na ústupe. Nepodarilo sa im dostatočne využiť roky po odchode Cancellaru a Boonena a pred príchod Van Aerta a Van Der Poela. V tomto hluchšom medziobdobí mali nato, aby zabojovali s Quick-Stepom, no a taktiež mali za súpera len jedného mimozemšťana v podobe nášho Peťa Sagana, no nedokázali tieto roky využiť. Resp. Greg dokázal vytrieskať zo sezóny 2017 snáď maximum, ale to je asi tak všetko. No a teraz, v konkurencií Quick-Stepu, Sagana a ešte aj cyklocrossárov, už pravdepodobne nebudú hrať prvé husle. Tím pracoval pre svojich lídrov dobre, Stan Dewulf alebo Lawrence Naesen boli silní, Michael Schär okrem tradičnej spoľahlivosti zaujal aj vylúčením z Okolo Flámska kvôli odhodeniu fľaše mimo vyhradenej zóny, no samotným lídrom niečo chýbalo. Naesen aj Van Avermaet boli vždy tam, kde mali byť, ukoristili niekoľko dobrých výsledkov vrátane parádneho pódia na Okolo Flámska, no v čistom výkone strácali a keďže už nedisponujú takým šprintom ako kedysi, nedokázali byť úplne konkurencieschopní pre tých najlepších. Tím nedokázal vyhrať žiadnu klasiku a jedno pódium je málo, teda nato, že tieto klasiky boli pre tento tím hlavným sezónnym cieľom. Bez Latoura a Bardeta sa budú trápiť v nadchádzajúcej sezóne etapákov a na Grand Tours, no a je jasné, že pre Ag2r táto sezóna nebude veľmi úspešná.
5. Trek - Segafredo (nv: víťazstvo na Kuurne-Brusel-Kuurne, Mads Pedersen)
Trek je štvrtým a posledným tímom ktorému sa podarilo ukoristiť si jednu z veľkých kockových klasík, hoci sa jedná o tú najmenej cennú. Trek má dlhodobo skvelú klasikársku zostavu a aj po odchode Johna Degenkolba disponuje dvojicou silných lídrov v podobe Jaspera Stuyvena a Madsa Pedersena, podporovaných kapacitami ako Edward Theuns, Alex Kirsch alebo Koen De Kort. Premiéru na klasikách si taktiež odkrútil 19-ročný talent, Quinn Simmons. Trek ale neohúril. Skôr naopak, no a taktiež sa dá baviť o tom, či využili potenciál, ktorý mali vo svojich radoch. Celý tím začal na Omloope príšerne, no a nemastný výkon predviedli aj na ďalší deň na Kuurne. Séria náhod ale nakoniec vyústila do stretnutia Stuyvena a Pedersena vo veľkej prvej skupine, ktorá sa chystala špurtovať o víťazstvo, no a Stuyven poskytol Pedersenovi skvelý leadout a Dán nemal problém prácu dokončiť. Následne prišlo Miláno-San Remo a Stuyvenovo životné víťazstvo a tím vyzeral byť pripravený na hlavnú časť dláždených klasík. Choroba ale vyradila z hry Madsa Pedersena, Covid v tíme vyradil celý tím z klasiky Gent-Wevelgem a klasiky sa tak pre tento tím zmenili na podporovanie individuálnych pokusov Jaspera Stuyvena o výsledok. Stuyven bol v dobrej forme a podarilo sa mu ukoristiť štvrté miesto na Okolo Flámska, ale to bolo asi tak všetko. Trek tak neprežil najvydarenejšiu kockovú kampaň, no vzhľadom na nedávne monumentálne víťazstvo si ich pravdepodobne nikto netrúfne kritizovať, hoci výkony Simmonsa a spol. by si istú dávku kritiky zaslúžili. Po minuloročných víťazstvách na Omloope a Gent-Wevelgem tak Trek rozhodne podliezol vysoko nastavenú latku.
6. Bahrain Victorious (nv: 4.miesto na Gent-Wevelgem, Sonny Colbrelli)
Zaradenie Bahrainu takto vysoko môže pôsobiť sporne, no tento tím zažil snáď svoju najlepšiu kockovú jar. Výsledky by síce mohli byť lepšie, na pódium sa im dosiahnuť ani raz nepodarilo, no Colbrelliho aj Hausslera delili od neho len milimetre. Ide však o celkovú vizáž tímu, ktorý pôsobil skvele. V denných únikoch sme často sledovali Jonathana Milana a Marco Haller útočil prakticky neustále (a niekedy až nezmyselne), no a lídri Sonny Colbrelli a Dylan Teuns boli vo výbornej kondícií, čo aj patrične ukázali. Colbrelli bol stálicou v predných skupinách a trpezlivo čakal na šprint, čo mu v dvoch prípadoch aj stačilo na pekný výsledok. Heinrich Haussler zažíva renesanciu svojej kariéry, keď na staré kolená objavil cyklocross a ťažká zimná sezóna ho zakaždým skvele pripraví na jar, kde každým rokom viac a viac pripomína svoje niekdajšie ja. Tento rok mu to takmer vydalo na pódium na Omloope, kde by sa vrátil po dlhých jedenástich rokoch. Najsvetlejší moment tohto tímu prišiel na Okolo Flámska, keď sa so štvoricou superfavoritov udržali ako jediní Marco Haller a Dylan Teuns. Táto dvojica síce už nezachytila víťazný únik, ktorý sa zrodil po útoku Kaspera Asgreena, ale s ničím takým ani do pretekov v nedeľu nešli. Tím určite prekvapil, no a výsledky ktoré dosiahli neodmieňajú dostatočne celkový výkon tohto tímu.
7. UAE Team Emirates (nv: 3.miesto na Gent-Wevelgem, Matteo Trentin)
Tím UAE, považovaný za jeden zo špičkových tímov, nepredviedol na kockách takú šou, akú zvykne predviesť na iných terénoch. A materiál by pritom nato aj bol, predsa len, sotva nájdete silnejší tandem ako Matteo Trentin - Alexander Kristoff. Podľa mňa má táto dvojica väčší potenciál ako napríklad Van Avermaet - Naesen, alebo Stuyven - Pedersen. Dobrú formu mali navyše aj ich pomocníci, na čele so Svenom Erikom Bystrømom. Trentin bol veľmi silný, často sa ukazoval v únikoch, ba dokonca aj útočil a uchmatol si jedno pódium a niekoľko výsledkov do top 10. Slušné. Bol nato ale sám, Kristoff zažil slabšiu jar. Nedokázal ani len do tímu priviezť tradičnú top 5ku z Okolo Flámska, ako je jeho dobrým zvykom. Najlepším výsledkom Nóra bolo šieste miesto z Dwars Door Vlaanderen v hromadnom dojazde za víťazným Van Baarlem, čo spolu s prehrou so Saganom na jeho obľúbenej cieľovej rovinke v Oudenaarde jasne poukazovalo na slabšiu formu. Kristoff je inak v takýchto šprintoch neporaziteľný. Kvôli mechanickým problémom prišiel o možnosť pridať do svojej zbierky aj Omloop, keď po Kapelmuure pohodlne zostával v pelotóne a Trentin sa podvolil spraviť mu leadout, no šťastie sa od neho v tej chvíli odklonilo a Ballerini mal o súpera menej. Uae pravdepodobne nebudú úplne spokojný s ich kockovou kampaňou, ale trápiť ich to nemusí, ciele tohto tímu sú niekde inde a hanbu si nespravili.
8. Groupama - FDJ (nv: 2.miesto na Omloope, Jake Stewart)
Groupama - FDJ zažilo ďaleko lepšiu kockovú kampaň, ako bolo posledné roky ich biednym štandardom. Démare síce nedokázal opäť absolútne nič a opäť potvrdil, že tento terén je na neho priťažký, ale zvyšok tímu pôsobil dobre. Valentin Madouas opäť nepotvrdil svoj potenciál na tieto preteky a celkovo pôsobí, že ho flámske pretekanie nebaví až natoľko, ako kopce, čo je škoda. Groupama si ale poradila opäť aj bez neho. Stefan Küng je stálicou a tento rok príjemne prekvapil útočným pojatím pretekov, hlavne Gent-Wevelgem sa mu veľmi vydaril, no bohužiaľ pre neho, nedokázal sa zbaviť po ceste šprintérov a tak im mohol na záver tak akurát dobrácky rozbehnúť špurt, čo aj gentlemansky spravil. Výborne sa ukazovali mladé talenty Kévin Geniets a Jake Stewart, druhý menovaný dokonca ukoristil parádne pódium na Omloope. Geniets útočil, bol vidieť, ukázal formu. Tím si z neho ale škaredo vystrelil... Rozhodne získava cenu za najškaredší dres národného majstra. Pôsobil ako veľká komická figúrka, surovo zabalená do luxemburskej vlajky. A Démare na tom nie je o nič lepšie.
9. Israel Start-Up Nation (nv: 3.miesto na Omloope, Sep Vanmarcke)
Israel toho moc neukázal, v ich prípade to totiž bolo čisto o jednom lídrovi a jeho podpore. Sep Vanmarcke ale vôbec nesklamal. Zaspomínal si na svoje lepšie roky a ukázal aj po dlhých sezónach, že si drží svoj štandard, ktorý ale na veľkú klasiku nestačí. Bol odolný, neútočil, šetril sily a následne v závere až nečakane solídne zašpurtoval, čo mu vynieslo pódium na Omloope a top 5 na Okolo Flámska. Israel je plný šprintérov a traja z nich, Hugo Hofstetter, Tom Van Asbroeck a Jenthe Biermans ukázali dobrú formu a neraz stáli po Vanmarckovom boku v prvej skupine. Biermans si vyšprintoval aj svoju prvú top 5 na K-B-K. Israel môže byť spokojný. Výmena Politta za Vanmarcka bola pravdepodobne dobrá voľba. Sep okrem lepších výsledkov priniesol do tímu aj skúsenosti, ktoré mladí klasikári ako Biermans alebo Renard isto zužitkujú.
10. Qhubeka - Assos (nv: 2.miesto na Gent-Wevelgem, Giacomo Nizzolo)
Najchudobnejší a papierovo najslabší tím vo World Tour, sa vôbec nenechal zahanbiť. Z Nizzola sa po prestupe do tohto tímu vykľul skvelý líder a zažíva v juhoafrickom drese svoje najlepšie sezóny. Aj 2021 začal výborne, po cennom víťazstve na klasike v Almerií nabehol ako líder tímu na kocky a na šprintéra pôsobil až nezvyčajne odolne. Bol najväčším vyzývateľom Van Aerta na Gent-Wevelgem, odkiaľ si odniesol pekné 2.miesto a výborne sa ukazoval aj v iných pretekoch. Tím udivoval kolektívnou silou; Gogl, Claeys, Campenaerts aj Walscheid sa pohybovali často v prvých skupinách a dokonca aj útočili. Záhadou ostáva taktika Qhubeky na DDV, kde bol Campanerts spolu s Hayterom najlepším spoluhráčom Van Baarleho a nesie značný podiel na tom, že Van Baarle ľahko odolal stíhačke skupiny s Van Avermaetom a spol.
11. Lotto Soudal (nv: 5.miesto na Omloope, Philippe Gilbert)
Pri tomto tíme sa môžeme určite rozprávať viac o sklamaní, ako o úspechu. Belgický tím ktorý majú mnohí zafixovaní ako hlavných rivalov Quick-Stepu na klasikách, už nejaký ten piatok absolútne nepotvrdzuje túto svoju reputáciu. Posledné roky to vyzeralo lepšie, trio Gilbert - Degenkolb - Wellens vyzerá na papieri skvelo, ale v realite to taká sláva nebola. Wellens sa po silnom štarte do sezóny tak trochu stratil v pelotóne. Degenkolb sa snažil, ale jeho šprint je už nenávratne preč a aj to prispelo k tomu, že výsledok si neodniesol žiadny. Gilbert nebol vo svojej koži ani náhodou. Po náročnej rehabilitácií po minuloročnom zranení kolena, kvôli ktorej si v zime skoro neoddýchol, rovno naskočil do tvrdej prípravy na Miláno-San Remo, ktoré ostáva jeho posledným kariérnym cieľom, no už na francúzskych etapákoch vo februári nevyzeral oslnivo dobre. Na otváracom víkende bol veľmi pasívny a na Miláno-San Remo nemal nárok na výsledok. Po trápení na E3ke do zvyšných klasík, kvôli mentálnemu aj fyzickému vyčerpaniu, už ani nenastúpil. Vyzerá, že pomaly ale isto táto legenda svetového pelotónu, ukončuje svoju úctyhodnú cestu v profipelotóne. Trojica lídrov v Lotte sa môže tešiť skvelej podpore v podobne Frisona, De Buysta, Van Der Sandeho, Rogera Klugeho alebo mladého supertalentu Floriana Vermeerscha, no ani títo ich spoluhráči, snáď s výnimkou Van Der Sandeho, pri slabosti lídrov nevyužili svoju šancu na výsledok. Suma sumárum, tento tím sklamal.
12. Cofidis (nv: 2.miesto na Dwars Door Vlaanderen, Christophe Laporte)
Cofidis nepatril k nejakým topfavoritom, no a to aj potvrdili, hoci individuálne výkony Christopha Laporta určite stáli za povšimnutie. Na Dwars Door Vlaanderen to dokonca dobojoval na pódium, keď ako jediný zo stíhacej skupiny za víťazným Van Baarlem odolal drvivému finišu Tima Merliera. V únikoch sa dobre ukazoval Jelle Wallays, ktorý sa ale z nejakého dôvodu nedokáže plnohodnotne pripraviť na jarné klasiky, len aby na jeseň vygradoval svoju formu a tradične zažiaril na Paríž-Tours. Pokusy Eliu Vivianiho o ovládnutie Gent-Wevelgem sú, zdá sa, na nejaký čas pasé, teda minimálne dovtedy, kým Viviani nezačne opäť vyhrávať šprinty po jednoduchých etapách. Cofidis bude so svojou jarou pravdepodobne spokojný.
13. Bora - Hansgrohe (nv: 7.miesto na Kuurne - Brusel - Kuurne, Nils Politt)
Bora sklamala. Nič iné sa nedá napísať. Peter Sagan, líder tohto nemeckého zoskupenia, sa zo známych dôvodov nedokázal dostať do top formy včas a nepomohlo ani vynechanie všetkých semiklasík na úkor tréningu v Katalánsku. Denk ale silno naznačil, že peniaze, ktoré dostáva Peter, by si vedel predstaviť skôr na výplatnej páske pre Remca Evenepoela, prípadne Jaoa Almeidu, na ktorých už zahájil loveckú sezónu. To ale znamená, že Bora bola na jar vlastne v plnej sile, s ktorou tím plánuje ísť aj do ďalších sezón. No a v takom prípade by sa jednalo o prúser... Nils Politt nemal nárok plnohodnotne nahradiť Petra Sagana. Počas otváracieho víkendu sa anonymnou jazdou prepracoval k dvom výsledkom v top 10 v hromadných špurtoch, ktoré sa napokon aj ukázali ako jediné výsledky pre Boru na kockách. Samozrejme, nutne treba podotknúť, že tím nemohol nastúpiť na E3ku a Gent-Wevelgem kvôli pozitívnemu testu Matthewa Wallsa, no ich výkony na Dwars Door Vlaanderen a Okolo Flámska nenaznačujú, žeby sa dokázali presadiť na brutálnej E3ke alebo vo veternej bitke na Gent-Wevelgem. Politt, Oss, Pöstelberger ani Burghart neboli úplne márni, no niečo im chýbalo k ich top forme ktorú ukázali v minulých rokoch. Hlavne pri Polittovi je evidentný regres oproti roku 2019, kedy bol jedným z najsilnejších klasikárov tej jari vôbec. Ani návrat Petra Sagana na Okolo Flámska nepriniesol viditeľné zlepšenie tímu a Sagan, v svojom dosiaľ najslabšom prevedení na tomto monumente, rozumnou jazdou prišiel do cieľa na 15.mieste. Či by stačil na Asgreena s Van Der Poelom nebyť nákazy Covidom, sa už nedozvieme, no nie je pochýb, že by sa zúčastnil aspoň boja o tretie miesto, resp. možno by sa preteky s ním vyvinuli úplne inak. Zostáva nám len dúfať, že sa Peter vráti na jeseň silnejší a ako silný kandidát na dúhový dres, rovnako ako favorit na preložené Paríž-Roubaix.
14. Team BikeExchange (nv: 5.miesto na Gent-Wevelgem, Michael Matthews)
Tím BikeExchange je posledným tímom v tomto rebríčku, ktorý do klasík vstupoval s cieľom nejakú z nich vyhrať a reálne sa tomu aj priblížil. Teda, aspoň raz. Michael Matthews síce mal štandardne dobrú formu, ale vo výsledkoch to moc neukázal. Sklamaniami sú výkony Durbridga, Mezgeca alebo Edmondsona, no hlavne Amunda Jansena, ktorý tu mal po prestupe z Jumba dostať šancu vyjazdiť si svoj výsledok. Tento tím nemal nejaké zdravotné problémy, aspoň som nič také nezachytil, no a taktiež mali veľkú kolektívnu silu, ktorú ale absolútne nevyužili. Ich nové fádne dresy ani nebolo príliš vidieť v únikoch, teda jedine Durbridge sa ukázal na DDV, inak bieda. Ich svetlým momentom bolo rozdelenie balíku na vetre na Gent-Wevelgem, kde vytvorili rozhodujúcu selekciu, keď mali v prvej skupine s Matthewsom ďalších troch ľudí, no túto situáciu nedokázali využiť a Matthews ešte aj dostal kŕče v jedinom finále, do ktorého sa tento rok dostal, čo rezultovalo v biedny šprint a utieklo mu aj pódium. BikeExchange chcel nepochybne viac.
15. Astana - PremierTech (nv: 6.miesto na Omloope, Alex Aranburu)
Astana nie je príliš veľkým fanúšikom kockových klasík. Po svetlom momente v roku 2018 sa s odchodom Valgrena opäť stali tímom, ktorý tu je tak trochu do počtu. Nečakaný výsledok si pripísal Aranburu v hromadnom šprinte na Omloope. Fedorov upútal v negatívnom slova zmysle, vylúčením z Okolo Flámska. Houla bolo vidieť v únikoch. Vynechal som niečo?
16. Movistar (nv: 11.miesto na Omloope, Ivan Garcia Cortina)
S príchodom Ivana Cortinu Movistar konečne dostal do rúk aspoň nejaké karty, s ktorými mohol hrať, no bolo úplne jasné, že to nie sú víťazné karty. Cortina si zajazdil, sem tam sme ho mali možnosť vidieť, ale top 10 nezískal. Erviti pokračuje vo svojej šnúre účastí na Okolo Flámska a mladé talenty ako Jacobs, Jorgenson alebo Cullaigh majú na konte druhý rok ochutnávania týchto pretekov. Budúci rok by už hádam aj mohli skúsiť niečo zajazdiť. Alebo sa radšej budú učiť ešte aj tretí rok? Len tak, pre istotu?
17. Intermarché Wanty-Gobert (12.miesto na Dwars Door Vlaanderen, Boy Van Poppel)
Tím, ktorý nemá na World Tour. Písal som to už v predsezónnom blogu a píšem to opäť. Klasikárske oddelenie tohto tímu stojí asi za toľko, ako vrchárske a šprintérske... Van Popplovcov bolo vidieť. Aimé De Gendt? Loic Vligen? Andrea Pasqualon? Jazdci ktorí vyhrávali klasiky na nižšom stupni nemali najmenšiu šancu na výsledok. Pasqualon bral tretie miesto na Le Samyn, no na skutočné klasiky táto partia nemá.
18. Ef Education - Nippo (28.miesto na Okolo Flámska, Alberto Bettiol)
Pri tíme BikeExchange som písal, že sa jedná o posledný tím v tomto rebríčku, ktorý nastupoval do klasík s úmyslom nejakú vyhrať a aj sa reálne k tomu víťazstvu priblížil, teda aspoň raz. Rebríček ale zakončujem dvomi tímami, ktoré mali snáď ešte lepší káder, ale klasikárska kocková kampaň im totálne nevyšla. Americko-japonský tím má aspoň výhovorky. Alberto Bettiol, víťaz Okolo Flámska 2019 a veľký favorit klasík trpel posledné týždne zimy nešpecifikovanou chorobou a niekoľko týždňový výpadok tréningu nedokázal, podobne ako náš Peter Sagan, nahradiť. Michael Valgren hneď vo svojich prvých pretekoch za tím vo februári, v 1.etape na Etoile de Bessége spadol a zlomil si ruku, kvôli čomu bol dlhé týždne na maródke a vrátil sa až na Okolo Katalánska. Ale čo ostatní? Jens Keukeleire, Sebastian Langeveld, alebo Jonas Rutsch? Nula bodov. Vlajku tohto tímu držal vysoko jedine Stefan Bisseger v celodenných únikoch. Mladý Švajčiar sa po Stefanovi Küngovi javí ako ďalší nový potencionálny Cancellara, tak uvidíme, kam sa v kariére dostane. Jeho výkony sú jediným pozitívom, ktoré si Jonathan Vougthers odnáša z kockovej kampane. Inak EF prepadlo.
19. Team DSM (nv: 12.miesto na Okolo Flámska, Tiejs Benoot)
Keď sa nedarí, tak sa jednoducho nedarí... Tím DSM zažíva príšerný vstup do sezóny. Aký to kontrast, oproti minulému roku... A pritom boli Benoot aj Soren Kragh Andersen, podporovaní Nicom Denzom, Jorisom Nieuwenhiusom, pôvodným majstrom sveta do 23 rokov z Yorkshiru Nilsom Eekhoffom, alebo víťazom minuloročného Paríž-Tours Casperom Pedersenom, úplne zdravotne fit a sem tam ich aj bolo vidieť. No ak takáto zostava s takýmito lídrami, nezajazdí absolútne nič, musí sa hovoriť o prepadáku. Tím DSM sa zatiaľ javí ako úplne iný tím, než ktorí sme videli vyhrávať na Tour de France a Gire minulý rok. Uvidíme, či sa Hindley a spol. preberú, alebo to celé ostane na starých spoľahlivých mazákoch Benootovi a Bardetovi, ktorí jediní ukazujú aspoň akú-takú formu.
A kto si tento rok zaslúžil divoké karty?

Alepcin-Fenix (nv: 2.miesto na Okolo Flámska, Mathieu Van Der Poel)
Je celkom smiešne zaradiť Alpecin do tejto kategórie. Vzhľadom na nové, hlúpe pravidlo, keď najlepší Proteam z minulej sezóny musí dostať automatickú pozvánku na všetky World Tour preteky vrátane Grand Tours, sa Alpecin stáva defacto tímom najvyššej ligy, akurát s výhodami. Je to smiešne. Alpecin, klasikársky tím obmotaný okolo fenoména s menom Mathieu Van Der Poel, prekonal všetky tímy World Tour s výnimkou Quick-Stepu, aj čo sa výkonov, aj čo sa výsledkov týka. Boli všade, poskytli Van Der Poelovi skvelú podporu, no a ak mal ich neohrozený líder slabší deň, v zálohe chladnokrvne čakal jeden z najrýchlejších šprintérov súčasnosti - Tim Merlier. Van Der Poel, bohužiaľ pre neho a Alpecin, doplatil na predlhú sériu pretekov ktoré absolvoval od minulého augusta. V období okolo Strade Bianche pravdepodobne dosiahol svoj vrchol, na Tirrene následne trocha zbytočne vystrieľal náboje a na klasikách sa rozhodne nepredstavil v plnej sile. Aj tak ale robil preteky, no a siahal aj na obhajobu titulu na Okolo Flámska. Porazil ho ale v šprinte Asgreen, v ten deň silnejší jazdec. Asi nikto ale nepochybuje, že Van Der Poel by v plnej forme takýto šprint neprehral. Ako sám povedal, výrazne mu už dochádza para. Pred svojim ďalším veľkým cieľom - zlatom z Tokya z MTB, si plánuje dať konečne dlhšiu dovolenku. Najbližšie ho teda na ceste uvidíme asi až na Tour, kde by sa mal predstaviť, no podľa jeho slov to bude čisto kvôli sponzorom a pravdepodobne podujatie opustí skôr. Alpecin tak, trocha prekvapujúco, nedokázal vyhrať kockovú jarnú klasiku. Teda, ako sa to vezme... Tim Merlier vyhral tri klasiky druhej ligy, dominantným spôsobom, no a bude veľkým favoritom aj na Scheldeprijs v stredu. V tíme zažiaril aj Gianni Vermeersch, Van Der Poelov superdomestik, ktorý rovnako ako Merlier a samotný Van Der Poel ťažil z cyklocrossovej formy a vyzeral rovnako silný, ako lídri iných tímov. Popri podpore Van Der Poela sa dokázal umiestniť v top 10 aj na všetkých troch najväčších klasikách; na Okolo Flámska, na E3ke a aj na Gent-Wevelgem.
Direct Energie (nv: 2.miesto na Kuurne-Brusel-Kuurne, Anthony Turgis)
Tím Direct Energie sa stáva silným klasikárskym tímom, no paradoxne, príchody Nikiho Terpstru alebo Edvalda Boassona Hagena sa neukázali ako zrovna vydarené. Ich vplyv a odovzdávanie skúseností sú ale cítiť a čerpá z nich najmä mladý francúzsky klasikár, Anthony Turgis. Na všetkých šiestich veľkých kockových klasikách sa umiestnil do top 15, čo je nevídaný počin. Táto obrovská konzistencia si ale vyžaduje silu, ktorú Turgis viac krát demonštroval; najviac asi keď si individuálne dotiahol rozhodujúci únik na Okolo Flámska. Na nástup Kaspera Asgreena, ktorý prišiel hneď po jeho dotiahnutí sa, logicky, reagovať nemohol, no bolo úplne jasné, že Turgis bol jedným z najsilnejších mužov v pelotóne. Okrem Turgisa bol veľmi silný aj Damien Gaudin, čo ukázal najmä na klasike Nokere Koerse, kde z celodenného úniku ešte siahal na víťazstvo a nakoniec skončil druhý.
Uno-X ProTeam (nv: 8.miesto na E3, Markus Hoelgaard)
Nóri si fantasticky zastali divoké karty, hoci na Okolo Flámska šancu nedostali. Určite by si to ale zaslúžili viac, ako napríklad Sport-Vlaanderen alebo Bingoal. Erik Resell, Markus Hoelgaard, Rasmus Tiller alebo aj živou vodou pokropený Kristoffer Halvorsen boli všade, boli silní a dokonca ukoristili aj zopár výsledkov v top 10, a to aj na veľkých klasikách. Pritom v tomto tíme číha ešte ďalšia kopa talentu v podobe aktuálneho majstra Európy u23 Jonasa Hvideberga (zanechal skvelý dojem na K-B-K v úniku s Van Der Poelom a Narvaezom), Niklasa Larsena, Torjusa Sleena, Sorena Wærenskjolda alebo Mortena Hulgaarda. V tíme jazdí aj budúca časovkárska hviezda Johan Price-Pejstersen, rovnako ako perspektívni vrchári Torstein Træen alebo Jacob Hindsaul Madsen. Tento tím taktiež vychoval Andreasa Leknessunda, budúcu Grand Tour hviezdu ktorá od tohto roku jazdí za tím DSM. Tento tím sa rozhodne oplatí sledovať... A pozývať na preteky (výbornú prácu v tomto ohľade robí Okolo Slovenska, kde mladí Nórovia každým rokom upútajú výsledkami).

Diskusia

pokl (Neprihlásený užívateľ) - 07.04.2021 18:47:12
Dlhé ale celkom dobré zhrnutie. Wanty a EF akoby na tých klasikách ani neboli, absolútne neviditeľní
 
Náš eshop