Jarná časť sezóny jednoznačne patrila Tomovi Boonenovi. Belgický rýchlik potešil svojich krajanov, pretože minulý rok dominoval jarnej sezóne ďalší skvelý Belgičan Philippe Gilbert. Tento rok sa však v úvode sezóny trápil, no na konci predviedol ďalšie úžasné kúsky a preto aj o ňom ešte bude reč.
Ale späť k Tomovi. Po jeho nie celkom vydarenej minulej sezóne prišla jar ako hrom. Už na Tour de San Luis vyhral jednu etapu a v Katare všetkým súperom poslal jasný odkaz, že na jar sa skvelo pripravil. Okrem toho, že vyhral celkovo, ovládol aj bodovaciu súťaž a vyhral prvú a štvrtú etapu. A to bol ešte len začiatok. Potom totiž prišli tradičné jednorazové preteky a Boonen predviedol naozajstnú šou. E3 Prijs, Gent-Welvegem, Okolo Flámska a Paríž-Roubaix, to sú tie najzvučnejšie a najtradičnejšie preteky. Nielen že ich Tom všetky vyhral, ale všetky štyri spomínané World Tour preteky vyhral v jednom slede za sebou. Druhý krát v kariére zopakoval víťazstvo na veľmi ťažkej dvojičke Okolo Flámska a Paríž-Roubaix. Navyše na Paríž-Roubaix dokázal vyhrať už štvrtýkrát v kariére. Po ročníkoch 2005, 2008, 2009 a 2012 sa môžeme v prípade týchto legendárnych pretekov tešiť na budúcu sezónu. Boonen totiž tento rok vyrovnal, svojim 55 kilometrovým sólovým únikom a víťazstvom, rekord ďalšieho Belgičana Rogera De Vlaemincka, ktorý rovnako dokázal na týchto pretekoch zvíťaziť štyrikrát. Preto sa zrejme Tom pokúsi o nový rekord, aj keď to nebude mať v čoraz náročnejšej konkurencii jednoduché.
Okrem toho Tom Boonen zvíťazil aj v národnom šampionáte a čerstvo máme v pamäti jeho triumf na majstrovstvách sveta, spolu s našim Peťom Velistom v tímovej časovke OPQS. Na záver si ešte pripomeňme aj jeho víťazstvo v druhej etape pretekov Paríž-Nice. Jednoduchšie sa tak dostaneme k ďalšiemu zaujímavému obdobiu sezóny, ktoré sa začalo práve niekde v týchto pretekoch.
Spomínané obdobie patrilo Britovi Bradley Wigginsovi. Jarno-letnú časť sezóny ovládol vďaka svojim skvelým časovkárskym schopnostiam. Tie zohrali kľúčovú úlohu v jeho viacerých celkových víťazstvách. Ďalej triumfoval aj vďaka skvelej podpore tímu Sky či Chrisa Frooma. Následne na Tour de France bodoval aj vďaka priam ušitému profilu trate práve naňho. Ale pozrime sa na to podrobnejšie.
Bradley sa ukázal ešte pred pretekmi Paríž-Nice. Bolo to na Volta ao Algarve. Skončil síce celkovo tretí, ale už na tejto súťaži porazil v individuálnej časovke momentálne najväčšieho rivala Tonyho Martina a vyhral. Potom už prišli preteky Paríž-Nice a prológ. Tam mierne prekvapujúco všetkým víťazstvom vyrazil dych Gustav Larsson z tímu Vacansoleil. Sympaťák s bokombradami bol „iba" druhý, aj keď sa špecializuje skôr na dlhšie časovky. Bojoval aj v horách a v piatej etape urobil tiež jeden z dôležitých krokov k celkovému triumfu. Ten dovŕšil víťazstvom v poslednej etape, ktorou bola opäť krátka časovka. Na čele bol od druhej etapy a to mu vynieslo aj výhru v bodovacej súťaži.
Nasledovali ďalšie úspešné týždne. Celkové víťazstvo na pretekoch Okolo Romandie vďaka prvenstvu v prvej etape a v záverečnej piatej etape, ktorou bola opäť časovka. Nasledovalo Critérium du Dauphiné a ďalší časovkársky triumf a ďalšie celkové víťazstvo. V prológu bol o sekundu druhý za Lukeom Durbrideom z GreenEdge. To všetko urobilo z Wigginsa top favorita na víťazstvo v Tour de France.
Predpoklady dokonalo aj potvrdil. Nechajme bokom špekulácie o tom, či trasa bola postavená preňho alebo nie. Faktom je, že tá trasa ktorá bola tento rok mu sadla a dĺžka časoviek mu jednoznačne zahrala do karát. Vyhral obidve dlhé časovky a v prológu bol o sedem sekúnd pomalší ako víťaz a špecialista na časovky Fabian Cancellara. Spolu s podporou skvelého tímu, ktorý pracoval ako švajčiarske hodinky, či Froomea, ktorý mu občas skoro ušiel, si tak žltý dres udržiaval už od siedmej etapy a zostal mu až do Paríža. Víťaz teda nebol prekvapením, ale pravdupovediac, čakali sme väčší odpor súperov.
Ďalšiu výraznú čiaru v sezóne zanechal španielsky cyklista Alberto Contador. Ak by sme mali hovoriť o jeho období, tak v podstate musíme hovoriť až o dvoch obdobiach. To prvé bolo na začiatku roka. Nebolo príliš príjemné, pretože prišiel dopinový trest a anulovanie viacerých výsledkov, a víťazom Tour sa tak od zeleného stola stal konečne aj Andy Schleck. Kto vie, možno konečne čistý víťaz? Túto provokačnú otázku sme si nemohli po všetkej tej špine, ktorá za posledné týždne vyplávala odpustiť. Ale nechceli sme písať o dopingovom období Alberta, veď trest si odpykal, aj keď v podstate len pol roka pretože prišiel so spätnou platnosťou.
To čo prišlo potom však stálo za to a pevne veríme, že teraz už naozaj s čistým štítom a poctivo. Alberto sa vrátil do súťažného diania v druhej polovici leta. Najskôr si pretekanie po plus-mínus pol roku vyskúšal na Eneco Tour. Na to že ide takmer o rovinu a kopce sú len sporadické, zajazdil skvelé preteky a celkovo skončil štvrtý. Napriek tomu ešte fanúšikovia zostávali v pokoji a nedovolili si odhadnúť čo od Alberta čakať na Vuelte, aj keď určite pištoľník patril do úzkeho kruhu favoritov. Potom však prišli úžasné španielske preteky a dych vyrážajúce súboje. Spolu s Puritom a Valverdem a zo začiatku ešte aj s Froomeom predvádzali nádherné cyklistické divadlo. Viacerí fanúšikovia, ale aj odborníci Vueltu označili za najlepšie preteky z veľkej trojky. Contador však jednoznačne žiaril. Videli sme nádherné útoky, v ktorých sa po pauze naozaj vyžíval, aj keď súperi húževnato vzdorovali. Alberto nakoniec Rodriguezovi víťazstvo uchmatol. Vyhral celkovo a k tomu pridal aj triumf v 17. etape.
No a práve na Vuelte sa začalo aj ďalšie nádherné cyklistické obdobie sezóny. Ako sme už na začiatku spomínali, Philippe Gilbert na jar spomínať veľmi dobre nebude. Aj keď čo by dali viacerí profi cyklisti za tretie miesto na Valónskom šípe či šieste miesto na Amstel Gold Race. O to viac nás teší, že aj takúto jagavú hviezdu dokázal v sezóne porážať náš Peťo Sagan. Určite teda Gilbet nemôže byť z jarou predovšetkým po klasikách z roku 2011 spokojný. Potom však prišla Vuelta a Philippe sa začal vracať do oblakov slávy z prvej časti minuloročnej sezóny. Vyhral dve etapy, deviatu a devätnástu. To bol pravý Phil akého poznáme a akého chceme vidieť. V jeho prípade už odborníci nepochybovali, že je top favoritom na zisk svetového majstrovkého titulu.
Belgický špecialista na klasiky využil špičkovo načasovanú formu a znalosť prostredia. Súperom na majstrovstvách sveta nedal šancu a tak sa tím BMC môže radovať, že neinvestoval zbytočne, a suma, ktorú vložil do tohto skvelého cyklistu sa im už v prvom roku vrátila. Aby toho nebolo málo, tak Philippe bol aj členom strieborného časovkárskeho tímu mužov. Naozaj krásne vyvrcholenie sezóny. Inak toto už trochu predznamenáva aj začiatok novej sezóny. Gilbert určite bude chcieť po tohtoročnom neúspechu v jednorazových pretekoch opäť zažiariť. Nebude to ale mať jednoduché. O motiváciu má totiž postarané aj jeho krajan Tom Boonen, ktorý bude chcieť aspoň časť svojich víťazstiev obhájiť. My veríme, že mu nič nedaruje ani Peťo Sagan.
Práve o Saganovi by sme mohli povedať, že z pohľadu malého Slovenska zažiaril v celej prvej polovici sezóny. Okrem skvelých výsledkov na jarných klasikách predvádzal výborné výsledky na svoje premiérovej Tour. Nielen že vyhral v stávke Porsche, ale okrem troch etapových víťazstiev si domov odviezol aj zelený dres v bodovacej súťaži v slušnej konkurencii. Toto by sa dalo rozpísať na dlhšie, ale o našich cyklistoch pripravujeme iné články. Rovnako vám možno chýbal Rodríguez. Aj o ňom a mnohých iných cyklistoch ešte túto jeseň u nás bude reč.