Kariéry ukončili významné osobnosti, Tony Martin sa obával o svoju bezpečnosť, Fabio Aru myslí na rodinu

Kariéru ukončili víťaz Vuelty a Okolo Kalifornie 

Nie jeden fanúšik cyklistiky zostal v auguste prekvapený. Koniec profesionálnej kariéry totiž ohlásil Fabio Aru, ktorého posledné roky trápili viaceré zdravotné problémy, najmä artéria a vírus Epsteina a Barrovej. Iba 31-ročný Talian odôvodnil koniec kariéry v tak skorom veku, pretože kvôli cyklistike nemal veľa času na rodinu a teraz jej to chce všetko vynahradiť. „Na bicykli jazdím 16 rokov a viac ako dekádu ako profesionál, no teraz prišiel čas uprednostniť iné veci v mojom živote,“ povedal v oficiálnom vyhlásení, ktoré zverejnil jeho tím pred začiatkom poslednej Grand Tour v sezóne.

Práve na Vuelte zaspieval Fabio Aru svoju labutiu pieseň, na pretekoch, ktoré spomedzi veľkej trojky ako jediné vyhral. Písal sa rok 2015 a vtedy vychádzajúca hviezda talianskej cyklistiky sa do najcennejšieho dresu oblieka v posledný možný okamih, v 20. etape. Ďalšie pamätné vystúpenie predviedol na Giro d'Italia v tom istom roku, keď silnejším ako Aru bol iba Alberto Contador. Aru počas svojej kariéry vyhral etapu na všetkých troch Grand Tours, žltý dres na Tour de France nikdy nedvyhral. Najlepší výsledok vo Francúzsku dosiahol v roku 2017, bolo ním piate miesto. V tom istom roku nosil žltý dres dva dni. 

Fabio Aru (© LaPresse/Marco Alpozzi)

Ďalšou veľkou osobnosťou, ktorá sa v roku 2021 rozlúčila s profesionálnou kariérou cyklistu je Tejay van Garderen. Američan však definitívne zbohom cyklistike nedal, v tíme EF Education First – Nippo bude pôsobiť ako športový riaditeľ. „Som nesmierne hrdý na všetko, čo som vo svojej kariére dosiahol. Osobne viem, ako tvrdo som pracoval, aby som dosiahol to, čo som dosiahol, a viem, koľko ma to stálo, aby som to dosiahol. Na každých pretekoch som zo seba dostal to najlepšie,“ vyhlásil už v júni van Garderen, ktorý odjazdil posledné preteky na americkom šampionáte. 

Van Garderena spozorovala cyklistická verejnosť vo veku 23 rokov. Na Tour de France obsadil piatu pozíciu v celkovej klasifikácii. Od tohto momentu padol na jeho ramená veľký tlak, takmer všetci americkí fanúšikovia v ňom videli nového Lanca Armstronga. Potenciál na zisk žltého dresu mal, ale nikdy ho nevyhral. Piate miesto z roku 2012 bolo najlepším umiestnením van Garderena na pretekoch Grand Tours. Ešte raz dokázal tento výsledok zopakovať, opäť vo Francúzsku o dva roky neskôr. Medzi najväčie úspechy len 33-ročného Američana sú dva víťazstvá na USA Pro Challenge a jeden triumf na Okolo Kalifornie.

Tejay Van Garderen spolu s Danielom Ossom (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

Končia aj špecialisti, ktorí zmazali škvrny na nemeckej cyklistike

Začiatok nového tisícročia poznačili nemeckú cyklistiku viaceré škandály spojené najmä s dopingom. Inak populárny šport sa dostal v Nemecku do úpadku, viaceré preteky sa prestali organizovať, pretože sponzori nemali záujem na financovaní cyklistiky. Práve v tomto čase robili prvé kroky v profi-pelotóne Tony Martin a André Greipel, a boli to predovšetkým oni, ktorým sa podarilo opraviť renomé nemeckej cyklistiky nielen v očiach Nemcov, nemeckých sponzorov, ale tiež svetovej cyklistickej komunity.  

Tony Martin vrazil do veľkého cyklistického sveta v roku 2005 v drese tímu Gerolsteiner. Prvé veľké úspechy dosiahol až po prestupe do celku HTC – Columbia v sezóne 2010. V tom roku vyhral prvýkrát nemecký dres v časovke. O rok neskôr si siahol aj na dúhový dres v súboji s chronometrom. Celkovo sa stal majstrom sveta v individuálnej časovke štyrikrát, čo sa okrem neho podarilo už iba Fabianovi Cancellarovi. Martin si počas celej kariéry pripísal 67 prvenstiev, presne 50 bolo v časovke. Na Grand Tours vyhral dokopy desaťkrát, sedem etáp individuálne, tri v tímovej časovke.

- ponuka z nášho eshopu -

Hlavným dôvodom, prečo Tonyho Martina už neuvidíme v profi-pelotóne nebola strata chuti z bicyklovania sa, ale obavy o bezpečnosť. „Tohtoročné zlé nehody ma prinútili spýtať sa, či som pripravený naďalej čeliť rizikám, ktoré so sebou náš šport prináša. Rozhodol som sa, že nechcem, najmä preto, že bezpečnosť pretekov sa nezlepšila napriek mnohým diskusiám o bariérach. Dúfam, že vedenie Medzinárodnej cyklistickej únie nakoniec bude počúvať plány prezentované tímom Jumbo – Visma, ale aj ostatnými cyklistickými tímami," uviedol v oficiálnom vyhlásení.

Poriadnu porciu etapových prvenstiev získal počas kariéry aj André Greipel, na Grand Tours, ale aj na iných významnejších podujatiach. Greipel bol špecialistom na hromadné dojazdy. Svoju prvý významnejšiu zmluvu podpísal s tímom Wiesenhof pred sezónou 2005. Zlom v jeho kariére prišiel po prestupe do celku HTC – Columbia, kde najskôr pôsobil ako domestik pre Marka Cavendisha, no po prestupe do Lotta sa stal jedným z elitných šprintérov na svete. Nakoniec sa z etapového víťazstva tešil až 158-krát, pričom 11 etáp vyhral na Tour de France, sedem na Gire a štyri na Vuelte.   

Triumf Greipela (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

Spoločne zavesili tretry na klinec aj bratranci

Významnú stopu zanechal vo svete cestnej cyklistiky aj druhý známy Martin, Dan Martin. Aj on v roku 2021 absolvoval svoje posledné preteky v pozícii jazdca. 35-ročný Ír dosiahol najväčšie úspechy nie na Grand Tours, kde nikdy nedokázal naplno predviesť svoje kvality, čiastočne áno. Úspešnejší bol na jednodňových monumentoch. Martin ako jazdec tímu Garmin Sharp vyhral Okolo Lombardie v roku 2014 a Liège-Bastogne-Liège v roku 2013. Jeho tesný a dramatický súboj s Joaquimom Rodríguezom si fanúšikovia budú pamätať navždy.  

Dan Martin bol v profi-pelotóne známy ako synovec Stephena Rocha, víťaza Tour de France z roku 1987 a majstra sveta z toho istého roku, a tiež ako bratranec Nicolasa Rocha. Od budúceho roku v pelotóne neuvidíme ani tohto druhého kvalitného Íra, ktorý však v posledných rokoch už nedokázal jazdiť tak, ako na začiatku minúleho desaťročia. Najväčšie úspechy Nicolasa Rocha sú práve z tohto obdobia, v roku 2010 obsadil šieste miesto v celkovom hodnotení španielskej Grand Tour, o tri roky bol piaty. Okrem toho vyhral na Grand Tour aj dve etapy, obe na Vuelte. Nikdy však nedokázal nadviazať na úspechy svojho otca.  

Daniel Martin v súboji s Valverdem (© Movistar Team)

Zbohom dali aj bývalí kolegovia Petra Sagana

Dve rany naraz dostala česká cyklistika, pretože profesionálnu kariéru ukončili Roman Kreuziger a Petr Vakoč. Prekvapenie je to najmä pri druhom menovanom, pretože Vakoč má stále iba 29 rokov. „Bolo by pre mňa relatívne jednoduché pokračovať, ale čosi z môjho predchádzajúceho nadšenia sa vytratilo. Nenašiel som pocit, ktorý by ma hnal ďalej dopredu. Už skôr som si stanovil, že na bicykli chcem pretekať maximálne do tridsiatich a potom sa vrhnúť do iných oblastí,“ zhodnotil v rozhovore pre iDnes. Medzi najväčšie Vakočové úspechy na ceste patria víťazstvo na Brabanskom šípe v roku 2016, na Czech Tour rok predtým a víťazstvo v etape na Okolo Poľska v roku 2014.

Druhá rana bola viac – menej očakávaná. Roman Kreuziger už dosiahol vek, v ktorom sa len ťažko hľadá motivácia na trávenie veľkého množstva času na cestách s tímom a mimo rodiny. Určite k tomu prispel aj fakt, že niekdajší kolega Petra Sagana z celkov Liquigas alebo Tinkoff – Saxo už nedosahoval také výsledky ako pred desiatimi rokmi. Práve v časoch, keď jazdil po boku najlepšieho slovenského cyklistu, dosiahol svoje najväčšie úspechy. Piate miesto v celkovom hodnotení Tour budú jeho krajania dlho prekonávať. Spomenúť treba aj víťazstvá na Okolo Romandie v roku 2009 a Okolo Švajčiarska z roku 2008. Celkovo sa na najvyššom stupienku odprezentoval 15-krát.   

V roku 2021 skončili aj ďalší známi alebo menej známi cyklisti. Boli nimi William Bonnet, Brent Bookwalter, Marco Marcato, Marcel Sieberg, Nikita Stalnov, Manuel Belletti, Kenny De Ketele, Matteo Pelucchi, Mitch Docker, Julien Duval, Andreas Schillinger, Fabio Sabatini, Philipp Walsleben, Jelle Vanendert, Ben Gastauer, Eros Capecchi, Frederik Backaert, Kiel Reijnen, Mickaël Delage, Daniel Hoelgaard, Kévin Reza, Ludwig De Winter, Sean De Bie, Michal Golaš, Koen de Kort, Moreno Hofland, Tomasz Marczyński, Matthias Frank, Paul Martens, Maarten Wynants.