Kto sú top favoriti Vuelty? (blog)

A tento rok tento trend určite nepoľavuje... Práve naopak, nejedno zoskupenie posiela do Španielska svoj najlepší tím, ktorý zatiaľ v sezóne poskladalo. O La Rioja - červený dres pre víťaza Vuelty, sa rysuje veľká bitka najlepších Grand Tour jazdcov sveta. Malo to byť totálne galapredstavenie toho najlepšieho, čo dnešný pelotón ponúka, ale víťaz Starej dámy Tadej Pogačar, sa napokon rozhodol predsa len pošetriť a neštartovať. Je to škoda, ale s výnimkou tohto slovinského fenoména uvidíme úžasný súboj totálnej špičky jazdcov pre etapové preteky. No a kto je tým úplne najväčším favoritom? Poďme sa pozrieť na top 10 kandidátov na celkový primát a na ich šance. Rebríček je subjektívny, takže názory čitateľa a autora sa môžu líšiť. V takom prípade sa o svoj rozdielny názor neváhajte podeliť v komentároch!

Vôbec po prvý krát sa mi stalo, že viac ako desiatim pretekárom som musel udeliť rovno dve hviezdičky. Svedčí to o obrovskej konkurencií, ktorá sa v tomto roku na Vuelte zišla. Asi najsilnejším tímom na štarte sa javí byť tím Bahrain Victorious, ktorý zažíva fantastickú sezónu a jeho pretekárom akoby narástli krídla. Na hranici top 10 a so štatútom dvoj-hviezdičkových favoritov, sa usadila rovno trojica jeho pretekárov; Jack Haig, Damiano Caruso a ukrajinský super-talent a objav tejto sezóny, Mark Padun. Haig bol lídrom Bahrainu na Tour de France a v úvodných bretónskych etapách, rovnako ako v celej sezóne, sa javil vo skvelej forme a bol reálnym kandidátom na parížske pódium. Caruso dokázal po vypadnutí Landu na Gire svojho lídra úžasne zastúpiť a predviedol životný výkon, ktorý ho nakoniec katapultoval na druhé miesto v celkovom poradí. Ale vzhľadom nato, že Austrálčan utrpel zlomeninu kľúčnej kosti hneď v úvode Tour a do plného tréningu sa vrátil len nedávno, no a taktiež vzhľadom na Carusovu neformu na Okolo Burgosu, som sa rozhodol pred obomi uprednostniť Marka Paduna, ktorý sa javí byť ďalším v priam nekončiacom rade mladých super-talentov, ktorý dokážu predvádzať neskutočné výkony už vo veľmi mladom veku. Padun bol silný v generálke pred Vueltou, na podujatí Okolo Burgosu, kde skončil celkovo tretí (pred mnohými lídrami tímov na Vueltu), no a tak je jasné, že formu má skvelú a bude výborným superdomestikom pre tímového lídra Mikela Landu. Čo ma ale viedlo k jeho zaradeniu medzi adeptov na zisk červeného dresu? Jeho výkon na Dauphiné. Na francúzskom podujatí totižto dokázal počas záverečného horského víkendu vyhrať dve etapy aj bodkovaný dres. Hlavne jeho výkon a víťazstvo na La Plagne bralo dych. Pripomeniem, že tam vyhral v priamom súboji proti top lídrom, ktorí boli všetci vo finálnom štádiu prípravy na Tour de France. Samozrejme, prioritou pre Bahrain je Landa a jeho celkové víťazstvo, ale Padun môže byť využitý ako záložný líder, na ktorého útoky jednoducho budú musieť súperi odpovedať. No a ak to Landovi z akéhokoľvek dôvodu nevyjde a Padunovi sa otvorí možnosť jazdiť na seba... Vzhľadom nato, čo nám tento mladík ukázal v júni vo Francúzsku, môžeme od neho pokojne v kopcoch očakávať ohňostroje a aj napriek slabšej časovke, je Padun jednoducho pretekár, ktorého nemôže podceniť nikto.

López prichádza na Vueltu z Tour de France, ktorá pre neho doslova skončila fiaskom. López stratil čas už na rovinách v prvom týždni a následne premrznutý v Alpách vypadol z celkového poradia. Okrem tohto zlyhania ale nedokázal ani len zabojovať o etapu v druhom a treťom týždni a Tour de France následne po Pyrenejach opustil, po úplne anonymne odjazdených pretekoch. To všetko pritom prišlo po výbornej príprave, počas ktorej vyhral v máji Ruta del Sol a na Dauphiné bol najväčším vyzývateľom pre Richieho Porta a celý Ineos. Medzi aspoň dvojhviezdičkových favoritov ho ale zaradiť musím, keďže ho Movistar menoval za lídra a ako sme si už zvykli, Movistar býva na domácej Vuelte vždy veľmi silný a jednoducho pretekára bez formy by za lídra nevymenoval. Ak je teda López späť vo svojej pohode, v kopcoch s ním treba rátať. Ako nám ukázal minulý rok na Col de la Loze, na tých skutočne najťažších kopcoch vie konkurovať aj Slovincom a taký dojazd na Alto d'El Gamoniteiru v treťom týždni bude presne podľa jeho gusta. Nesedí mu záverečná časovka, ale jej zaradenie až na koniec pretekov mu môže prospieť. Počas celých troch týždňov to bude totižto len o dojazdoch na ťažké kopce, čo je jeho parketa, no a tak môže byť celé preteky na koni a nebude ho demotivovať strata nakúpená v časovke, povedzme z desiatej etapy. Ak by ale mal vyhrať, tak si do záverečnej časovky musí priniesť veľkú časovú výhodu. A to nielen na Rogliča, ale aj na trocha slabších časovkárov, pretože López je v tejto disciplíne vyložene slabý.

Nemecký celok zo štartovky na poslednú chvíľu vyškrtol Jaia Hindleyho a všetko sa tak bude sústrediť na Bardetov pokus konečne vyhrať Grand Tour. Bude to mať ale veľmi ťažké, keďže rovnako ako López disponuje príšernou časovkou. Benefity tak bude musieť získavať v kopcoch. Francúzovou veľkou devízou ale je psychická nezlomnosť a taktiež schopnosť pretekať nielen hore kopcom. Je to totižto výborný klasikár a ťažiť bude aj zo svojich výborných zjazdárskych schopností. Veľká škoda pre neho, že horské etapy sa budú poväčšine končiť v stúpaní... Na nedávnom Okolo Burgosu ukázal fantastickú formu. Na kopci Picón Blanco (pôjde sa aj na Vuelte v tretej etape) bol silnejší ako Bernal, Vlasov alebo Landa a aj vďaka svojmu majstrovstvu v zjazde tam vyhral najťažšiu etapu a atakoval celkové víťazstvo až do posledného kilometra poslednej etapy. Tím DSM na čele s Austrálčanmi Storerom a Chrisom Hamiltonom, mu bude dobrou oporou a po prestupe živou vodou pokropený Bardet sa bude môcť počas nasledujúcich troch týždňov plne realizovať. S celkovým víťazstvom to bude najmä kvôli slabej časovke ťažké, ale Bardet môže do Vuelty nastupovať sebavedomý a odhodlaný.

Štvrtý muž Gira a jeden z najtalentovanejších vrchárov súčasnosti povedie do boja silný tím Astany, ktorá je ďalším tímom, ktorý na Vueltu poslal svoj A-tím. Podľa mňa sa jedná o silnejšiu zostavu, než boli tie, s ktorými sa predstavili na Tour a Gire. Podporu svojho lídra tak zobrali naozaj vážne. Vlasov je silný vrchár a obstojný časovkár. Na Gire nám zároveň ukázal, že si vie poradiť aj so zlým počasím a že je na vrchára veľmi húževnatý. Rus nám za posledných 12 mesiacov ukázal neskutočnú konzistenciu výkonov, ktoré sa nonstop pohybujú na veľmi vysokej úrovni, ale aj tak za jeho vrchol považujem obdobie priamo po prvom lockdowne, teda August 2020. Vlasov tam s prehľadom porážal lídrov tímov na Tour len dva týždne pred Starou dámou a ako debutant takmer vyhral Lombardiu. Prezentoval sa zároveň veľmi agresívnym dojmom, ktorý sa uňho v tejto sezóne akoby vytratil a akoby prešiel na defenzívnejší spôsob jazdy. To ale na Ineos, Bahrain, ani Rogliča stačiť nebude. Vlasov musí byť aktívny, musí využiť svoje silné dni. Na Gire, aj keď bol v niektoré dni veľmi silný, tak vôbec neútočil. V časovke si síce môže veriť na všetkých súperov s výnimkou Rogliča, ale určite v nej nezíska minúty. Ak chce vyhrať, musí kvalitnú časovku doplniť silnou a aktívnou jazdou v kopcoch.

Hugh Carthy sa po necelom roku vracia na preteky, na ktorých svojou aktívnou a húževnatou jazdou očaril celý svet a naznačil, čoho by mohol byť v budúcnosti schopný. Na Gire mu to ale tak úplne nevyšlo, a hoci ešte do tretieho týždňa nastupoval z tretieho miesta priebežného poradia, taliansku Grand Tour nakoniec zakončil po slabšom finiši až na ôsmom mieste. Carthy tak musí tak trochu dokázať, že je novým adeptom na celkové pódiá a táto Vuelta mu je ako šitá na mieru. Nemá zlú časovku, čo sa mu bude hodiť v posledný deň pretekov. Predovšetkým ale Carthy nie je najlepším technikom v balíku, a tak mu menej stresu a finiše na vrcholoch stúpaní budú sedieť ďaleko viac, ako typické stresujúce rovinaté etapy a finiše horských etáp po zjazde, ako to tak často môžeme vidieť na Tour a Gire. Vuelta sú jednoducho pre Carthyho ideálne preteky. A už je len na ňom, či príde v dostatočnej forme nato, aby to využil. Na Okolo Burgosu pôsobil anonymným dojmom, ale po celom týždni vozenia sa všetkým ukázal chrbát na prudkom kopci Lagunas de Neila, kde v priamom súboji porazil Landu aj Bernala. Treba ale povedať, že tím EF okolo neho neposkladal silný tím a Carthy nato bude v ťažkých etapách sám.

Na piate miesto som umiestnil čerstvého olympijského víťaza a ekvádorského národného hrdinu; Richarda Carapaza. Za iných okolností by tento pretekár bol dozaista v rebríčku vyššie, ale jednoducho neverím, že sa na Carapazovi nepodpíše jeho náročný program z posledných týždňov a mesiacov. Carapaz zároveň nie je lídrom svojho tímu, ba nebol vyhlásený ani len za spolu-lídra. Nastupuje v roli akéhosi žolíka v zostave Ineosu. Doslova. Určite nebude domestikom hneď od začiatku, no a tým pádom si ho Jumbo ani Bahrain jednoducho nebudú môcť dovoliť pustiť kamkoľvek. Viem si predstaviť, že Ineos ho bude používať ako akúsi neriadenú strelu. Pokiaľ bude vládať, bude sa držať v celkovom poradí a bude útočiť. A ostatné tímy ho budú musieť sťahovať, zatiaľ čo pravé jadro Ineosu by toho mohlo využiť. Ak Carapazovi nejaký takýto únik vyjde a dostane sa k časovej výhode ako na Gire 2019, tak aj napriek únave a poslednej časovke by mohol všetkých zaskočiť a Vueltu vyhrať. Bolo by to zakončenie leta snov, po víťazstve na Okolo Švajčiarska, pódiu na Tour a hlavne olympijskom zlate tá pravá čerešnička na torte...

Druhým jazdcom Ineosu v mojich top 5 favoritoch Vuelty je britský vrchár Adam Yates. Víťaz Okolo Katalánska a jediný pretekár mimo Jumba, ktorý dokázal tento rok ohroziť v kopcoch aj všemocného Tadeja Pogačara, sa celý rok cielene pripravoval na tieto preteky. Jar mal opäť skvelú, ako každý rok. Jeho problémom po minulé roky ale bolo, že na Tour v júly mu akosi došla para. Ineos to teda s ním vymyslel inak; nechal ho zopakovať svoju tradičnú zimnú prípravu, ktorá jednoducho funguje, aby na jar opäť všetko valcoval a následne mu naordinoval poriadnu dovolenku a zopakovanie spomínanej prípravy na neskoršie ciele ako je Tour - Olympiádu a Vueltu. V Tokiu sa po troch mesiacoch bez pretekania okamžite zaradil do top skupiny jazdcov, ktorá prešla spolu vrcholom Mikuni Passu, čím dokázal, že je späť vo forme. V rozlete ho pribrzdil tvrdý pád v prvej etape Okolo Burgosu, ale vyzerá to tak, že sa mu podarilo vyviaznuť bez zranení a na Vueltu bude pripravený. Ak sa ukáže vo forme, v akej zvykne byť na jar, tak v kopcoch by mal patriť k najlepším. Na Okolo Katalánska zároveň ukázal, že v Ineose popracoval na časovke a v tejto disciplíne by mal taktiež získavať. Teoreticky, je ideálnym typom na túto Vueltu; je výbušný, ale zároveň veľmi vytrvalý, kvalitný časovkár a podľa neho samého mu vyhovuje horúce počasie, o čom nás koniec-koncov každý rok presviedča vo februári v Emirátoch. A vzhľadom nato, že bude mať k dispozícií špičkový tím, preňho prichádza životná šanca zbaviť sa syndrómu Richieho Porta a konečne sa presadiť aj na Grand Tour a dokázať, že nie je len top jazdcom na týždňové etapáky.

Španielsky vrchár a líder nadupaného tímu Bahrain dostáva šancu na reparát. V máji na Gire si prežil obrovskú tragédiu, keď bol podľa vlastných slov v životnej forme a mal šancu konečne vyhrať Grand Tour, ale po ťažkom páde nakoniec musel Giro opustiť. A podľa toho, ako sa v tých týždňoch začalo jeho tímu dariť a čo následne predvádzal jeho domestik Caruso, môžeme usudzovať, že jeho slová neboli iba takým ,,tliachaním" do vetra. Landa je ale späť. Po kvalitnej príprave a ovládnutí etapáku Okolo Burgosu prichádza dobyť domácu Grand Tour. Veľký počet dojazdov na kopcoch mu vyhovuje a v časovke síce neexceluje, ale určite tam Vueltu neprehrá. V jeho službách bude naozaj skvostná zostava. Bahrain na Vueltu posiela vrchársku letku v zložení Mark Padun, Damiano Caruso, Wout Poels, Jack Haig a Gino Mäder. Všetci sú tento rok v úžasnej forme a všetci by si mohli sami robiť zálusk na top 10. Zostavu dopĺňajú skúsení matadori Tratnik a Arashiro. Bahrain prišiel jednoducho vyhrať. Veď koniec-koncov, majú to aj v názve.

Víťaz Gira jednoducho musí byť medzi top favoritmi Vuelty. Nad Bernalom ale visí hneď niekoľko otáznikov... Ako bol na tom jeho chrbát po ťažkom Gire a zvládol sa plnohodnotne pripraviť na Vueltu? Ako sa na ňom podpísal covid, ktorý chytil hneď po Gire a kvôli ktorému bol mimo tréningu skoro dva týždne? A ako sa na ňom podpísal pád v prvej etape Okolo Burgosu? Boli následné nevýrazné výkony v kopcoch jeho následkom, alebo boli jednoducho odrazom jeho slabšej formy? Ako si tak mladý pretekár ako Bernal poradí s druhou Grand Tour v sezóne na poradie? Priveľa otázok a málo odpovedí. Čo ale vieme je, že v Eganovi bije srdce šampióna a že prišiel bojovať. K dispozícií má tradične silný tím, ktorý konkuruje aj Bahrainu a pravdepodobne bude voľbou číslo jeden pre Ineos. Ak Carapazove útoky nevyjdú, Yates opäť v neskoršej fáze pretekov vyhorí a príde na priamy súboj s Rogličom, tak Bernal bude tým jazdcom, na ktorého padne ťarcha výsledku. Ak je v plnej forme, mal by byť schopný Rogličovi v kopcoch konkurovať. Stačí si iba spomenúť na ich fantastické súboje na Romandií v roku 2018, alebo na minuloročné Tour de l'Ain, no a cyklistickému fanúšikovi sa okamžite takpovediac začnú zbiehať slinky. Toto môže byť úžasný súboj, priama náhrada pre divákov za Tour, kde nedošlo k toľko očakávanému duelu oboch Slovincov. Bernal ale má slabšiu časovku, čo na neho a jeho tím vytvára tlak a stavia ich do pozície útočníkov. Na druhú stranu, Ineos sa na túto pozíciu vynikajúco pripravil a prichádza na Vueltu pravdepodobne s najsilnejším tímom, aký v sezóne poskladal.

Tretí rok za sebou si Primož Roglič prichádza na Vueltu spraviť chuť a premeniť obstojnú sezónu na úspešnú. V predchádzajúcich dvoch prípadoch sa mu to podarilo. Ak by sa mu to podarilo aj tretí krát, stal by sa iba tretím pretekárom v historií, po Romingerovi a Herasovi, ktorý by dokázal vyhrať Vueltu tri krát v rade. Roglič má za sebou dobrú sezónu, ale strata Paríž-Nice v poslednej etape, tesná prehra na Valónskom šípe, pokazená obhajoba na Liége a vypadnutie z Tour de France, jej vytvárajú odtieň nepodarenej. Čo na tom, že má v tomto roku 6 víťazstiev, že vyhral etapák ako Basicko, alebo že sa stal suverénnym olympijským šampiónom v časovke, keď mu najväčšie ciele nevyšli? Roglič má štandard niekde inde, ako zvyšok pelotónu. No a tak hoci to znie absurdne pri pohľade na jeho tohtoročné úspechy, na Vueltu si prichádza zachrániť sezónu. Je bez pochyby najväčším favoritom. V Tokiu ukázal, že sa z pádu na Tour dokázal pozviechať včas a nestratil svoju ťažko natrénovanú top kondíciu, s ktorou mal v júly potrápiť aj Tadeja Pogačara. Roglič bude mať k dispozícií silný tím. Síce bez superhviezd Vingegaarda, Dumoulina či Van Aerta, ale stále s výbornými pretekármi kalibru Kruijswijka, či Seppa Kussa. Roglič je najlepším časovkárom v celej štartovej listine a má najlepší šprint aj nástup v kopci z pomedzi favoritov. Ak ustojí v kopcoch tlak od Bernala a Landu, a jeho tím ustráži útoky od Haiga, Paduna, Carusa, Yatesa či Carapaza, tak si ťažko predstaviť, ako by mohol Vueltu prehrať. V sezóne veľa nenapretekal, takže únava v treťom týždni by taktiež nemala byť veľkým faktorom. S neúčasťou Pogačara má tak Jumbo-Visma všetko vo svojich rukách, aby dokázalo dobehnúť rivalov z Ineosu a UAE a vyhrať tak tento rok trojtýždňový etapák.

Vuelta zvykne ponúknuť každý rok úžasnú cyklistiku a výborný súboj o červený dres, no a vzhľadom na výbornú štartovku to vyzerá, že sa naozaj máme najbližší mesiac načo tešiť. Najväčší favorit má k dispozícií síce silný, ale nie najsilnejší tím. Vyzvať by ho mali dva tímy; jeden ktorý aspoň na papieri plne stojí za jedným lídrom, ale pritom priam vyžaruje kvalitu na každom fronte, no a následne je tu oportunistický Ineos s trojicou (prípadne až štvoricou) lídrov. Podobne bola situácia nastavená aj pred Tour de France, ale tam nás pády v prvom týždni obrali o možnosť naplno si to celé vychutnať a hlavný favorit tam tak mal omnoho ľahšiu cestu za víťazstvom. Dúfajme, že pády, zranenia, ani mechanické problémy rovnako nepoznačia aj súboj o červený dres a budeme si môcť užiť bitku o Vueltu v plnej paráde.