Štatistiky Grand Tours: V minulosti zvykli vyhrávať nižší cyklisti, Merckx ovládol 64 etáp 

Cyklistika je ťažký šport. Atléti na bicykloch zdolávajú veľké vzdialenosti nehľadiac na kvalitu cesty, náročnosť profilu alebo nevyspytateľné poveternostné podmienky. Každý typ pretekov, či ide o jednodňové nazývané jednorazovky alebo viacdňové označované ako etapáky, je svojim spôsobom náročný. Za úplne najťažšie cyklistické preteky sú považované Grand Tours, teda Tour de France, Giro d'Italia a La Vuelta a España. Ide o trojtýždňové podujatia, počas ktorých cyklisti musia prejsť viac ako tri tisícky kilometrov a počas celého obdobia zvyknú mať iba dva dni voľna.

Pódium Tour 2017 (© Slipstream Sports)

 
Prvé ročníky boli dlhšie, priemerná rýchlosť vzrástla

Najstaršou spomedzi všetkých Grand Tours je práve prebiehajúca Tour de France. Prvý ročník Tour sa išiel už v roku 1903. Vyhral ju Maurice Garin. Len pre porovnanie, Giro prvýkrát odštartovalo v roku 1909 a Vuelta až v roku 1935. „Stará dáma“ si dlho držala prívlastok najťažšie preteky, pretože hlavne v úvodných edíciách cyklisti často museli prejsť aj viac ako päťtisíc kilometrov. Postupom času celková kilometráž ubúdala až na hranicu tri a pol tisíc, v ktorých sa pohybuje už cez dvadsať rokov. Na Gire ani na Vuelte cyklisti nemuseli ani raz prejsť cez hranicu päťtisíc kilometrov.

Najdlhšou edíciou v histórii Grand Tours bola tá na Tour de France v roku 1926, kedy cyklisti museli prejsť celkovo 5745 kilometrov. Víťazom sa stal Lucien Buysse, ktorý v sedle strávil takmer 240 hodín. Preteky boli vypísané na 17 etáp. Najdlhšia edícia Gira prebiehala v roku 1954, kedy trasa merala 4337 kilometrov. Najdlhší ročník Vuelty sa išiel v roku 1936, cyklisti vtedy prešli 4407 kilometrov. Tour patrí prvenstvo aj z pohľadu najkratšieho ročníka. Najmenej kilometrov v rámci Grand Tours absolvovali cyklisti v rokoch 1903 a 1904, presne 2428 kilometrov.  

Video z histórie Tour de France

Úplne najdlhšou etapou v histórii troch Grand Tours je 5. etapa Tour z roku 1919. Z mesta Les Sables-d'Olonne, v ktorom sa štartovalo, do cieľovej destinácie Bayonne viedla trasa dlhá 482 kilometrov. Ako prvý do Bayonne dorazil domáci Jean Alavoine, a to po skoro 19 hodinách strávených na bicykli. O päť rokov skôr takmer podobnú záťaž absolvovali aj pretekári na Gire, v roku 1914 v treťom dni cyklisti prešli 430 kilometrov, čo je dodnes najdlhší deň v histórii talianskej Grand Tour. Na Vuelte najdlhšia etapa merala „iba“ 310 kilometrov, bola na programe v roku 1936 v šiestom dni.  

 
Ďalším zaujímavým ukazovateľom je celková priemerná rýchlosť. Nikoho asi neprekvapí, že najpomalšie edície nájdeme v samotných začiatok podujatí. Titul úplne najpomalšej edície patrí Giro d'Italia, v roku 1914 víťaz dosiahol priemernú rýchlosť 23,37 km/h. Len pre porovnanie, najpomalšia Tour sa išla v roku 1924, víťaz Ottavio Bottecchia prešiel celkovú trasu priemernou rýchlosťou 23,97 km/h. Naopak, najrýchlejšiu priemernú rýchlosť dosiahol víťaz Vuelty, bol ním Roberto Heras v roku 2003, kedy na celom podujatí dosiahol priemernú rýchlosť 42,53 km/h.

 
Víťazi Grand Tours sú momentálne vyšší a ľahší ako kedysi

Mýtus, že vyhrať jednu z Grand Tours môžu iba cyklisti menší ako 180 centimetrov v posledných rokoch zlomili Chris Froome, Bradley Wiggins alebo Tom Dumoulin, pretekári, ktorí merajú viac ako 1,85 metrov. Nebolo tomu vždy tak. V prvých piatich desaťročiach sa k najcennejším dresom pravidelne dostávali pretekári nižší ako 180 centimetrov. Naopak, mýtus o tom, že vyhrať Grand Tour momentálne môžu už iba ľahší cyklisti sa zdá byť pravdivý. Priemerná váha víťazov Grand Tour v rokoch 1980 až 2000 bola 67,67 kilogramov, zatiaľ čo v rokoch 2000 až 2020 iba 64,33 kilogramov.

 
Keď sa pozrieme na výšku a váhu podrobnejšie, zistíme zopár zaujímavostí. Priemerná výška všetkých víťazov jednotlivých ročníkov Tour, Gira a Vuelty je 177 centimetrov. Najvyšším víťazom je Bradley Wiggins, ktorý v roku 2012 vyhral „starú dámu“ a meral 190 centimetrov. Najmenším víťazom celkovej klasifikácie je Romain Maes, ktorému sa v roku 1935 podarilo vyhrať Tour de France, pričom meral iba 160 centimetrov. Iba o sedem centimetrov viac mal Nairo Quintana, ktorý v roku 2014 vyhral Giro. Quintana je zároveň najnižším cyklistom v histórii tohto podujatia, ktorý vyhral najcennejší dres.

Nairo Quintana na Vuelte (© Movistar Team)

Priemerná hmotnosť všetkých víťazov všetkých troch Grand Tour je 65,5 kilogramov. Do pozornosti treba dať víťaza Tour z roku 1909, ktorý vážil na dnešnú dobu neskutočných 88 kilogramov. Bol ním François Faber. Najťažším víťazom v histórii talianskej Grand Tour je Francesco Moser z roku 1984 so 79 kilogramami. Rovnakú váhu mal aj Gustaaf Deloor pri svojich dvoch triumfoch na Vuelte v rokoch 1935 a 1936. Najľahším cyklistom, ktorý získal najcennejší dres na niektorej z troch Grand Tours je Marco Pantani. V roku 1998 vážil 57 kilogramov. O kilo viac mal Simon Yates v roku 2018 pri svojom triumfe na španielskych cestách.

Víťazi horskej súťaže sú v priemere o tri centimetre menší ako víťazi celkovej klasifikácie a o celý kilogram ľahší. Priemerná výška víťazov horskej súťaže je 174 centimetrov, priemerná váha zas 64,6 kilogramov. Najvyšším kráľom hôr bol Mauricio Soler vysoký 1,90 metra, ktorému sa podarilo získať bodkovaný dres na Tour v roku 2007. Ďalšími rekordérmi sú Chris Froome na Gire, ktorý horskú súťaž vyhral v roku 2018 a meral 186 centimetrov, respektíve Luis León Sánchez na Vuelte v roku 2014. Najnižšieho víťaza horskej súťaže v rámci všetkých troch Grand Tours nájdeme na Vuelte a je ním Mariano Díaz z roku 1967. Meral 159 centimetrov. 

- reklama -

- reklama -

Dnes je takmer nemožné, aby dres pre najlepšieho vrchára na konci niektorej z Grand Tour nosil pevnejší cyklista. Dokazuje to vlaňajší ročník španielskej Grand Tour, kde dres pre kráľa hôr získal Guillaume Martin. Francúz vážil 55 kilogramov. Stal sa tak najľahším víťazom horskej súťaže na Vuelte v jej histórii. Úplne najľahším cyklistom, ktorý vyhral horskú súťaž na niektorej z Grand Tours je José Rujana. V roku 2005 absolvoval Giro, pričom vážil 48 kilogramov a na konci Gira sa tešil z cenného dresu. Naopak, najťažším víťazom horskej súťaže zostáva Alfredo Binda z roku 1933, kedy do Gira vstupoval s váhou 77 kilogramov. 

Poslednou skupinou sú víťazi bodovacej súťaže, v ktorej ale výška nehrá žiadnu rolu. Svedčí o tom fakt, že v roku 2007 ju na Tour vyhral Tom Boonen s výškou 192 centimetrov. Dodnes ide o najvyššieho víťaza tejto súťaže v históriách Grand Tours. Medzi vyšších víťazov sa radí aj Mario Cipollini, ktorý víťazil na Gire a meral 189 centimetrov. Na opačnom fronte zas môžeme nájsť Roberta Herasa, ktorý vyhral bodovačku na Vuelte v roku 2000. Meral 172 centimetrov. Úplne najnižším pretekárom, ktorý sa tešil z prvenstva v tejto súťaži je Stan Ockers, ktorý bol o dva centimetre menší ako je Caleb Ewan.  

Bodovacia súťaž je čarovná v tom, že najcennejší dres môžu získať nielen ťažší ale aj ľahší cyklisti. Platilo to tak od úplného začiatku tejto súťaže. V roku 1956 vyhral bodovačku na Vuelte Rik Van Steenbergen s váhou 83 kilogramov, Tom Boonen pri svojom triumfe na Tour vážil 82 kilogramov. Päť rokov po jeho úspechu sa z víťazstva v bodovacej súťaži tešil Joaquim Rodríguez, ktorému sa podarilo získať dres pre „najlepšieho šprintéra“ na talianskom Gire. Vážil pritom iba 57 kilogramov. Samozrejme, prispeli k tomu rôzne faktory, ale napriek tomu sa zdá, že bodovaciu súťaž môže ovládnuť cyklista z rôznej výškovej a váhovej kategórie. 

Merckx vedie v počte celkových aj etapových víťazstiev

Najúspešnejším cyklistom v počte celkových víťazstiev na Grand Tous je Eddy Merckx, legendárny Belgičan získal najcennejší dres spolu jedenásťkrát. Najviac sa mu darilo na Tour, ktorú vyhral päťkrát, rovnaký počet víťazstiev si pripísal aj na talianskom Gire. Na druhom mieste je Bernard Hinault s desiatimi triumfami. Na stupni víťazov je ešte Jacques Anquetil, ktorý ovládol celkovú klasifikáciu osemkrát. Sedem víťazstiev má na konte Chris Froome, avšak zdá sa, že žiadne ďalšie už nepridá. Rovnaký počet víťazstiev má aj Alberto Contador, Fausto Coppi alebo Miguel Indurain. 

Meno Eddy Merckx svieti na prvom mieste aj v štatistike najviac vyhratých etáp v rámci Grand Tours. Z dostupných zdrojov vyplýva, že „Kanibal“ vyhral 64 etáp, z toho 34 na Tour de France, kde mu stále patrí prvé miesto. Jeho rekord na „starej dáme“ môže vyrovnať alebo prekonať Mark Cavendish, ktorý má aktuálne na konte o dve víťazné etapy menej. Na talianskom Gire je najúspešnejším cyklistom čo sa týka etapových vavrínov Mario Cipollini so 42 víťazstvami. Na Vuelte je na prvom mieste Delio Rodríguez, ktorý cieľovú čiaru v niektorej z etáp preťal ako prvý 39-krát.